Kandidátom na post libanonského premiéra je opäť Saad Harírí

Bejrút 9. decembra 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Dalati Nohra)

ibanonský prezident Michel Aún odložil na pondelok naplánované konzultácie s predstaviteľmi parlamentných strán, ktorých cieľom malo byť dezignovanie nového predsedu vlády. Podľa agentúry Reuters sa tieto rokovania uskutočnia 16. decembra

Ako vysvetlil Reuters, Aún takto reagoval na rozhodnutie podnikateľa Samíra Chatíba, ktorý bol jediným kandidátom na funkciu premiéra, ale medzičasom tento svoj zámer prehodnotil. Ako dôvod libanonské médiá uviedli neochotu hlavného muftiho krajiny – najvyššieho duchovného vodcu libanonských sunnitov – šejka Abdala Latífa Chatíba, podporiť jeho kandidatúru.

Reklama

Agentúra Reuters konštatovala, že jediným priechodným kandidátom na funkciu premiéra sa tak stal Saad Harírí, ktorý túto funkciu zastával do nedávneho vypuknutia politických nepokojov v krajine.

Návrat Harírího – sunnitského moslima – do tejto funkcie podporujú aj dve hlavné šiitské politické strany v Libanone – hnutia Hizballáh a Amal. Harírí má aj podporu tábora okolo prezidenta Aúna.

Reklama

Samotný Harírí však koncom novembra deklaroval, že si neželá byť kandidátom na funkciu predsedu vlády.

Tento jeho postoj súvisí s nezhodami, ktoré sa týkajú charakteru budúcej vlády: kým Harírí chce, aby to bol úradnícky kabinet s rozšírenými právomocami vrátane legislatívnych, Aúnov tábor a šiitské strany sa zasadzujú za vládu odborníkov a účasť zástupcov hlavných politických strán v nej.

Diskusie na túto tému v Libanone trvajú už 50 dní, pričom pokračujú pouličné protesty verejnosti proti politickej elite krajiny, čo má negatívne dôsledky na ekonomiku a finančný sektor.

Moc v Libanone sa delí podľa náboženského kľúča: hlavnú rolu pritom hrajú kresťanskí maroniti a sunnitskí a šiitskí moslimovia, ktorí majú pevne rozdelené aj najvyššie funkcie: prezidentom je kresťan, premiérom sunnita a predsedom parlamentu šiita.

Okrem nich majú svoje zastúpené v exekutíve zaistené aj ďalšie menšie náboženské komunity, ako pravoslávni kresťania vrátane arménskej apoštolskej cirkvi, drúzi, alaviti a ďalší. Cieľom systému je síce zaistiť zastúpenie všetkým komunitám, ale dôsledkom je aj obrovská fragmentácia politickej scény a podľa kritikov tento systém skôr stavia ľudí proti sebe.

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.