Stretnutie europoslancov s novinármi uviedol nový šéf Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Dionýz Hochel. Medzi šiestimi novými alebo staronovými poslancami Európskeho parlamentu (EP) privítal aj svojho predchodcu, Roberta Hajšela, ktorý túto pozíciu opustil, keďže sa stal europoslancom za stranu Smer-SD.

Skôr než sa dostaneme k vystúpeniam europoslancom, zastavme sa najprv pri pánovi Hochelovi. Zdá sa totiž, že je tým správnym eurovlastencom na správnom mieste. V týždenníku .týždeň o ňom píšu: „Rodičom vďačí za to, že domov bol charakterizovaný slobodnou atmosférou, každodenným počúvaním českého a slovenského večerného vysielania Hlasu Ameriky z Washingtonu, BBC z Londýna a od septembra 1988 režimom nerušeným počúvaním Slobodnej Európy z Mníchova“.

.týždeň o Hochelovi tiež píše: „Z detstva si pamätá pocit zo spoločnosti zviazanej tichým súhlasom s režimom. Inak sa rozprávalo doma a inak v škole, na pracoviskách mohli ďalej prosperovať iba tí, ktorí sa ,poučili z krízového vývoja‘ a okupáciu vojsk Varšavskej zmluvy boli ochotní považovať za ,bratskú pomoc‘“. (Vidíme, že to naozaj boli divné časy, ktoré sa s dneškom nedajú porovnávať, veď dnes môžete otvorene nesúhlasiť s Nežnou revolúciou, západným neokolonializmom a zločineckým paktom NATO a určite vás prijmú na akúkoľvek pracovnú pozíciu.) Hochel podľa .týždňa intenzívne trpel vtedajším útlakom, chodieval sa zasnene pozerať cez plot na Rakúsko a po večeroch čítal samizdaty. Teda vidíme, že na mieste správcu bruselských vecí na Slovensku teda máme rovnako kvalitný káder ako predtým.

Ale poďme k europoslancom. Stretnutia sa zúčastnili poslanci Monika Beňová a Róbert Hajšel (obaja Smer-SD), v EP sú obaja v skupine progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D), Vladimír Bilčík (strana Spolu) a Ivan Štefanec (KDH), v EP sú obaja v skupine EPP-ED, to je skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov), Eugen Jurzyca (SaS) a Peter Pollák (OĽaNO), v EP sú obaja v skupine európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).

Hochel na úvod privítal prítomných radostným konštatovaním, že v eurovoľbách Slovensko dosiahlo pekný úspech, keď skončilo síce opäť s najnižšou účasťou zo všetkých európskych krajín, ale zaznamenalo pekný nárast z 13 percent na takmer 23 percent. Teda už takmer štvrtina oprávnených voličov prejavila záujem o našu príslušnosť k Európskej únii a o možnosť sa podieľať na jej smerovaní. To je veľkolepé víťazstvo demokracie, pravdy a lásky, ktoré pekne ukazuje, akú významnú úlohu v našom živote hrá Brusel, akými hrdými Európanmi sme, a aký veľký je záujem Slovákov o vstup do jadra Európskej únie a jej zmenu na tuhú centralizovanú Eurofederáciu.

Potom už nasledovali vystúpenia a predstavenia jednotlivých europoslancov. Vladimír Bilčík vyslovil podporu novej šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Uviedol, že jej príhovor bol veľmi dobrý, a že ho ním presvedčila. Aj z toho vidno akých kvalitných ľudí my do toho Bruselu posielame: bežný človek si politika vypočuje, ale netuší, či mu môže veriť – zato europoslanec, to je iné, ten si vypočuje príhovor a hneď vie za koho daná osoba kope, aký má charakter, sponzorov, skrátka všetko, aby jej mohol dôverovať.

Potom vystúpila Monika Beňová, ktorá dostala v EP vysokú funkciu, bola zvolená za kvestorku EP, teda za členku vedenia EP. Podľa nej je von der Leyenová mimoriadne kvalitná kandidátka, v porovnaní s Barrosom a Junckerom z nich všetkých najkvalitnejšia. Nešpecifikovala však v čom tá kvalita spočíva. A vlastne, je zaujímavé, že sa pri výbere kandidátov spomína ich kvalita: nie sú azda všetci ponúkaní kandidáti na tejto najvyššej úrovni zárukou absolútne najlepšej kvality? Človeku tak môže nevdojak napadnúť kacírska myšlienka: sme my vlastne v dostatočne kvalitných rukách? Našťastie pri pohľade na predošlého šéfa Európskej komisie pána Junckera akékoľvek pochybnosti človeka rýchlo prejdú.

Beňová vo svojom vystúpení viackrát zdôraznila, že podľa nej V4 nikdy nefungovala: „Neklamme sa spoločnou pozíciou Visegrádskej skupiny. Tá skrátka v tých zásadných rozhodnutiach nikdy nezafungovala. Predstava o tom, že Visegrádska skupina sa dokáže na niečom konkrétnom dohodnúť, to je podľa mňa iba ilúzia, pretože to nikdy v histórii takto nezafungovalo. Ešte ako predsedníčka výboru pre európsku integráciu som bola s Mikulášom Dzurindom a Jánom Figeľom na uzatváraní prístupových rokovaní, kde sme išli s obrovskou spoločnou pozíciou Visegrádskej skupiny. Rada si ako prvé zobrala Poľsko, prisľúbili im vyššie priame platby do poľnohospodárstva a celá pozícia Visegrádskej skupiny sa rozpadla.“

Teda vidíme, že nielen naši europoslanci, ale rovnako aj mnohí europoslanci z iných krajín sú vo svojej podstate korupční a zapredaní a ani si to neuvedomujú – a ani sa tým netaja. Nefunkčnosť V4 vo svojich príhovoroch až príliš často spomínali aj ďalší europoslanci. Pozitívnejšie naladený voči projektu V4, než ostatní z prítomných, bol Peter Pollák: podľa neho je síce V4 zjavne nejednotná, ale jej podstata je stále aktuálna. Tento rómsky poslanec za OĽaNO teda možno nie je súčasťou neformálnej koalície, ktorá, zdá sa, v slovenskej politike vzniká naprieč koalíciou aj opozíciou, a ktorej podozrivé správanie vzbudzuje obavu, že jedného dňa môže práve Slovensko rozbiť a zradiť V4, keď pôjde o dôležité veci, ako sú migračná katastrofa, či zánik národných európskych štátov pod zámienkou vzniku eurofederácie.

Robert Hajšel vo svojom vystúpení kritizoval výber top predstaviteľov EÚ, spomenul, že sa nerešpektovali dohodnuté princípy, a že von der Leyenová zvíťazila iba veľmi tesne, len o deväť hlasov.

Eugen Jurzyca hovoril o tom, ako sa Nicholsonová stala predsedníčkou výboru pre zamestnanosť a sociálne veci: podľa neho dostala funkciu, lebo bola aktívna, vystupovala, ozývala sa. Jurzyca tiež volil von der Leyenovú, ale jej vystúpením zďaleka nebol taký nadšený ako Bilčík: naznačil sklamanie z toho, že nehovorila o efektívnosti narábania s verejnými prostriedkami. Povedal, že na rozdiel od minulosti V4 teraz už neponúka líderské kádre, jej zástupcovia nemajú žiadne vízie, chcú iba dostať čím viac eurofondov, čím rýchlejšie a bez kontroly z Bruselu. Preložme si to do zrozumiteľnejšeho jazyka: eurohujerstvo vo východnej Európe je v kríze a východoeurópania z nejakého dôvodu nie sú šťastní, že v neokoloniálnom systéme z ich krajín odteká v dividendách oveľa viac peňazí, než sa vracia v korupčnom systéme zvanom eurofondy. A bruselskí súdruhovia sa čudujú, kde len urobili chybu, že za svoju láskavosť dostávajú iba chladné odmietanie.

Ivan Štefanec vysvetľoval, prečo východná Európa nedostala žiadnu z najvyšších funkcií v EÚ: lebo tieto krajiny nedodržiavajú princípy právneho štátu. Rozmeňme si to na drobné: Západ svojou väčšinou rozhodol, že Východ nedodržiava princípy právneho štátu, a preto je takýmto spôsobom potrestaný. Pravda, Východ by zase mohol tvrdiť, že Západ porušuje svojím správaním v migrantskej otázke schengenské pravidlá aj Lisabonskú zmluvu a kadečo iné, ale keďže nemá väčšinu, tak by mu to nebolo nič platné. Vidíme v praxi, že chudobnejšie štáty z východu Európy nemajú v rámci štruktúry EÚ ako presadiť svoje záujmy, ktoré sú odlišné ako záujmy „krajín majiteľov“.

Hlavné správy preto položili Štefancovi otázku, aká je podľa jeho názoru šanca, že sa v tomto volebnom období europarlamentu stane z EÚ viac integrovaný zväzok, tá takzvaná „eurofederácia“. Odpoveď Ivana Štefanca bola upokojujúca: „Nemyslím si, že sa v najbližšom období stane z Únie eurofederácia, a ani si nemyslím, že by to bolo dobré. Naša frakcia presadzuje zásadný model dodržiavania subsidiarity a dodržiavania slobodného rozhodovania členských štátov. Myslím si, že tento model sa osvedčil a chcem, aby pokračoval aj do budúcna. Teda inými slovami, budeme spolupracovať v oblastiach, na ktorých sa dohodneme. A tými sú napríklad únia kapitálových trhov, energetická únia, obranná únia, kde pani von der Leyenová, vzhľadom na svoje skúsenosti, bude určite veľmi aktívna a som si istý, že posunie tieto veci ďalej. Potrebujeme vybudovať digitálny trh a dokončiť spoločný trh. Máme veľa práce pred sebou, ale nemyslím si, že by sme administratívne mali budovať nejaký federatívny model. Myslím si, že tento model môže byť úspešný, len keď bude na základe slobodného rozhodovania členských krajín.“

V diskusii prišla reč aj na dvoch slovenských europoslancov, ku ktorým sa ostatní ostentatívne nehlásia. Beňová a Štefanec spomenuli spoločné obedy všetkých slovenských poslancov v EP, na ktoré však nepozývajú ľudí, ktorí kandidovali za stranu ĽSNS.

Na otázku zástupcu holandskej ambasády, ako vníma doterajšie niekoľkotýždňové pôsobenie europoslancov Miroslava Radačovského a Milana Uhríka, Štefanec uviedol: „EP je o spolupráci, ako to všetci zdôrazňujeme, a pokiaľ nie ste zaradení vo frakciách, nedokážete presadiť nič. Títo dvaja poslanci nie sú zaradení nikde, a nemajú tým pádom šancu nič presadiť. Verím, že práve aj tento stav nás bude viac motivovať spolupracovať medzi sebou a hľadať skutočné riešenia – oni ich nedokážu ani nájsť ani presadiť, ale dokážu ich nájsť a presadiť len tí, ktorí spolupracujú.“

Podobné stanovisko na účasť poslancov Uhríka a Radačovského v minulosti vyjadrili aj zástupcovia iných strán. A je pravda, že zatiaľ nemajú šancu proti väčšine nič presadiť. Lenže pravdou je aj to, že podobných voči systému kritických poslancov je v EP pomerne dosť a pravdou je aj to, že pri hlasovaní v pléne má Uhríkov a Radačovského hlas presne rovnakú váhu ako hlas Beňovej, Štefanca, Verhofstadta, či ktoréhokoľvek iného europoslanca. A spájať sa môže nielen (momentálna) väčšina, ale tiež (momentálna) menšina. Veľmi dôležité pre budúce spájanie budúcich väčšín je práve sieťovanie, vytváranie formálnych a neformálnych kontaktov s budúcimi partnermi. A práve pre toto je veľmi dôležité, aby tam Slovensko malo aj ľudí, ktorí nie sú súčasťou veľkej neformálnej „systémovej“ momentálnej väčšiny.

A práve pre toto hlavnému politickému a mediálnemu prúdu tak veľmi leží v žalúdku tých pár mimosystémových ľudí, ktorí sa do EP dostali – a práve preto pri každej zmienke nezabudnú zdôrazňovať, že tí dvaja sú úplne izolovaní, že naozaj s nikým sa nestretávajú a nikto ich nepočúva. V skutočnosti je to totiž presne naopak.

Pre slovenskú verejnosť je veľmi dôležité aj to, aby na Slovensko mal kto z EP prinášať informácie a pohľad aj z opačnej strany. A preto my v Hlavných správach chceme v budúcom období dať pánom Uhríkovi a Radačovskému primeraný priestor, aby svojimi informáciami, pozorovaniami, dojmami poskytli verejnosti aj trochu iný pohľad na dianie v EP, než ten sladkastý mainstreamový.

Ivan Lehotský