Obavy a strach v ľuďoch spôsobuje vnútorný nepokoj a odštartúva nejednu vážnu poruchu nielen na telesnom, ale i na duševnom zdraví. Kassay voči tomuto pre mnohých odporúča “najlepšiu medicínu”, ktorou je “nádej a optimizmus a konkrétne skutky, ktoré vedú k pozitívnym zmenám”.
Odmieta „zaručené“ informácie s veľkou dávkou znechucovania z neprávostí, ohováračiek a bedákania. “Nechcem tým povedať, že máme byť apolitickí, ale je to paradoxné, ak napríklad v demokratických voľbách si zvolíme svojich zástupcov a ešte sa ani nestačia nadýchnuť a už ich okiadzame, vyťahujeme hriechy mladosti a čakáme, že každý je bez škrabanca?” pýta sa.
Obracia sa na nás s výzvou, či sa “dokážeme myšlienkovo aj vo vzťahu k súkromiu vyzliecť donaha, aby sme si zaslúžili vziať na seba bremeno povinností a bez oddychu, s nasadením vlastného zdravia šíriť dobro a pričiňovať sa o rozvoj tam, kde môžeme byť užitočnými”.
Kassay je si teda vedomý toho, že “od manažérov sa očakáva vyrovnanosť, dostatok síl a presvedčenia, že prekonáme to nepríjemné a zlé a sústredíme sa na to, čo je k životu najpotrebnejšie”.
Preferuje logické rozhodovania. Teší ho, ak pre vrcholového manažéra je záväzkom postarať sa o ľudí, že musí dokončiť veľkú investíciu, nové sklady a výrobné haly, študovať, získavať nové znalosti a implementovať ich v praxi. Jednoducho, “pokračovať v progrese, ktorého základ dala dnešná generácia manažérov, vedcov a iniciátorov, ktorým záleží na budúcnosti pre všetkých”.
Voči takémuto jeho názoru bude niekto oponovať predpovediami budúceho krachu či blížiacej sa katastrofy ľudstva. Kassay neostáva ani k svetovému dianiu ľahostajný, ale zároveň dodáva: “Naďalej však aj v tomto čase vidím zmysel existencie menších i väčších firiem, rovnako ako veľkých podnikov a samotného podnikania jednoznačne v zabezpečovaní reprodukcie a inovácií materiálnych alebo duševných produktov, ktoré človek potrebuje k zvýšeniu kvality života a pre medzigeneračnú vývojovú kontinuitu.”
Pripúšťa, že je to možno odvážne rozhodnutie o nových investíciách do rozvoja podniku, ale stále je však presvedčený o tom, že “veriť a konať je lepšie, ako bedákať a upadať na mysli”.
Takže “verí v dobro a silu človeka”.