Kalavská a Krajčí sa zhodli, že Rázsochy sú dobrou lokalitou. Do zákazy sa majú zapojiť “najväčší hráči na európskom trhu”

Bratislava 26. mája 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) a člen zdravotníckeho výboru Národnej rady (NR) SR Marek Krajčí (OĽaNO) sa zhodli v tom, že Rázsochy budú vhodnou lokalitou pre novú Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB), ktorá by mala mať špičkovú európsku kvalitu. A to aj napriek tomu, že v jej blízkosti na bratislavských Boroch bude stáť súkromná nemocnica Penty. Obaja to uviedli v nedeľnej diskusnej relácii V politike na TA3.

“Rázsochy sú krásna lokalita. Je tam príroda. Ja si myslím, že sú tam výborné podmienky na to, aby tam bola nemocnica, kde pacientovi bude dobre. Je to veľmi veľký pozemok, kde bude miesto pre kampus, pre slušné a pohodlné bývanie pre študentov a miesto pre vedecko-výskumnú základňu,” povedala Kalavská s pripomienkou, že v bratislavskej Petržalke, v Starom Meste, ale aj v Podunajských Biskupiciach nemocnice ostanú. Pripomenula, že súkromná nemocnica na Boroch by nebola schopná takej expanzie, akú by štát potreboval.

Opozičný poslanec tiež pozitívne vníma miesto, na ktorom bude nemocnica postavená. “Lokalita Rázsochy štátu vyhovuje, je dostatočne veľká. Verím, že sa tam bude stavať aj kampus a vedecké inštitúcie,” zdôraznil Krajčí. Myslí si však, že nemocnica mala byť postavená už dávno. “Obava, či štát dokáže postaviť nemocnicu, je veľmi opodstatnená,” povedal.

Kalavská zdôraznila, že Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR vyhlási súťaž na plán novej UNB počas nasledujúceho týždňa. Uviedla aj to, že pri jej výstavbe chce “najväčších hráčov na európskom trhu”. Predpokladaná hodnota zákazky by mala byť vo výške 17 miliónov eur.

Ministerka rovnako vyjadrila “hlbokú” a “úprimnú” ľútosť k prípadu z Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach, v ktorej pacient zomrel po nesprávne podanej transfúzii krvi. Prípad považuje “za personálne zlyhanie”. Verí však, že podobným situáciám pomôže predchádzať novela zákona, podľa ktorej bude každý poskytovateľ ústavnej alebo ambulantnej starostlivosti musieť mať interný systém bezpečnosti pacienta. Prípadné odškodnenie bude Kalavská riešiť podľa výsledkov vyšetrovania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

V tejto súvislosti aj člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo uviedol, že úrad by mohol pracovať efektívnejšie, no na druhej strane má v slovenskom zdravotníctve “svoje miesto”. Tiež poukázal na to, že nie každá krajina takúto inštitúciu má.

Diskutujúci sa dotkli aj témy stratifikácie slovenských nemocníc. Kalavská vysvetlila princíp prerozdelenia nemocníc na tri skupiny – lokálne, regionálne a univerzitné s dostupnosťou od 30 do 120 minút. Pre pacientov by mali byť dostupné aj kompetenčné centrá.

Poslanec OĽaNO poukázal aj na to, že podobný systém už v minulosti fungoval, no neskôr sa zmenil. “Musíme sa vrátiť späť. Máme nedostatok zdravotných pracovníkov. Nutne potrebujeme centralizovať zdravotnú starostlivosť, keď ju chceme mať kvalitnú,” povedal Krajčí. Zdôraznil však, že v rámci stratifikácie sa bude dožadovať toho, aby boli presne definované nielen nároky pacienta, ale aj maximálne čakacie lehoty.

Šéfka rezortu pri otázke čakacích lehôt vidí najmä úlohu zdravotných poisťovní. “Nákup zdravotnej starostlivosti je v rukách zdravotných poisťovní, takže tie sa musia snažiť,” uzavrela Kalavská.