Kodaň podporovaná Švédskom trvala na tom, že členské štáty by mali rozhodovať o spôsobe stanovovania miezd na základe kolektívnych zmlúv medzi odbormi a zamestnávateľmi. EÚ zároveň podľa dánskych úradov nie je oprávnená stanovovať legislatívu v oblasti odmeňovania. Európsky súd však zamietol tvrdenie Dánska, že smernica bola prijatá na nesprávnom právnom základe.

Na druhej strane, súd anuloval dve ustanovenia smernice s argumentom, že „predstavujú priamy zásah práva EÚ do určovania mzdy“. Jedno z ustanovení malo za cieľ definovať kritériá pre stanovenie primeranej minimálnej mzdy, zatiaľ čo cieľom druhého je zabrániť zníženiu zákonnej minimálnej mzdy v krajinách, kde sa automaticky indexuje.

Rozhodnutie súdu EÚ je v rozpore s januárovým stanoviskom generálneho advokáta, pomáha Súdnemu dvoru EÚ pri príprave prípadov a odporučil zrušenie smernice z dôvodu, že prekračuje zákonné právomoci EÚ. Súd však vo svojom utorkovom rozhodnutí potvrdil „platnosť podstatnej časti predmetnej smernice“ so zdôvodnením, že „nepredstavuje priamy zásah práva EÚ do práva na združovanie“.