Jiří Weigl: Nebojme sa priznať Trumpovi úspech, je to aj naše víťazstvo

Praha 18. júna 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Susan Walsh)

Jeden z najuznávanejších českých ekonómov a bývalý riaditeľ kancelárie prezidenta Václava Klausa Jiří Weigl je toho názoru, že západní lídri a médiá by mali viac oceniť zbližovací proces medzi USA a KĽDR, ktorý v posledných týždňoch inicioval prezident Donald Trump.

Weigl vo svojej úvahe na stránkach Inštitútu Václava Klausa tvrdí, že americký prezident Donald Trump zaznamenal samitom v Singapure historický úspech. “Podarilo sa mu dostať k rokovaciemu stolu nevyspytateľného dediča kórejskej komunistickej diktatúry, ktorá od konca vojny terorizuje a drží v úplnej izolácii milióny obyvateľov severu Kórejského polostrova, dlhé desaťročia vojensky ohrozuje svojich susedov a netají sa svojím odhodlaním vyvolať vojnový konflikt,” napísal v úvode známy analytik, ktorý dodal, že táto militaristická diktatúra v posledných rokoch dokázala získať jadrové zbrane a rozvíja raketové technológie, ktoré ohrozujú nielen Ďaleký východ, ale celý svet.

Domnieva sa, že Trump svojím tvrdým, ale súčasne realistickým spôsobom dokázal prinútiť kórejského vodcu k dialógu a nájsť exit zo zdanlivo patovej situácie hroziace jadrovou katastrofou. “Prvýkrát v histórii sa podarilo so zablokovanou situáciou na Kórejskom polostrove pohnúť, a to práve vo chvíli, kedy má totalitný režim v ruke veľký klacek na svoju obranu – jadrovú zbraň. Je to prielom porovnateľný možno s egyptsko-izraelským zmierením pred štyridsiatimi rokmi,” uviedol.

Ďalej zdôraznil, že prvýkrát v histórii vznikla šanca na nejakú zmenu vo viac než pol storočia zablokovanej situácii na tragicky rozdelenom Kórejskom polostrove. “Dialóg je prvý posun, dohoda na najvyššej úrovni zásadný posun, prekonanie paranoického strachu severokórejského režimu z USA otvára šancu na podobný vývoj, ktorý sa odohral vo východnej Európe pred takmer tridsiatimi rokmi.” Donald Trump podľa Weigla zaznamenal veľký zahraničnopolitický úspech a prejavil sa ako schopný pokračovateľ reaganovskej politiky.

“Neuveriteľná je však reakcia veľkej časti médií aj politikov na Západe, ktorým ideologická nenávisť voči Trumpovi úplne zatemňuje myseľ.” napísal český ekonóm a spolupracovník Václava Klausa. Dodal, že Turmpa obviňujú, že so severokórejským diktátorom vôbec rokuje. “Veď on porušuje ľudské práva. Zrejme by bolo podľa nich lepšie rozšíriť ľudské práva na sever Kórey jadrovým úderom. Tí, ktorí sa zaklínajú dobrom, ľudskými právami a humanitou odsudzujú prezidenta USA, že sa snaží dosiahnuť zmeny konaním. Pritom nás už toľkokrát presvedčili, kam vedie ich pokrytectvo a koľko zločinov proti ľudskosti napáchalo ich slávne “humanitárne” bombardovanie. Krajiny, ktoré v mene ľudských práv zničili, krvácajú dodnes vo svete okolo nás a tí, ktorí to spôsobili a schvaľovali, dnes roní krokodílie slzy nad migrantmi, ktoré ich politika zbavila domovov, a bez hanby školí a moralizují ostatní,” vyhlásil Weigl.

“Keď Barack Obama znormalizoval vzťahy s castrovskej Kubou, zišiel sa s Raúlom Castrom a legitimizoval režim, ktorý už okrem vlastných občanov ohrozoval už iba sám seba, celá západná ľavica hýkala nadšením a blahom. Normalizácia vzťahov s komunistickou Kubou nebola riešením niečoho ohrozujúceho slobodný svet, nebola pokusom o elimináciu vojnové hrozby, nieto zabránením použitia zbraní hromadného ničenia. Motiváciou bol ľavičiarskej obdiv k Fidelovi a Che Guevarovi, ktorý spája ľavicu na oboch stranách Atlantiku. Státisíce kubánskych emigrantov v USA majú smolu. Režim, ktorý je vyhnal do USA, je oficiálne legitímne a im zostala vratká nádeje, že sa niekedy možno niečo zmení. Zatiaľ sa tak nestalo. Ale to CNN, BBC a ďalším vplyvným liberálno-demokratickým médiám nevadí. Tu ľudské práva nehrajú rolu. To je len klacek na Trumpa.”

Ekonóm dodáva, že tieto reakcie na historický samit Trump – Kim Čong-un ukazujú, že dnešný Západ sa naozaj nachádza vo fáze studenej občianskej vojny a nádeje na jej skončení je mizivá. “V dnešnom strete okolo kórejskej otázky ide o viac ako o osud jedného fosílneho paleokomunistického režimu. Obnažuje sa tu zásadný konflikt o budúcnosť Západu, o to, či budeme mať vôbec šancu ešte hovoriť o slobodnom svete, alebo či podľahneme nastupujúcej netolerantnej pokrokárskej ideológiu ovládajúcej dnešný západný mainstream, ktorá má ku kimovskému a castrovskému gulagu bližšie, než sme si dnes vôbec ochotní pripustiť.”