Môj profil 
Predplatné
Jelka 12. augusta (TASR/Foto:TASR)
Denne majú niekoľko desiatok návštev
Ozdobou a pýchou obce Jelka je Némethov vodný mlyn, rekonštruovaný v rokoch 1992 – 1994. Koncom 19. storočia bolo v katastri obce v prevádzke sedem vodných mlynov. Némethov mlyn bol postavený v roku 1894 ako plávajúci. Po 12 rokoch ho prestavali a ukotvili na pilóty a tak pracoval až do roku 1951. TASR informoval tajomník vlastivednej spoločnosti Pro Patria, občan Jelky Jenö Görföl.
Nový mlyn prestavali podľa plánov Adolfa Visnyovszkého na kolový. “Majiteľ mlyna už nie je medzi živými, ale v dedine žije ešte Ľudovít Németh, ktorý pracoval ako mládenec v mlyne a teraz má vyše 90 rokov. Často a s radosťou rozpráva deťom o živote mlynárov,” povedal tajomník vlastivednej spoločnosti. Dodal, že si pamätá aj chátranie mlyna. Dlhé roky pred rekonštrukciou bol celý mlyn a jeho zariadenie nahádzané na jednu kopu na brehu Malého Dunaja.
Podľa jeho ďalších slov sa v mlyne a okolo objektu natáčali rôzne filmy, najmä s detskou tematikou a rozprávky. “Pamätám si, že majiteľ mlynu toho času všetko predal za 5000 korún československých Okresnému múzeu v Galante, ktoré je aj teraz majiteľom mlynu. Pričom aj obecný úrad prispieva na vodnú pamiatku, ktorú denno-denne navštevuje niekoľko desiatok ľudí,” vysvetlil.
Medzi povinnosti mlynára okrem starostlivosti o mlyn a jeho prevádzkovanie patrilo aj prepúšťanie člnov a lodí cez hrádzu. “V minulých storočiach plavba po Malom Dunaji bola samozrejmou záležitosťou. Návštevníci sa v súčasnosti prechádzajú cez koryto v 20 až 30-centimetrovej vode,” uviedol.
Ešte žijúci pracovník mlyna Ľudovít Németh pre TASR povedal, že v 40. rokoch minulého storočia pracoval ako mlynár, žiaľ, v roku 1951 mu odobrali pracovné povolenie. “Voda rieky bola vtedy úplne iná, čistá a modrá. Je to neporovnateľné so súčasným stavom,” zaspomínal a pripomenul, že poľnohospodári z dediny a okolia nosili do mlyna na mletie hlavne pšenicu a raž.
Jedna z najväčších obcí na dolniakoch
Obec Jelka so svojimi 4000 obyvateľmi je jedna z najväčších a najstarších usadlostí na periférii okresu Galanta. Nachádza sa medzi Galantou a Bratislavou v nadmorskej výške 123 m na severnom brehu Malého Dunaja. Povedal TASR starosta obce Imre Farkas.
“Život obce vo veľkej miere ovplyvňoval Malý Dunaj aj so svojimi nespočetnými mŕtvymi ramenami. Malý Dunaj sa hadí skoro 23 km v južnej časti chotára obce. Jeho význam v minulosti okrem rybárstva podporuje aj to, že ešte pred niekoľkými desaťročiami tu mlelo sedem vodných mlynov,” vysvetlil starosta s tým, že rozloha katastra obce je 3292 hektárov. Dnešná obec vznikla spojením Jelky a Novej Jelky v roku 1960.
Obec je staršia než mnohé mestá
Ako Farkas uviedol, názov obce sa prvýkrát spomína v kráľovskej darovacej listine v roku 1197 v podobe Ilka. Vo vojnových rokoch 1490-1505 obec spustošili vojská cisára Maximiliána, následne Turci zrovnali Veľkú a Malú Jelku so zemou. “Začiatkom 18. storočia sa v obci viackrát objavili kuruci Františka Rákócziho II. a podľa legendy generál jeho veličenstva Rákócziho, gróf Bercsényi, v roku 1705 konal svoje vojenské porady pod najväčším platanom na Slovensku,” vysvetlil starosta. Dodal, že z legendárnych historických postáv tohto okolia treba uviesť mená dvoch zemanov, Stermenského a Tarsiho, ktorí patrili do sprievodu Márie Terézie a dnes sú po nich pomenované ulice.
Väčšina šľachtických rodín sa vyvinula z poddaných, patriacich Bratislavskému hradu. Najvýznamnejšou rodinou boli Farkašovci. Prvým synom tejto vetvy bol Štefan Ilkai. “Rodina mala na území Bratislavskej župy právo zemepána. Medzi významné šľachtické rody patrila aj rodina Udvarnokyovcov. Neskôr, koncom 19. storočia získalo viac jelčianskych rodín šľachtický titul,” vysvetlil Farkas.
“V súčasnosti vyše 70 percent obyvateľstva sa hlási k maďarskej národnosti, 20 percent k slovenskej. Rómsku národnosť uvádza len veľmi málo obyvateľov, pričom objektívna realita je celkom iná. Bývajú u nás aj ľudia, ktorí sa prisťahovali z Poľska a bývalej Juhoslávie,” konštatoval starosta.
.jpg)
.JPG)
