V posledných komunálnych voľbách ste kandidovali s podporou strán KDH, NOVA, SaS a OĽaNO. Aktuálne ste kandidátkou Sme rodina do NR SR. Čo bolo dôvodom, že ste sa rozhodli kandidovať práve za túto stranu?

V prvom rade chcem aj touto cestou vyjadriť poďakovanie predsedníctvu hnutia Sme rodina za ponuku kandidovať na kandidátnej listine v tohtoročných parlamentných voľbách za túto politickú stranu.

Moje rozhodnutie prijať ponuku bolo v prvom rade ovplyvnené zoznámením sa s volebným programom hnutia Sme rodina, ktorý ma oslovil. Tento volebný program je podľa môjho názoru o ľuďoch a pre ľudí. Je postavený na niekoľkých základných pilieroch  ktoré prinášajú  riešenia na zlepšenie každodenného života obyčajných ľudí nie len v sociálnej oblasti, zdravotníctve, doprave, školstve, poľnohospodárstve, justícii, ale aj v zachovaní integrity našej krajiny.

Dôvodom môjho rozhodnutia sú aj osobnosti, ktoré v tejto strane pôsobia a niektorí z nich sú aj súčasnými poslancami NR SR. V hnutí Sme rodina pôsobia mnohí odborníci na rôzne oblasti, no hlavne sú tam ľudia s otvoreným srdcom a sú za rovnaké hodnoty, ktoré sú aj mne blízke, ako napríklad ochrana tradičnej rodiny.

Ste riaditeľkou umeleckej školy. Akej agende by ste sa chceli po prípadnom zvolení v parlamente venovať?

Mojou prioritou je oblasť školstva, s podkategóriou umeleckých škôl, pretože týmto školám sa už mnoho rokov venuje v našom štáte málo pozornosti. Vlastne celé súčasné školstvo počnúc materskými, základnými, strednými školami až po univerzity (nevynímajúc školské zariadenia) má mnoho problémov, ktoré sa neriešia, alebo ak áno, tak sa podľa môjho názoru riešia veľmi povrchne, alebo chaotický.

Nestála a narýchlo meniaca sa legislatíva vytvára obrovské problémy v riadiacej práci mnohých riaditeľov škôl a školských zariadení, čo sa odráža aj na kvalite vzdelávania. Skúsenosti z mojej 16 ročnej riadiacej praxe chcem pretaviť aj na pôde NR SR a byť nápomocná pri tvorbe školskej legislatívy, ktorá musí vytvárať vhodné podmienky na zlepšenie školského systému a s tým aj súvisiacim skvalitňovaním podmienok na vzdelávanie.

Zároveň od roku 2018 som poslankyňou Prešovského samosprávneho kraja. Počas výkonu svojho mandátu poslankyne PSK sa intenzívne zaoberám problémami regionálnej politiky a života ľudí nášho regiónu, a to ma vedie k presvedčeniu, že práve táto oblasť by mohla byť pre mňa rovnako dôležitou agendou, akou je aj školstvo.

Aktuálnou témou je teraz odmietnutie Istanbulského dohovoru, ktorý v sebe obsahuje aj pojmy gender či rodové stereotypy. Aký je Váš postoj k menovanému dokumentu?

Som proti ratifikácií Istanbulského dohovoru.

Počas mnohých rokov ZUŠ vychovala mnohých talentovaných žiakov. Pri ich vyučovaní vnímate, že v našich rodinách sú určité rodové stereotypy, ako to prezentuje Istanbulský dohovor?

Istanbulský dohovor uvádza potrebu odstránenia rodových stereotypov, pod zámienkou ochrany žien pred násilím. Napríklad čl.12 ods.1 Istanbulského dohovoru uvádza: „Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien v spoločenských a kultúrnych modeloch správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných rolách žien a mužov.“  Nemyslím si, že práve naplnením tohto článku Istanbulský dohovor zabezpečí odstránenie násilia a vyššiu ochranu žien pred násilím.

Zároveň dohovor vytvára akýsi nový stereotyp o mužoch – agresoroch. Úlohou výchovy a vzdelávania detí a mládeže je prirodzene viesť chlapcov – mužov k ochrane žien a slabších a nie vsugerovať im, že sú grobiani, tyrani a agresori.

Dohovor zároveň ohrozuje aj niektoré zvyky a tradície. Ktoré zvyky a tradície našich starých mám a otcov by sme mali zachovať pre ďalšie generácie?

Slovensko sa môže pýšiť bohatou kultúrou a tradíciami, ktoré sa ako klenot darujú a zachovávajú z generácie na generáciu. Z vlastnej skúsenosti môžem svedčiť o tom, že mnohé krajiny nielen v Európe, ale aj na iných kontinentoch obdivujú náš folklór, ako aj ďalšie žánre umenia, ktoré sú obrazom života našich predkov.

Cez tieto zvyky a tradície je zobrazený život bežných ľudí, ktorý je plný emócií ale je aj obrazom reálneho života, ktorý určite nebol ľahký, ale dovolím si tvrdiť, že stále prezentoval tie najdôležitejšie hodnoty života – rodinu, medziľudské vzťahy, prácu, vieru, lásku k ľuďom, lásku k zemi a krajine… Naše tradície a zvyky musíme zachovávať aj pre ďalšie generácie a nesmieme si ich dať ukradnúť, ani dovoliť vymazať nikým a ničím. Je to naše nehmotné, vzácne a neoceniteľné bohatstvo a dedičstvo.

Aktuálne zároveň rezonujú medzi stranami vyjadrenia, kto by s kým išiel do koalície. Zároveň je strana Sme rodina označovaná za tú, ktorá môže rozhodnúť na pomyselných váhach o zostavení koalície. Ak Vám občania vyjadria dôveru, s ktorými stranami by ste boli ochotná spolupracovať?

Súhlasím s postojom hnutia Sme rodina, aj s lídrom hnutia Borisom Kolárom, ktorý prezentuje názor, že nie je rozumné a voči voličovi férové dávať vyjadrenia, kto s kým bude, alebo kto s kým nebude tvoriť koalíciu po voľbách, pretože až výsledky volieb ukážu zloženie parlamentu.

Myslím si, že obdobie predvolebného času a kampane má byť využité na predstavenie vízií a volebných programov politických strán, na predstavenie kandidátov a odborníkov v rôznych oblastiach. Dovolím sa však vyhraniť voči strane SMER a ĽSNS, s ktorými si Sme rodina (verím, že z pochopiteľných dôvodov) spoluprácu nevie predstaviť.

Zuzana Franková