„Vcelku je v Rádiu Vatikán 40 redakcií. Anglickú, francúzsku, taliansku, španielsku, portugalsko-brazílsku a nemeckú redakciu práve spájajú do jedného spoločného bloku – Newsroom. Spoločne sa má vyvíjať a stvárňovať obsah vysielania a nové mediálne formy. Cieľom je viac interakcie, bližšie k ľuďom a silnejšie ich zapájať do diania vo všeobecnej Cirkvi. Je tu pravdaže ešte veľa otvorených otázok. K jednému jazyku patria často mnohé kultúry,“ povedal páter Hagenkord. „Čo majú Austrália, India a USA spoločné a ako je to s časovým posunom? Uverejňujem anglický článok na Facebooku pre Indiu, alebo USA? Jazyková rôznorodosť má byť zachovaná a ostatné redakcie majú byť časom tiež integrované do tejto spoločnej redakcie.“

Mediálny vývoj prebieha na svete rôznym tempom, ako hovorí jezuita ďalej. Internet v jeho mnohorakých formách sa stáva stále dôležitejším, no zďaleka nie všade na svete rovnakou formou a rovnako rýchlo. Nemecká redakcia má okrem partnerov ako Rádio Mária alebo Rádio Horeb stále ešte mnohých poslucháčov na UKW a v iných kultúrnych kruhoch je to ešte silnejšie. Napr. aj vo Francúzsku sú mnohé katolícke redakcie. A v Brazílii preberá program Rádia Vatikán až 300 vysielačov.

Aj v Afrike je rozhlas stále vedúcim médiom. A je to aj najdemokratickejšie médium, lebo je veľmi lacné. V Afrike je však zreteľný nový vývoj. Smartphone sem rapídne preniká. Afrika preskakuje médiá televíziu a počítač a od rozhlasu prechádza rovno na smartphone.

Žurnalistická práca za pápeža Františka

Táto práca je sčasti ťažšia a sčasti ľahšia než za jeho predchodcov, ako hovorí jezuita. „Často nevieme, čo má pápež v úmysle,“ pripustil vatikánsky žurnalista. „Keď chce navštíviť detskú nemocnicu, tak to urobí. Bez veľkého ohlásenia. Neriadi svoju prácu podľa mediálnej verejnosti. Na druhej strane gestá a príhovory pápeža sa kvázi vysvetľujú sami. Ako pápež hovorí o odpustení, milosrdenstve, či o kríži. To je jasné každému. To nám prácu zasa uľahčuje.“

„Reforma Kúrie musí byť“

Vzhľadom na reformu Kúrie prejavil páter optimizmus. Koncepcia reformy je do troch štvrtín hotová, prvé zlúčenia príp. nové založenia správnych orgánov už prebehli. Celková reforma sa musí robiť za plnej prevádzky a tak sa niekedy stanú aj chyby,“ ako pripustil Hagenkord: „Ale to, že Kúriu reformovať treba, bola úloha, ktorú si pápež jasne priniesol z porád kardinálov v pred-konkláve.
Jezuita poukázal na to, že reforma Kúrie by nemala byť veľký problém. „Všetkých pracovníkov má Vatikán len 4500. Na porovnanie – Mníchov má asi 30 000 zamestnancov v správe.“
Ťažko realizovateľný je pravdaže princíp multi-kulturality Kúrie. „Čím viac multikulturality, tým viac klerikov, lebo pre laikov s rodinami nie je iste ľahké prísť do Ríma z celého sveta. Čím viac laikov je žiadúcich, tým viac je preto v Kúrii taliančiny.“

Obvinenie z heréz neudržateľné

Na nedávne obvinenia pápeža z heréz z konzervatívnych kruhov, jezuita povedal, že sú „absurdné a poznačené arogantným sebapreceňovaním“. Základom toho je podľa neho „falošné chápanie viery“.

„Pápež chce kompetenciu výkladu, ktorú mali predtým biskupi a teológovia, vrátiť cez vieru naspäť ľuďom. To nemôže spočívať na jednej jedinej osobe. A mnohých to už preťažuje. Pravdaže ani zástancovia už vždy „liberálneho stredoeurópskeho občianskeho katolicizmu“ by nemali zaberať pápeža len pre seba. „František zmýšľa inak. Tomu sa musíme dôkladne prizrieť.“

Zatiaľ čo verejný záujem u pápežského dokumentu „Amoris Laetitia“ sa sústredil len na pasáž o rozvedených, je príliš veľa nepovšimnutých kapitol, či iných pápežských dokumentov, kde pápež hovorí a píše napr. o katechéze detí, otázkach homosexuálnych členov rodín. Keď by sme sa dôkladne prizreli, spoznali by sme „náročný profil požiadaviek pápeža na katolíkov“. František vyžaduje veľa a každý to dokáže aj pochopiť a je vyzvaný pápežove požiadavky realizovať.

Vzhľadom na synodu biskupov o mladých, nechcel páter robiť prognózy, čo od toho očakávať. Prípravné stretnutie v Ríme prebehlo inak, ako sa plánovalo, lebo prítomní mladí naliehavo predniesli vlastné problémy. „Tu vzniká nová dynamika,“ ako povedal jezuita. Do konca novembra chcú vyhodnotiť dotazníky z celého sveta. Pritom je mimoriadne veľa z nemeckej oblasti.

K šanci, že pápež príde v r. 2018 na 200-ročné jubileum piesne „Tichá noc“ do Salzburgu sa žurnalista nechcel vyjadriť, no poukázal na doterajší program ciest pápeža do Európy. „Nemecké krajiny asi nemá v pláne. Bol v Albánsku, Bosne, či na Lampeduse. On chce k okrajom spoločností.“

K zdravotnému stavu pápeža jezuita povedal, že pápež sa má na svoj vek prekvapivo dobre. „Niekedy sa unaví, alebo je chorý, ale v podstate plný energie. Je všetko iné, ako unavený zo svojho úradu!“