Hlavné správy: Prečo ste sa rozhodli kandidovať na primátora Bratislavy?

Vetrík: Mnohí poznajú moje úsilie občianskeho aktivistu. Dvadsať rokov organizujem v Bratislave Korunovačné slávnosti so zámerom posilniť vzťah Bratislavčanov k nášmu hlavnému mestu a podporiť cestovný ruch. Kandidovať som sa rozhodol, pretože ma hnevá, ako sa tu bezbreho rozkrádajú verejné financie. Ľudia vo verejných funkciách si schválili horibilné platy a ich prácu nevidieť. Zároveň vidím obrovský potenciál, ktorý Bratislava má, a ktorý by sa mohol lepšie využiť, aby sa tu ľuďom vytvorili lepšie podmienky pre dôstojný život.

Hlavné správy: Myslíte, že máte reálnu šancu? Prieskumy vám veľkú šancu nedávajú.

Vetrík: Pred štyrmi rokmi vyhral Vallo s približne 58 tisíc hlasmi. Ostatní kandidáti dostali okolo 110 tisíc hlasov, čo nie je málo. Mnohí, ktorí Valla pred štyrmi rokmi volili, sú z neho sklamaní a už mu hlas nedajú. Na funkciu primátora kandiduje osem kandidátov, z ktorých piatich považujem za reálne zvoliteľných. Tí si rozdelia zhruba 160 tisíc hlasov. Takže aj 45 tisíc hlasov môže stačiť na zvolenie.

Hlavné správy: Médiá hovoria, že sa reálne rozhodne len medzi dvomi kandidátmi, medzi Vallom a Kusým. Čo si o tom myslíte?

Vetrík: Obidvaja kandidáti vložili do kampane obrovské financie. Vallo priznal 300 tisíc eur a že do svojej kampane nedal ani euro z vlastných peňazí. Kusý odhaduje svoju kampaň na 280 tisíc eur. Toľko peňazí primátor nezarobí za celé štyri roky svojho pôsobenia. Za týmito volebnými kampaňami sú záujmové skupiny, pre tieto skupiny pracujú médiá a vyrábajú sa prieskumy. Oni nechcú, aby vyhral kandidát, na ktorého nebudú mať dosah, preto vytvárajú fikciu len dvoch reálnych kandidátov, ktorým platia kampaň. A tieto sumy nie sú pre nich problém, veď mesto hospodári s rozpočtom okolo 470 miliónov eur.

Hlavné správy: Ak nevložíte do kampane takúto sumu peňazí, dá sa potom uspieť v tomto nerovnom boji?

Vetrík: Keby som neveril, že sa to dá, tak by som do toho nešiel. Dvadsať rokov v Bratislave organizujem podujatie Korunovačné slávnosti, ktoré sa stali veľmi obľúbenou kultúrnou akciou. Takmer všetci Bratislavčania o tomto podujatí vedia. Je dobré, keď ľudia poznajú vašu prácu a až potom spoznávajú vás ako osobu. Dvadsať rokov je veľmi dlhá doba. Je to svedectvo, že vám naozaj záleží na našom meste.

Ale máte pravdu, je to nerovný boj. Je to zápas Dávida s Goliášom. Naša materiálno-konzumná spoločnosť je nastavená tak, že aktivita sa vykonáva, len ak je z toho nejaký hmotný prospech. Lenže v živote človeka by mali byť predovšetkým rozhodnutia, ktoré sa konajú preto, lebo ich považujete za morálne správne.

Jednou z nich je angažovanie sa za spravodlivosť. Spravodlivosť je kardinálna čnosť, ktorá bola vysoko cenená aj rímskymi filozofmi. Mne sa páči jej definícia od Domitia Ulpiana: „Spravodlivosť – poctivo žiť, nikomu neškodiť a každému dať, čo mu patrí.“ Spravodlivosť je základom fungovania každej spoločnosti a v minulosti to budúcemu kráľovi počas korunovačného obradu ostrihomský arcibiskup vždy patrične zdôrazňoval.

Hlavné správy: Motto Spravodlivosť pre Bratislavu ste si zvolili ako váš hlavný slogan. Prečo?

Vetrík: V Bratislave je potrebné najprv vyriešiť základné nastavenie spolužitia ľudí, ktorí tu žijú a pracujú, a ľudí, ktorí podielovými daňami financujú fungovanie mesta, pretože tu majú aj trvalý pobyt. Všetci ľudia si zasluhujú úctu, ale spravodlivosť si žiada, aby Bratislavčania, ktorí tu žijú, pracujú a platia podielové dane, pociťovali benefit skutočných občanov Bratislavy!

Hlavné správy: Všetky voľby v uplynulých desaťročiach potvrdzujú, že Bratislava je pevnosťou liberálov a „slniečkarov“. Myslíte si, že už dozrel čas, aby sa Bratislava priklonila ku kresťanskému a vlasteneckému kandidátovi?

Vetrík: Podľa posledného sčítania ľudu sa v minulom roku v Bratislave za ateistov prihlásilo 206 tisíc ľudí a za veriacich kresťanov 186 tisíc ľudí. Bratislava sa stala najväčším ateistickým mestom na Slovensku a zdá sa, že trend odkresťančovania Slovenska bude pokračovať. Lenže tu si musíme uvedomiť jednu vec: téme spravodlivosti rozumejú všetci, či sú veriaci alebo neveriaci. Je to univerzálna téma.

Každý cíti, keď sa deje nespravodlivosť. Dokonca i malé deti cítia, keď niekto druhému spôsobuje nejakú nespravodlivosť. Preto si myslím, že kandidát hlásiaci sa ku vlastenectvu a kresťanstvu, ktorý sa angažuje za spravodlivosť, práve naopak, môže s témou spravodlivosti uspieť, pretože jeho spravodlivosť má metafyzické ukotvenie a nie je to lacný oportunistický populizmus.

Hlavné správy: Čo si možno pod týmto mottom – Spravodlivosť pre Bratislavu – predstaviť?Vetrík: Spravodlivosť nie je niečo imaginárne. Má konkrétne zhmotnenie. V tomto prípade to bude pravidlo, že všetky služby hlavného mesta budú pre Bratislavčanov za polovicu, teda v 50-percentnej zľave. Napríklad, keď cena ročného lístka na MHD stojí 199 eur, tak Bratislavčan platiaci podielové dane to bude mať za 99 eur. Tak isto vstupy do mestského múzea, do galérie, do plavární a pod. Za polovicu – ako prejav úcty a vďaky, že tu platia podielové dane. Nie som zástanca populizmu, že budeme dávať niečo zadarmo, pretože veľmi dobre vieme, že nič nie je zadarmo. Všetko niečo stojí. Niekto musel vynaložiť úsilie, aby to vôbec vzniklo. A navyše, keď je niečo zadarmo, ľudia si to nevážia.

Hlavné správy: Ako by ste riešili aktuálnu parkovaciu politiku?

Vetrík: Terajšie vedenie mesta štyri roky hľadalo riešenie a výsledok je chaos v parkovaní. Brali štyri roky plat a výsledok je len šikana ľudí v podobe pokút, sťahovaní rôznych aplikácií, čo je podmienené tým, že musíte mať patrične vybavený telefón, čo je pre starších ľudí veľký problém.Ponúkam spravodlivé riešenie vo vytvorení jednotnej ročnej parkovacej karty v cene 50 eur, ktorá umožní Bratislavčanom, ktorí tu majú trvalý pobyt, bezplatne parkovať v ktorejkoľvek mestskej časti. A toto dokážete zrealizovať za dva týždne. Všetci ostatní nerezidenti si budú musieť platiť za parkovanie. Vo výške ceny parkovania budeme regulovať množstvo áut. Keď v centre bude parkovanie napríklad za päť eur na hodinu a na okrajoch za dve eurá, ľudia si veľmi rozmyslia, či do Bratislavy prídu autom a ako dlho tu budú parkovať alebo či využijú hromadnú dopravu.

Hlavné správy: Dopravnej situácii by určite pomohlo dokončenie električky do Petržalky. Obidvaja hlavní kandidáti hovoria, že sa termín do konca budúceho roku nestihne. Hrozí, že Bratislava príde o 100 miliónov eur?

Vetrík: Pred štyrmi rokmi sa Vallo dušoval v predvolebnej debate, že to bude jeho priorita. Výsledok je, že trať električky sa nepredĺžila ani o meter. Vo svojej pýche a namyslenosti zastavili projekt (veď ako architekt tomu najlepšie rozumie) a riešili sa také nepodstatné veci, ako napríklad vzhľad zastávok električiek.

Tento projekt je veľmi veľký. Je potrebné preložiť niektoré inžinierske siete. Boli mesiace, keď sa na stavbe vôbec nerobilo a teraz skutočne hrozí, že Bratislava príde o nemalé peniaze. Vyjadrenie, že má dohodnuté s ministerstvom fázovanie stavby, je obyčajné klamstvo. Aj ministerstvo to dementovalo.

Do toho prišla vojna na Ukrajine a zvýšenie cien stavebných materiálov. Dodávateľ odmietol pokračovať. Viem, že bol vypracovaný dodatok k zmluve, ale nerozumiem tomu, prečo z dodatku vypadli dve firmy, ktoré boli súčasťou konzorcia, ktoré majú zrealizovať stavbu. Takéto pochybenie EÚ nebude tolerovať. Keď z dodatku vypadnú dve firmy, tak to vlastne nie je dodatok, ale nová zmluva. Slovensko je najhoršie v procesných chybách pri čerpaní eurofondov a takto už prišlo asi o 600 miliónov eur.

Hlavné správy: Aké riešenie teda navrhujete?

Vetrík: Potrebujeme urobiť všetko preto, aby sme električku dokončili tak, ako je to spomínané v projekte – do 31. decembra 2023. Okolo seba mám charakterných odborníkov aj z oblasti stavebníctva. Vytvorím Mestský stavebný podnik na princípe družstevníctva, ktorý sa na tejto stavbe bude subdodávateľsky podieľať.

V mojom tíme mám skúsenú stavbárku, ktorá je aj súdnou znalkyňou pre stavebnú činnosť. Vymenujem ju za svojho splnomocnenca pre túto stavbu. A ja ako primátor budem vytvárať podmienky, aby sa na tejto stavbe intenzívne pracovalo. Keď bude treba, aj 7 dní v týždni a 24 hodín denne. Jednoducho, termín musíme stihnúť. EÚ nebude mať financie a naviac, rozhodla sa, že Ukrajine dá mesačne 1,5 miliardy eur. V takejto situácii jej padne len vhod, keď nebude musieť niečo zaplatiť, pretože niekto pochybil.

Hlavné správy: Založíte mestský stavebný podnik len na toto konkrétne riešenie petržalskej električky?

Vetrík: Nie. Využijeme ho aj na nepretržité opravovanie mestských ciest a chodníkov. Pri nejakom výtlku nebudeme čakať pol roka a za ten čas si tam zničí nápravu 50 áut. Stavebný podnik využijem aj na opravu kúpeľov Grössling, na budovanie mestských nájomných bytov, aby mesto nemuselo dorovnávať cenu nájmu reštituentom. Ročne takto Bratislava prichádza o dva milióny eur!

Hlavné správy: Kúpele Grössling sú už obľúbenou témou predvolebných sľubov. Ako reálne ich viete dokončiť?

Vetrík: Túto tému som vytiahol pred dvanástimi rokmi, keď som kandidoval na starostu Starého Mesta. Žijem totiž v ich blízkosti. Vtedy som sa dohodol s pánom Milanom Ftáčnikom, ktorý kandidoval na primátora, že ak by som uspel, zveril by to do správy Starého Mesta, ktoré by to opravilo. Súhlasil, ale ja som vtedy neuspel. A keďže sa kradne všetko, aj predvolebné témy, tak sa aj táto téma dostala do volebných programov Iva Nesrovnala i Matúša Valla. Všetci sľubovali, že kúpele Grössling opravia a nikto sľub nedodržal.

Vallov tím za štyri roky opravil časť strechy a spevnil komín, pri ktorom hrozilo, že sa zrúti. Toto nebezpečenstvo som hlásil na staromestskom stavebnom úrade. A potom Vallov tím urobil architektonické výberové konanie – čiže vizualizácie, obrázky. Nie je to málo za štyri roky? Veď iní za toto obdobie postavili novú autobusovú stanicu Nivy.

S mestskou stavebnou firmou opravím kúpele do dvoch rokov a urobím z nich relaxačné a regeneračné centrum. Deti zo staromestských škôl sa tam v rámci vyučovania budú chodiť učiť plávať a dospelí Bratislavčania relaxovať a regenerovať za polovičné vstupné.

Hlavné správy: Akým problémom Bratislava čelí? Aké výzvy ju čakajú a ako na ne chcete reflektovať?

Vetrík: Európa, vrátane Slovenska, sa rúti do hospodárskej krízy. Ceny plynu a elektriny sú vysoké. Mnohé fabriky už prestávajú vyrábať a ľudia budú bez práce. Nik z kandidátov na primátora na tieto skutočnosti dostatočne nereaguje. Niektorí sa vyjadrili, že nebudú zvyšovať dane, avšak ľudia budú potrebovať pomoc. V týchto súvislostiach nebudem podporovať žiadny, tzv. „našizmus“, keďže treba znižovať výdavky na všetkých úrovniach mesta. Budem tvrdo presadzovať úspornú politiku a zodpovedné nakladanie s verejnými financiami:
– znížim počet zamestnancov magistrátu, aby ich bolo toľko, koľko treba,
– zruším, tzv. „nočného primátora“,
– znížim počet ľudí na oddelení marketingu,
– zruším zbytočný metropolitný inštitút,
– znížim daň z nehnuteľností na pôvodnú úroveň, čo znamená 50 percent dolu,
– znížim plat primátora na najnižšiu možnú mieru, akú ukladá zákon,
– a tým rovnako znížim plat aj zamestnancom magistrátu, keďže ich mzdový príjem je odvodený z platu primátora.

Hlavné správy: Každé nové vedenie mesta zvyšuje dane. Pôjdete aj vy touto cestou?

Vetrík: Nie, ja pôjdem cestou znižovania dane z nehnuteľnosti o 50 percent na predchádzajúcu úroveň. Ja nie som ľavicový liberálny oportunista. Tí nevedia nič iné, len zaťažovať ľudí novými daňami a poplatkami, aby zhromaždili čo najviac peňazí, ktoré budú „spravodlivo“ rozdeľovať menšinám, ktoré majú potreby. Odmietam takúto politiku. Je to len voda na mlyn korupcie.

Vallov tím zaťažil Bratislavčanov navýšením dane z nehnuteľnosti o 100 percent. Toto zvýšenie dane zaplatilo vytvorenie ďalšieho úradu na magistráte: Metropolitného inštitútu. Nepotrebujeme vytvárať nové úrady, ale zefektívniť tie doterajšie. Mestská politika sa musí vrátiť k spravodlivosti, ktorá je sporivá.

Tu by som rád zdôraznil, že jedno z prvých opatrení, ktoré zrealizujem, bude zníženie platu primátora na najnižšiu možnú mieru, akú povoľuje zákon. Mať plat vyše 6000 eur, ako má terajší primátor, a za takmer nijaké výsledky, to je bohapustá nespravodlivosť. O to viac, keď terajší dôchodcovia, ktorí vybudovali Slovensko, dostávajú dôchodky vo výške 400 či 500 eur. Šetrenie, ktoré zavediem na magistráte, budem podporovať osobným príkladom. Verba movent, exempla trahunt – slová oduševňujú, ale príklady priťahujú.

A po ďalšie, zastavím zlodejiny v mestských podnikoch. Že sa tam bezbreho kradne, to som opísal na prípade Bratislavskej vodárenskej spoločnosti aj v predvolebnej diskusii v televízii TA3.

Hlavné správy: O čo tam ide?

Vetrík: Mesto Bratislava v roku 2020 odkúpilo 49-percentný podiel v dcérskej firme Infraservices (INFRA) mestského podniku Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) za 10,5 milióna eur. INFRA vyprodukuje ročne zisk vo výške 1,8 milióna eur. Dcérska firma INFRA nevie fungovať bez mestského podniku BVS. INFRA dostáva zákazky od BVS na základe zmluvy, ktorá bola uzatvorená na 10 rokov.

Toto odkúpenie 49-percentného podielu sa uskutočnilo dva roky pred ukončením zmluvy. INFRA v roku 2019 vykázala stratu pol milióna eur, čo minimálne vo výške dvestotisíc eur znášalo mesto.

Celá mega zlodejina spočívala v tom, že za kúpu podielu vo firme, ktorý hlavnému mestu za dva roky vedel priniesť zisk len 1,8 milióna eur, hlavné mesto zaplatilo súkromnému akcionárovi 10,5 milióna eur.

Alebo druhý príklad. V roku 2019 INFRA obstarávala revíziu prehliadok pre BVS za 230-tisíc eur. V roku 2020 nové vedenie BVS obstaralo revízie napriamo. Cena bola už 585-tisíc eur. Zákazka bola rozdelená, čím porušili zákon o verejnom obstarávaní. Za toto dostali pokutu 15 445 eur, ktorú hneď zaplatili. Ďalšie porušenie zákona bolo, že firma, ktorá obstarala revíziu prehliadok, nebola zapísaná v registri konečných užívateľov výhod a pochybila pri zápise spoločníka v obchodnom registri. A viete, kde mala firma, ktorá pre BVS obstarala revízne prehliadky, svoje sídlo? V Republike Marshallových ostrovov.

V diskusii sa pán Vallo zmohol na skonštatovanie, že tomu nerozumiem. Lenže prečo potom mestský kontrolór podal trestné oznámenie a tento prípad rieši NAKA?

Hlavné správy: Terajšie vedenie mesta sa chváli tým, ako výborne hospodári, a že znížilo verejný dlh. Vy teda hovoríte niečo iné?

Vetrík: Chvália sa, že znížili verejný dlh z 51 na 45 percent, ale zabudli povedať, že to číslo sa znížilo vďaka vyšším príjmom… V skutočnosti vzrástol dlh Bratislavy za Valla zo 142 na 178 miliónov eur.

Toto vedenie mesta nemá za sebou žiadne relevantné výsledky. Keď máte v rozpočte ročne okolo 470 miliónov eur, tak sa predsa nemôžete chváliť tým, že ste skultivovali verejný priestor, že ste osadili lavičky, vysadili kvetinky, namaľovali bus pruhy. Progresívne vedenie mesta nemá žiadne relevantné výsledky hodné takého veľkého rozpočtu. Veď nedokázalo ani skolaudovať dúbravsko-karloveskú radiálu.

Na margo relevantných výsledkov predchádzajúcich primátorov: pán Ďurkovský postavil most Apollo, vybudoval tunel Sitina, diaľnicu v meste, opravil hokejový štadión, starú radnicu. Pán Ftáčnik zbúral Starý most a pán Nesrovnal vybudoval nový Starý most. Pán Vallo osadil lavičky, vysadil kvetinky a namaľoval bus pruhy s dvojnásobným rozpočtom, ako mal Ďurkovský. Sapienti sat – múdremu stačí.

Hlavné správy: Predsa však ich politika časť Bratislavčanov oslovuje…

Vetrík: Liberálne vedenie Bratislavy svoju neschopnosť prekrýva pretláčaním gender ideológie, politickým zneužívaním vraždy na Zámockej ulici, ktorá bola preklasifikovaná na teroristický čin, a hystériou, že teraz sú vraj ohrození všetci LGBTIXYZ.

Keď sme pri tom, mám otázku: podľa kamerových systémov ten páchateľ išiel z miesta činu smerom k hradu, na Škarniclovú ulicu. Túto informáciu mám od očitých svedkov. Prečo polícia smerovala pátranie po ňom smerom k Dunaju? Potrebovali umlčať páchateľa, aby sa už nemohol brániť obvineniam, ktoré mu boli podsunuté?

Hlavné správy: Čo si myslíte o vyjadrení exministerky spravodlivosti pani Kolíkovej, že Ježiš Kristus by sa dnes zúčastnil na dúhovom pochode?

Vetrík: Som teológ. Keby homosexualita bola niečo normálne, tak by to bolo prirodzené a týkalo by sa to všetkých. Lenže keby sa to týkalo všetkých, tak by ľudstvo vyhynulo. Celá starozákonná tradícia sa veľmi jasne a ostro vymedzuje voči homosexuálnemu konaniu. Mojžišov zákon prikazuje takýchto ľudí potrestať smrťou.

Ak sa Ježiš Kristus v evanjeliách nevymedzuje voči homosexualite, tak je to preto, že takéto niečo Židia nepraktizovali. Na druhej strane apoštol Pavol, ktorý má skúsenosť z pohanského sveta, sa jednoznačne vyjadruje: „Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ (1.Kor. 6, 9-10).

Budúcnosť človeka je večnosť a preto vyjadrenie, že nebudú dedičmi Božieho kráľovstva znamená odsúdenie na večné zatratenie. Je to veľmi vážne varovanie.

Hlavné správy: Kandidujete ako jednotlivec alebo máte okolo seba tím spolupracovníkov? Prečo takto postupujete?

Vetrík: Za sebou mám 18 ročníkov Korunovačných slávností a mnohé ďalšie aktivity. Vždy som spolupracoval s odborníkmi. Ani tento volebný program sa nedá realizovať bez spolupráce. Mojou veľkou výhodou je, že mám okolo seba veľa charakterných ľudí, ktorí nehľadia na svoje osobné záujmy, ale ide im predovšetkým o spoločné dobro. Sú to odborníci z oblasti stavebníctva, financií, kultúry, bankovníctva, cestovného ruchu, diplomacie, slovenských dejín, morálnej teológie… Zmena k lepšiemu sa dá uskutočniť jedine s morálne charakternými ľuďmi.

Hlavné správy: V akom stave sa podľa vás nachádza Bratislava? Aké najväčšie pozitíva a negatíva v nej aktuálne vnímate?

Vetrík: Bratislava za posledných vyše 100 rokov prežila obrovský posun. Z provinčného okrajového uhorského mestečka sa stala metropolou Slovenska, stala sa hlavným mestom Slovenskej republiky a to je najväčšie pozitívum. Slovenský národ dosiahol štátnosť ako najvyššiu formu emancipácie a mesto Bratislava sa malo stať jeho výkladnou skriňou, centrom hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a politického života na Slovensku.

Druhým veľkým pozitívnym fenoménom je, že počet ľudí v Bratislave sa niekoľkokrát znásobil. Kým na začiatku 20. storočia mala Bratislava len okolo 70 tisíc obyvateľov, dnes ich má okolo 450 tisíc a keď vezmeme do úvahy, koľko ľudí tu býva a chodí do práce, tak sa priblížime k číslu 800 tisíc ľudí, ktorí sa denne v Bratislave nachádzajú.

Najväčšie bohatstvo sa nachádza v ľuďoch. Čiže Bratislava má obrovský potenciál, ktorý sa však nedostatočne využíva. A to je jej najväčšie negatívum. Je Bratislava skutočne výkladnou skriňou Slovenska? Sú Slováci hrdí na svoje hlavné mesto? Vzťah k Bratislave je najlepšie vidieť počas Vianočných sviatkov, keď sa najviac ukazuje, kto má Bratislavu ako svoj domov.

Hlavné správy: Čo by ste chceli zmeniť, aby sa Bratislava stala dôstojným hlavným mestom Slovenskej republiky?

Vetrík: Primátor hlavného mesta na základe svojho štatútu vie iniciovať potreby Hlavného mesta SR na úrovni vlády. Túto možnosť by som určite využil v prípade vybudovania novej Železničnej stanice, ktorá bude spĺňať kritéria 21. storočia, vybudovania nového kultúrneho domu namiesto zbúraného PKO a vytvorenia slovenského panteónu sôch najvýznamnejších osobností slovenského národa. Národ, ktorý nerozvíja svoju vlastnú kultúru a nepozná svoje dejiny, je odsúdený na zánik.

Hlavné správy: Kde je možnosť nájsť tento volebný program, resp. kde sa dá dozvedieť o Vašich aktivitách?

Vetrík: Svoj program som zverejnil na svojej webovej stránke www.vetrik.sk, komunikujem ho na sociálnych sieťach a v televíznych diskusiách. Ku Korunovačným slávnostiam mám stránku www.korunovacie.sk a o návrat morálnych zásad do spoločnosti sa usilujem aj prostredníctvom občianskeho združenia Slovenskí katolíci, ktorého som členom, a jeho stránky: www.slovenskikatolici.sk.

Milí Bratislavčania, nemám za sebou žiadne finančné skupiny. Moja kampaň je skromná. Za mňa hovoria nie sľuby, ale 20 rokov práce v prospech Bratislavy. Ako občiansky aktivista som urobil veľa, ale ako primátor môžem viac. A ak chcete preťať napojenie Bratislavy na finančné skupiny, je potrebné ísť voliť a dať svoj hlas tomu kandidátovi, ktorý nie je na ich výplatnej páske.

Nech dobrotivý Boh žehná a ochraňuje naše hlavné mesto Slovenskej republiky – Bratislavu.

Ivan Lehotský