Istým prekvapením je pridelenie imigračnej problematiky gréckemu eurokomisárovi Dimitrisovi Avramopulusovi, lebo Grécko spolu s Talianskom a Španielskom patria medzi najexponovanejšie krajiny z hľadiska migračných tokov v Stredomorí, pričom Atény sú často kritizované, že nával imigrantov a azylantov nezvládajú. 

 Maďarský eurokomisár Tibor Navracsics, ktorý sa ocitol v centre sporu medzi Bruselom a Budapešťou kvôli spornej reforme súdnictva, získal jedno z menej “významných” kresiel, keď bude šéfovať rezortu vzdelávania, kultúry a občianstva.

Česká republika, ktorá očakávala pre Věru Jourovú nejaký ekonomický post v komisii, sa napokon musí uspokojiť s významovo širokým rezortom spravodlivosti, spotrebiteľskej politiky a rodovej rovnosti.

Novú EK možno označiť za viac politickú, ako je tá odchádzajúca pod vedením Josého Manuela Barrosa. Je v nej päť bývalých premiérov a 13 exministrov. Šesť z bývalých eurokomisárov, medzi nimi aj Maroš Šefčovič, prechádza do novej exekutívy EÚ. Šefčovič v nej bude služobne najstarší, keďže stihol úradovať niekoľko mesiacov ako náhradník za prvého slovenského eurokomisára Jána Figeľa v prvom Barrosovom kabinete. V novej EK bude deväť žien, čo je tretina z 28-členného Junckerovho kabinetu. 

Nová komisia bude mať sedem podpredsedov

Novozvolený prezident Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker dnes oficiálne predstavil svoj tím a nový tvar budúcej exekutívy EÚ. Podľa jeho slov bude jednou z najväčších úloh presvedčiť občanov únie, že sa veci zmenia.

Juncker naznačil, že nová komisia bude zjednodušená, aby sa zamerala viac na riešenie veľkých politických výziev, ktorým Európa čelí: vrátiť ľuďom dôstojné pracovné miesta – čo znamená väčšie investície; ubezpečiť sa, že banky požičiavajú reálnej ekonomike; vytvoriť prepojený digitálny trh; zabezpečiť dostatočné dodávky energie; viesť dôveryhodnú zahraničnú politiku; a postaviť Európu na nohy.

“Chceme ukázať, že komisia sa môže zmeniť. To, čo vám predstavujem dnes, je politická, dynamická a efektívna Európska komisia, prichystaná dať Európe nový začiatok. Rozdelil som portfóliá osobnostiam, nie krajinám. Predstavujem vám 27 hráčov, z ktorých každý má svoju špecifickú úlohu – toto je môj víťazný tím,” oznámil Juncker.

Nová komisia bude mať nakoniec sedem podpredsedov vrátane vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorým sa na summite EÚ stala Federica Mogheriniová z Talianska.

Každý z podpredsedov komisie bude vedúcim tímu pre konkrétne projekty. Budú riadiť a koordinovať prácu viacerých komisárov v zložení, ktoré sa môžu meniť podľa potreby a podľa toho, ako sa budú nové projekty vyvíjať v priebehu času.

Eurokomisárov po získaní portfólií čaká vypočúvanie pred europoslancami 

Po priradení portfólií budú musieť komisári z členských štátov únie podstúpiť proces vypočúvania v príslušných výboroch Európskeho parlamentu, tzv. híring. Dostavia sa do výborov majúcich na starosti politiku a oblasť, ktorým sa budú eurokomisári venovať najbližších päť rokov.

Komisári budú predstupovať pred europoslancov v období od 29. septembra do 3. októbra. Europarlament by mal hlasovať o novej zostave Európskej komisie počas októbrového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu (20. a 23.10), pravdepodobne v stredu 22. októbra.

Nová komisia začne oficiálne fungovať od 1. novembra 2014.

Zloženie novej komisie, vrátane rozdelenia funkcií:

(meno — krajina– funkcia / agenda)

Jean-Claude Juncker — Luxembursko — predseda

Frans Timmermans — Holandsko — prvý podpredseda / lepšia regulácia, medziinštitucionálne vzťahy, vymáhanie práva a charta základných práv

Federica Mogheriniová — Taliansko — podpredsedníčka / vysoká predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku

Andrus Ansip — Estónsko — podpredseda/ jednotný digitálny trh

Alenka Bratušeková — Slovinsko — podpredsedníčka / energetická únia

Valdis Dombrovskis — Lotyšsko — podpredseda / euro a sociálny dialóg

Kristalina Georgievová — Bulharsko — podpredseda / rozpočet a ľudské zdroje

Jyrki Katainen — Fínsko — podpredseda — zamestnanosť, rast, investície a konkurencieschopnosť

Vytenis Andriukaitis — Litva — zdravie a bezpečnosť potravín

Dimitris Avramopulos — Grécko — migrácia a vnútorné záležitosti

Elžbieta Bieňkowská — Poľsko — vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP

Miguel Arias Caňete — Španielsko — klimatická agenda a energetika

Corina Creţu (Creţová) — Rumunsko — regionálna politika

Johannes Hahn — Rakúsko — európske susedstvo a rokovania o rozšírení

Jonathan Hill — Spojené kráľovstvo — finančná stabilita, finančné služby a kapitálové trhy

Phil Hogan — Írsko — poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Věra Jourová — Česká republika — spravodlivosť, spotrebitelia a rodová rovnosť

Cecilia Malmströmová — Švédsko — obchodná politika

Neven Mimica — Chorvátsko — medzinárodné vzťahy a rozvoj

Carlos Moedas — Portugalsko — výskum, veda a inovácie

Pierre Moscovici — Francúzsko — hospodárske a menové záležitosti, dane a colná politika

Tibor Navracsics — Maďarsko — vzdelávanie, kultúra, mládež a občianstvo

Günther Oettinger — Nemecko — digitálna ekonomika a spoločnosť

Christos Stylianidis — Cyprus — humanitárna pomoc a krízové situácie

Maroš Šefčovič — Slovensko — doprava a vesmírna agenda

Marianne Thyssenová — Belgicko — zamestnanosť, sociálne otázky, zručnosti a pracovná mobilita

Karmenu Vella — Malta — životné prostredie, námorné záležitosti a rybolov

Margrethe Vestagerová — Dánsko — konkurencieschopnosť

ru