Berlín 13. februára (HSP/Blesk.cz/Foto:TASR)
Černošský atlét Jesse Owens sa stal jednoznačnou hviezdou olympijských hier v Berlíne 1936
Na olympijských hrách v Berlíne 1936 chcel Adolf Hitler predviesť svetu moc Nemecka a nadradenosť bielej rasy. Nepodarilo sa. Náladu mu poriadne pokazil atlét čiernej pleti James Cleveland Owens, prezývaný Jesse. Získal hneď štyri medaily! Informáciu priniesol portál blesk.cz.
Černošský atlét Jesse Owens sa stal jednoznačnou hviezdou olympijských hier v Berlíne 1936. Samozrejme k nevôli veľkého nacistického vodcu Adolfa Hitlera, propagujúceho vo svojej obludnej ideológii rasizmus a nadradenosť bieleho, predovšetkým germánskeho obyvateľstva.
Prvú zlatú však vybojoval americký športovec v behu na 100 metrov, druhú pridal ďalší deň v skoku do diaľky, tretiu v šprinte na 200 metrov a štvrtú 9. augusta ako člen štafety. Nebolo to však také prekvapenie, ako by sa mohlo zdať. Rok predtým totiž všestranný Owens na domácej pôde v michiganskom Ann Arbor prekonal hneď šesť svetových atletických rekordov.
Hitler čiernemu rekordmanovi ruku nepodal
Pri vyhlasovaní víťaza na 100 metrov došlo k udalosti, o ktorej sa dodnes hovorí. Hitler ako predstaviteľ hostiteľskej krajiny si podľa olympijského poriadku mal podať ruku buď so všetkými víťazmi, alebo s nikým. Hitler zvolil druhú možnosť.
Sám Owens v tom ale rasizmus nevidel. “Musel odísť skôr zo štadióna, a tak mi len zamával. Ja jemu tiež,” povedal bezstarostne Owens. Oficiálne zdôvodnenie skutočne bolo, že Hitler musel olympiádu opustiť predčasne.
Veľmi ho ale dráždila séria triumfov pozoruhodného amerického farebného bežca Jesseho Owensa.”Ľudia, ktorých predkovia pochádzajú z džungle, sú primitívny,” krčil Hitler ramenami. “Ich fyziológia je silnejšia než telesná stavba civilizovaných belochov a preto by mali byť v budúcnosti vylúčení zo športového súťaženia,” spomínal však na Hitlera jeden z jeho ministrov nacistickej tretej ríše Albert Speer.
S rasizmom sa stretával aj v Amerike
Je trochu paradoxné, že k úspechu Owens dopomohol aj jeho veľký konkurent, nemecký pretekár a prototyp prvotriedneho árijského atléta Luz Long. Nechoval k nemu nenávisť a dokonca mu poradil, ako zlepšiť štart pri rozbehu.
Owens však v tej dobe dodal, že rasizmus naplno pocítil aj po návrate do USA. ” V autobuse som si dopredu sadnúť nesmel,” hovoril.
Diskriminácia černochov vtedy bola v USA takmer totálna a Owens sa aj cez svoje olympijské zlato uznania nedočkal. Bol stále chudobný a živil sa ako estrádny šprintér. Musel pretekať s koňmi, motocyklami alebo športovcami, ktorým dával veľký náskok.
“Ľudia mi hovorili, že je potupné pretekať s koňmi, ale čo som mal robiť. Medaila sa jesť nedala,” spomínal .
Až oveľa neskôr ho Olympijský zväz USA zamestnal ako motivačného rečníka, v roku 1976 mu prezident Ford udelil najvyššie vyznamenanie – Medailu slobody. Owens zomrel 31. marca 1980. O desať rokov neskôr “in memoriam”, získal Zlatú medailu Kongresu USA.
jf