Ako uvádza v stanovisku, tieto legislatívne zmeny predstavujú významné ohrozenie základných práv národnostných menšín a demokratických princípov Slovenskej republiky.

Komora zdôraznila, že právne mechanizmy na potieranie extrémizmu a nenávistných prejavov nie sú len symbolickým nástrojom, ale predstavujú základný ochranný rámec pre bezpečnosť, dôstojnosť a rovnosť zraniteľných skupín. Poslanecký návrh novely Trestného zákona z dielne Slovenskej národnej strany však podľa komory tieto ochranné mechanizmy výrazne oslabuje. Znižovanie trestných sadzieb za trestné činy založenia a podpory hnutí smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, prejavov sympatie k takýmto hnutiam, popierania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti, a hanobenia národa, rasy a presvedčenia, zmena skutkovej podstaty trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, pri ktorej sa navrhuje vypustiť verejné podnecovanie k obmedzovaniu práv a slobôd alebo zrušenie trestných činov výroby, rozširovania a prechovávania extrémistických materiálov oslabujú podľa komory ochranu jednotlivcov pred nenávistnými prejavmi, diskrimináciou a násilím motivovaným identitou obete a sú v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ochrany menšín a ľudských práv.

Komore sa tiež nepozdáva nedávno prijatá novela Trestného zákona, ktorá podľa zástupcov menšín nejasnou formuláciou v zákone kriminalizuje spochybňovanie alebo verejné popieranie povojnového usporiadania a jeho právnych základov. To podľa nich predstavuje neprimeraný zásah do slobody prejavu a slobody vedeckého bádania. „Otvorená diskusia o historických udalostiach je nevyhnutným predpokladom demokratickej spoločnosti. Pre národnostné menšiny má zároveň zásadný význam pre spracovanie kolektívnej pamäte a pre riešenie pretrvávajúcich právnych dôsledkov minulých opatrení,“ uvádza komora. Hrozba trestnoprávnych sankcií za vedenie historickej diskusie bráni podľa komory spoločenskému dialógu a znemožňuje spracovanie historických skúseností, ktoré mali pre mnohých jednotlivcov a rodiny dodnes pretrvávajúce právne dôsledky. „Znepokojenie vyvoláva aj skutočnosť, že zákon bol prijatý v zrýchlenom legislatívnom konaní a bez primeraného zapojenia dotknutých komunít,“ skonštatovala komora.

Zástupcovi menšín v tejto súvislosti odporúčajú Národnej rade SR, aby neprijala poslanecký návrh novely Trestného zákona oslabujúci ochranu pred extrémizmom a nenávistnými prejavmi. Takisto vyzývajú vládu a parlament, aby prehodnotili novelu týkajúcu sa Benešových dekrétov so zreteľom na jeho dopad na slobodu prejavu a práva národnostných menšín. Zároveň komora žiada zabezpečiť, aby spoločenská a vedecká diskusia o historických otázkach nebola spojená s hrozbou trestnoprávnych následkov a požaduje tiež systematické zapájanie zástupcov národnostných komunít do prípravy právnych predpisov, ktoré sa ich týkajú. „Nejde o bežné technické úpravy legislatívy. Ide o zásahy, ktoré majú potenciál oslabiť ochranu pred extrémizmom a zároveň obmedziť slobodu diskusie o historických otázkach. Obe tieto oblasti sú pre národnostné menšiny mimoriadne citlivé,“ dodala komora.