Juncker: Británia, Francúzsko a Nemecko získali v novej EK významné portfóliá

Brusel 10. septembra 2014 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR)

Juncker vytvoril sedem podpredsedníckych miest, pričom štyri patria komisárom z východnej Európy

Eurokomisári z Francúzska, Británie a Nemecka získali v novej Európskej komisii (EK) tri veľké a významné hospodárske portfóliá. Pierre Moscovici bude mať na starosti hospodárske a menové záležitosti, Jonathan Hill finančné služby a Günther Oettinger oblasť digitálnej ekonomiky.

Nastupujúci šéf EK Jean-Claude Juncker vytvoril sedem podpredsedníckych miest (štyri boli obsadené komisármi z východnej Európy), ktoré mu majú pomôcť riadiť hlavné priority Európskej únie.

Bývalý fínsky premiér Jyrki Katainen bude mať na starosti rast a zamestnanosť a Lotyš Valdis Dombrovskis, ktorý je zástancom fiškálnych úspor, bude koordinovať politiku spoločnej európskej meny a sociálneho dialógu. Podľa Junckerových slov Dombrovskis bude úzko spolupracovať s Moscovicim, aby pomohli riešiť problémy rozpočtovej disciplíny.

Tri zo siedmych podpredsedníckych postov Juncker ponúkol ženám. Okrem novej šéfky diplomacie EÚ Federicy Mogheriniovej tam bude aj bulharská eurokomisárka Kristalina Georgievová, ktorá dostala na starosť koordináciu rozpočtu a ľudských zdrojov, a bývalá slovinská premiérka Alenka Bratušeková. Tá bude zodpovedať za energetickú úniu. Juncker za svoju pravú ruku, čiže prvého podpredsedu EK, označil holandského eurokomisára Fransa Timmermansa.

Medzi “veľké priority” EK, ako povedal Juncker pred novinármi, patrí zahraničná politika s dôrazom na krízu na Ukrajine, boj proti nadmernej byrokratizácii, podpora rastu, zamestnanosti a investícií a dosiahnutie jednotnej energetickej politiky.

V novej Európskej komisii je päť bývalých premiérov a 13 exministrov

Ďalšie významné ekonomické portfóliá získali Španielsko, Švédsko a Dánsko. Miguel Arias Caňete dostal energetiku a klimatické zmeny, švédska eurokomisárka Cecilia Malmströmová bude mať na starosti obchodnú politiku a rokovania so zahraničnými partnermi o dohodách o voľnom obchode a Dánka Margrethe Vestagerová sa bude zaoberať konkurencieschopnosťou Európanov. Za domáci trh EÚ a priemyselnú politiku bude zodpovedná poľská eurokomisárka Elžbieta Bieňkowská a Belgičanka Marianne Thyssenová sa bude venovať otázkam zamestnanosti a sociálnych vecí.

Istým prekvapením je pridelenie imigračnej problematiky gréckemu eurokomisárovi Dimitrisovi Avramopulusovi, lebo Grécko spolu s Talianskom a Španielskom patria medzi najexponovanejšie krajiny z hľadiska migračných tokov v Stredomorí, pričom Atény sú často kritizované, že nával imigrantov a azylantov nezvládajú. 

 Maďarský eurokomisár Tibor Navracsics, ktorý sa ocitol v centre sporu medzi Bruselom a Budapešťou kvôli spornej reforme súdnictva, získal jedno z menej “významných” kresiel, keď bude šéfovať rezortu vzdelávania, kultúry a občianstva.

Česká republika, ktorá očakávala pre Věru Jourovú nejaký ekonomický post v komisii, sa napokon musí uspokojiť s významovo širokým rezortom spravodlivosti, spotrebiteľskej politiky a rodovej rovnosti.

Novú EK možno označiť za viac politickú, ako je tá odchádzajúca pod vedením Josého Manuela Barrosa. Je v nej päť bývalých premiérov a 13 exministrov. Šesť z bývalých eurokomisárov, medzi nimi aj Maroš Šefčovič, prechádza do novej exekutívy EÚ. Šefčovič v nej bude služobne najstarší, keďže stihol úradovať niekoľko mesiacov ako náhradník za prvého slovenského eurokomisára Jána Figeľa v prvom Barrosovom kabinete. V novej EK bude deväť žien, čo je tretina z 28-členného Junckerovho kabinetu. 

Nová komisia bude mať sedem podpredsedov

Novozvolený prezident Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker dnes oficiálne predstavil svoj tím a nový tvar budúcej exekutívy EÚ. Podľa jeho slov bude jednou z najväčších úloh presvedčiť občanov únie, že sa veci zmenia.

Juncker naznačil, že nová komisia bude zjednodušená, aby sa zamerala viac na riešenie veľkých politických výziev, ktorým Európa čelí: vrátiť ľuďom dôstojné pracovné miesta – čo znamená väčšie investície; ubezpečiť sa, že banky požičiavajú reálnej ekonomike; vytvoriť prepojený digitálny trh; zabezpečiť dostatočné dodávky energie; viesť dôveryhodnú zahraničnú politiku; a postaviť Európu na nohy.

“Chceme ukázať, že komisia sa môže zmeniť. To, čo vám predstavujem dnes, je politická, dynamická a efektívna Európska komisia, prichystaná dať Európe nový začiatok. Rozdelil som portfóliá osobnostiam, nie krajinám. Predstavujem vám 27 hráčov, z ktorých každý má svoju špecifickú úlohu – toto je môj víťazný tím,” oznámil Juncker.

Nová komisia bude mať nakoniec sedem podpredsedov vrátane vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorým sa na summite EÚ stala Federica Mogheriniová z Talianska.

Každý z podpredsedov komisie bude vedúcim tímu pre konkrétne projekty. Budú riadiť a koordinovať prácu viacerých komisárov v zložení, ktoré sa môžu meniť podľa potreby a podľa toho, ako sa budú nové projekty vyvíjať v priebehu času.

Eurokomisárov po získaní portfólií čaká vypočúvanie pred europoslancami 

Po priradení portfólií budú musieť komisári z členských štátov únie podstúpiť proces vypočúvania v príslušných výboroch Európskeho parlamentu, tzv. híring. Dostavia sa do výborov majúcich na starosti politiku a oblasť, ktorým sa budú eurokomisári venovať najbližších päť rokov.

Komisári budú predstupovať pred europoslancov v období od 29. septembra do 3. októbra. Europarlament by mal hlasovať o novej zostave Európskej komisie počas októbrového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu (20. a 23.10), pravdepodobne v stredu 22. októbra.

Nová komisia začne oficiálne fungovať od 1. novembra 2014.

Zloženie novej komisie, vrátane rozdelenia funkcií:

(meno — krajina– funkcia / agenda)

Jean-Claude Juncker — Luxembursko — predseda

Frans Timmermans — Holandsko — prvý podpredseda / lepšia regulácia, medziinštitucionálne vzťahy, vymáhanie práva a charta základných práv

Federica Mogheriniová — Taliansko — podpredsedníčka / vysoká predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku

Andrus Ansip — Estónsko — podpredseda/ jednotný digitálny trh

Alenka Bratušeková — Slovinsko — podpredsedníčka / energetická únia

Valdis Dombrovskis — Lotyšsko — podpredseda / euro a sociálny dialóg

Kristalina Georgievová — Bulharsko — podpredseda / rozpočet a ľudské zdroje

Jyrki Katainen — Fínsko — podpredseda — zamestnanosť, rast, investície a konkurencieschopnosť

Vytenis Andriukaitis — Litva — zdravie a bezpečnosť potravín

Dimitris Avramopulos — Grécko — migrácia a vnútorné záležitosti

Elžbieta Bieňkowská — Poľsko — vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP

Miguel Arias Caňete — Španielsko — klimatická agenda a energetika

Corina Creţu (Creţová) — Rumunsko — regionálna politika

Johannes Hahn — Rakúsko — európske susedstvo a rokovania o rozšírení

Jonathan Hill — Spojené kráľovstvo — finančná stabilita, finančné služby a kapitálové trhy

Phil Hogan — Írsko — poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Věra Jourová — Česká republika — spravodlivosť, spotrebitelia a rodová rovnosť

Cecilia Malmströmová — Švédsko — obchodná politika

Neven Mimica — Chorvátsko — medzinárodné vzťahy a rozvoj

Carlos Moedas — Portugalsko — výskum, veda a inovácie

Pierre Moscovici — Francúzsko — hospodárske a menové záležitosti, dane a colná politika

Tibor Navracsics — Maďarsko — vzdelávanie, kultúra, mládež a občianstvo

Günther Oettinger — Nemecko — digitálna ekonomika a spoločnosť

Christos Stylianidis — Cyprus — humanitárna pomoc a krízové situácie

Maroš Šefčovič — Slovensko — doprava a vesmírna agenda

Marianne Thyssenová — Belgicko — zamestnanosť, sociálne otázky, zručnosti a pracovná mobilita

Karmenu Vella — Malta — životné prostredie, námorné záležitosti a rybolov

Margrethe Vestagerová — Dánsko — konkurencieschopnosť

ru