Uplynuli takmer 4 roky, čo pôsobite ako asistentka v NRSR pre kotlebovcov. Poznáme vás ako iniciátorku zákona na ochranu nenarodených detí, u ktorého sa rozvinula búrlivá diskusia. Akoby ste tento čas zhodnotili a čím ste prešli?

Určite to bolo veľmi zaujímavé a dynamické. Nenudila som sa. Prinieslo to veľa príjemného, no i množstvo nepríjemností, urážok a osočovania. Najviac „prefackaná“ som ostala z postoja niektorých prolife kresťanov laikov, no i duchovenstva. Odsúdili ma, i keď sa mi podarilo presadiť podanie návrhu zákona na obmedzenie umelých potratov. Niektorí zrušili so mnou  priateľstvo na sociálnych sieťach, či až ma zablokovali, taká nenávisť sa v nich prejavila a keď ma stretnú na ulici, radšej otočia hlavu. Nie je to príjemné, no dá sa s tým žiť, keď viete, že vaše svedomie je pred Bohom čisté.

Skôr som z toho smutná, že tí, čo ohlasujú Evanjelium, bez súdu a často bez faktov odsúdia človeka, pričom majú plné ústa o kresťanskej láske. Je veľmi málo tých, ktorí sú naozaj veľkého ducha, zbavení predsudkov, slobodní a otvorení pre diskusiu bez urážok a osočovania, aj keď nezdieľajú to isté politické tričko. Je ich ako šafránu, ale sú. Veľmi vzácne sú správy ktoré dostávam aj od politických liberálnych oponentov a ktoré sú vecné a otvorené pre normálnu diskusiu. Títo nešliapu po dôstojnosti človeka s argumentom lebo „Kotleba“.

Na sociálnej sieti sa prezentujete ako veriaca, katolíčka. Neuvažovali ste niekedy nad vstupom do KDH? Hovorilo sa často o potrebe nových ľudí v strane… Nelákalo vás to byť súčasťou obrody tejto strany?

KDH má nezaujalo ani v minulosti. Nepôsobilo na mňa podľa skutkov ako hodnoverná kresťanská strana a v súčasnosti už vôbec nie, ako ju prezentuje a reprezentuje najmä jej predseda A. Hlina. A „hlava“ je vždy dôležitá na presadzovanie hodnôt. Je to ako v rodine, ak je hlava rodiny „mimo“, celá rodina trpí. Ja som neuvažovala nikdy nad aktívnou účasťou v politike či v politickej strane. To, že to teraz tak je, považujem skôr za zázrak, za neplánovanú cestu

Čo vás presvedčilo kandidovať za stranu Kotlebovci –  ĽSNS? Kandidujete ako nestraníčka…

Áno, je to tak, nie som členkou strany. Je podľa mňa veľmi správne, keď strana dáva priestor aj nestraníkom, ktorí takto výraznou mierou môžu prispieť svojou odbornosťou. Pre mňa byť členom strany  znamená aj prijať ďalšiu mieru zodpovednosti a ďalšej aktívnej spolupráce. Nie je to pre mňa len o platení členského poplatku, preto som aj reálne zhodnotila svoje sily pri povinnostiach v rodine a práci. Prácu všetkých členov si veľmi vážim. Ich ochotu, obetavosť, čas, ktorý venujú najmä vo volebnej kampani. Všetka ich námaha je na nezaplatenie a aj takto im chcem vysloviť úctu a veľké ĎAKUJEM.

A čo ma presvedčilo prijať kandidatúru? Skúsenosť. Ako asistentka, nevychádzam z názoru ale faktov. Viem, aké zákony Kotlebovci za 4 roky predložili v parlamente, ako vystupovali v rozprave a ako hlasovali. Toto je pre mňa smerodajné. Samozrejme, že si ponuku Strany kandidovať vážim.

Plánujete časom vstúpiť do strany?

Nezaoberala som sa touto otázkou. V podstate som už „onálepkovaná“ a formálne je to skôr o vyťaženosti v povinnostiach, ako som už predtým uviedla.

Ako vy vidíte hodnotovú politiku strany ĽSNS a jej predsedu Mariana Kotlebu? Zhodnete sa v hodnotových otázkach?

Určite sa zhodneme. Majú úplne jasno v základných hodnotách ako je ľudský život, rodina, kresťanská morálka v spoločnosti. Odmietajú jasne registrované partnerstvá  či bezbrehú liberálnu politiku LGBTI skupín a gender ideológiu. To všetko je proti Bohu, proti kresťanskej identite Slovenska.

Práve Marián Kotleba bol tým, ktorý na stretnutí v Žakovciach, ktorého som bola aj ja osobne účastná, navrhol postup ako presadiť v parlamente odmietnutie Istanbulského dohovoru. To, že to reálne podala  vtedy SNS ako vládna strana, bola už len praktická záležitosť, ktorá si vyžadovala súčinnosť niektorej vládnej strany. Nebyť vtedy rozvahy a odbornej i politickej vyspelosti Mariana Kotlebu, nikdy by neprebehlo 1.hlasovanie o odmietnutí  ID pred prezidentskými voľbami a je otázne, či by bolo to druhé hlasovanie.

ĽSNS je strana národná, no nie nacionalistická, ako sa mnohí snažia takto Kotlebovcov prezentovať. Sme patrioti nie nacionalisti a to je veľký rozdiel. Tento postoj sa prejavuje aj v sociálnych hodnotách strany a to v úsilí o zdravo fungujúci sociálny systém pre všetkých obyvateľov Slovenska, bez ohľadu na národnosť.

Čo vidíte ako hlavný cieľ do budúcna v morálno-etických otázkach? Zachovať status quo, alebo zlepšiť niečo? S ktorými stranami myslíte, že by sa to v spolupráci mohlo podariť?

Či sa to niekomu páči alebo nie, práve kotlebovci sú tí, ktorí za posledných 30 rokov najviac zabojovali  za životy nenarodených detí. Ani jeden politický subjekt za jedno volebné obdobie nepodal 3 návrhy novely zákona na obmedzenie umelých potratov a tak vyvolal aktivitu aj ďalších „spiacich“ kresťanských poslancov, čo je určite veľký úspech. Kto nechápe podstatu, že zákony sa menia hlasovaním v parlamente, bude vždy riešiť vlajky s nápisom „za život“ na Pochode za život.

Ako iniciátorka tohto zákonného parlamentného boja ZA ŽIVOT, chcem v tom pokračovať v prípade zvolenia  a verím, že určite aj naďalej budem mať v tejto otázke oporu poslaneckého klubu, ktorý sa v tomto končiacom volebnom období jasne vyprofiloval  za ochranu počatého života ako úplne jednotný. A mám nádej, že ochrana počatého života pre kresťanských kandidátov na poslancov, ako to pred voľbami  prezentujú, bude konzistentná aj po zvolení a odrazí sa reálne aj v skutkoch principiálne a nepadne na výhovorke ako doteraz – “lebo Kotleba”. Aj tu sa ukáže veľkosť ducha a skutočného zmýšľania. Veď viera kresťana bez skutkov je mŕtva. A vraždenie nevinných životov nemôže stáť na politickom tričku. Taký poslanec nemá právo používať prívlastok kresťanský.

Koluje tu však výzva “Kresťania proti nenávisti”…

Prečítala som si ju a ostala som znova smutná a sklamaná najmä z toho, koľko nenávisti je v obsahu tejto výzvy. Čo už… sú tu svätí a svätejší a my, hriešnici – Kotlebovci. Ak by sme všetci, skôr ako otvoríme ústa či začneme písať, mysleli najprv na svoje hriechy, nič také by sa nedialo a nebolo by toľko sváru, posudzovania a osočovanie najmä medzi kresťanmi. Áno, aj ja som proti nenávisti, no nie tak, že pošliapem blížneho.

Mnohí to robia preto, že chcú krajšie vyzerať a byť pozitívne hodnotení, no toto nie je cesta Ježiša Krista. Ten pohŕdol potupou a nechal sa ako zločinec ukrižovať aj pre našu vzájomnú nenávisť a pyšné predchádzanie sa, kto je väčší kresťan a svätejší.

Okrem ochrany života nenarodených detí, ktorým iným veciam by ste sa chceli v politike venovať?

Určite je mnoho ďalších vecí, kde nemožno zachovať statusquo, či už v oblasti rodinnej, sociálnej i podnikateľskej.

Mojou ďalšou prioritou je bojovať za zlepšenie podmienok  pre ZŤP detí i dospelých a ich rodín. Táto oblasť na Slovensku je žalostne zanedbaná a kontraproduktívna takmer po každej stránke. Nie uľahčuje ale komplikuje ľuďom život, ktorý už aj tak je poznačený tragédiou choroby. V tejto otázke som doma, nakoľko sama som matkou ZŤP synčeka a viem, čo to obnáša. Nie som žiaden teoretik.