Koalícia stojí jednohlasne na strane Ukrajiny

Za porušenie medzinárodného práva zo strany Ruska považuje uznanie separatistických republík na Donbase minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Ide podľa neho o ruský pokus o zmenu hraníc a porušenie teritoriálnej integrity a suverenity Ukrajiny, čo Slovenská republika prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí zásadne odmieta.

Podľa Korčoka je tento krok v rozpore s deklarovaným záujmom Ruska o diplomatické vyriešenie sporov s Ukrajinou.

„Slovenská republika rezolútne neuznáva samozvanú nezávislosť uvedených separatistických entít. Naša principiálna zahraničnopolitická pozícia podporuje politickú suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť nášho suseda – Ukrajiny a univerzálnu platnosť a rešpektovanie princípov medzinárodného práva,“ vyjadril sa Ivan Korčok.

.

Krok ruského prezidenta Vladimira Putina odsúdil aj slovenský premiér Eduard Heger. Podľa jeho názoru uznaním separatistických regiónov nevedie ani k mieru, ani prosperite a ani k dobrému spolužitiu medzi týmito susediacimi národmi.

„Uznanie separatistických republík je len podpora násilia a nenávisti. Trpieť budú obyčajní ľudia. Som týmto krokom prezidenta Putina hlboko pobúrený. Vážim si rozvážny postoj Ukrajiny, ktorá sa snaží nedávať ruskému imperializmu zámienku na inváziu. Tým chráni životy nielen Ukrajincov, ale aj Rusov,“ vyjadril sa Heger.

SaS: Putin je agresor, jeho konanie je za čiarou

Krok Ruska považuje za porušenie medzinárodného práva aj strana Sloboda a Solidarita (SaS). Slovensko podľa nich odmieta všetky snahy o prekreslenie hraníc a aj porušovanie suverenity a integrity Ukrajiny.

Podľa oficiálneho vyjadrenia strana Sloboda a Solidarita ostro odsudzuje konanie Ruska, ktoré uznalo separatistické regióny na východe Ukrajiny za nezávislé štáty a nariadilo ich vojenské obsadenie.

„Vladimír Putin je agresor a treba to jasne povedať. To, čo sa včera udialo na východe Ukrajiny je absolútne neprijateľné a porušuje to medzinárodné právo. Slovensko musí vyslať jednoznačný signál, že stojí na strane nášho suseda,” povedal predseda SaS Richard Sulík.

Podľa podpredsedu SaS a štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martina Klusa nekoná Rusko v záujme zachovania mieru, ale presne naopak. „Podporujeme územnú celistvosť Ukrajiny a aj jej suverenitu. Uznať nezávislé separatistické regióny a následne ich obsadiť vojensky je ďaleko za čiarou. Európska únia a NATO musia byť jednotní a rázni v snahe odkázať Rusku, že takéto konania nemôžeme v žiadnom prípade tolerovať,” doplnil Martin Klus.

Poslankyňa za stranu SaS Vladimíra Marcinková je presvedčená. že na ruskú agresiu je potrebné odpovedať tvrdými sankciami. Podľa nej potrebujeme Ukrajinu demokratickú, slobodnú a prosperujúcu, lebo jej budúcnosť sa dotýka zblízka tej našej, teda nestačí len vyvíjať solidaritu s Ukrajinou.

“Som v aktívnom kontakte s mojou parlamentnou partnerkou, predsedníčkou Výboru pre európsku integráciu Ukrajiny Ivannou Klympush. Som presvedčená, že tak Ukrajina, ako aj EÚ, musí naďalej vyvíjať maximálne úsilie, aby snahy o európsku integráciu v tieni ruskej agresie nebledli. Vyjadriť solidaritu a znepokojenie nad udalosťami na Ukrajine nestačí. Potrebujeme jasné kroky pre Ukrajinu na ceste do európskeho spoločenstva a aliancie. Potrebujeme odpovedať ruskej agresii tvrdými sankciami, ktoré Rusko zabolia,” skonštatovala šéfka európskeho výboru Národnej rady Marcinková.

Putina neospravedlňujte, vyzýva Naď

Solidaritu s Ukrajinou vyjadril aj koaličný poslanec z hnutia OĽANO Peter Kremský. Podľa neho sa Ukrajina stala „opäť obeťou agresívnej imperialistickej politiky, ktorú treba odsúdiť. Nesmieme byť ticho,“ myslí si. Preto vyjadruje solidaritu aj ukrajinskému ľudu, ktoré podľa neho teraz prechádza ťažkou skúškou.

Uznanie separatistických republík považuje minister obrany Jaroslav Naď za „prípravu na vstup ruských vojakov na ukrajinské územie a znefunkčnenie akýchkoľvek diplomatických rokovaní o riešení situácie,“ ktoré Slovensko nemôže akceptovať. Tvrdí, že o osude Ukrajiny nemôže rozhodovať niekto, okrem samotných Ukrajincov.

Naď vyzval všetkých, ktorí v minulosti tvrdili že Putinovi ide o mier, aby nezodpovedné konanie ruského prezidenta odsúdili a neospravedlňovali ho.

„Sme v intenzívnom v kontakte s premiérom, ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí, riaditeľom SIS a spoločne s Vojenským spravodajstvom a Ozbrojenými silami SR komplexne vyhodnocujeme situáciu. Našu reakciu budeme koordinovať so spojencami v NATO a partnermi v EÚ,“ zdôraznil Naď.

Mimoparlamentné strany odsudzujú kroky Ruska voči Ukrajine

Mimoparlamentné strany odsudzujú kroky Ruska voči Ukrajine. Zhodujú sa, že Rusko porušilo medzinárodné práva.

Predseda KDH Milan Majerský tvrdí, že kroky Ruska nepomáhajú konštruktívne diplomaticky vyriešiť situáciu, zvyšujú nenávisť a napätie. Útočia tiež na nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny, ktorá je suverénnym štátom. Vyhlásenie separatistických regiónov Doneckej a Luhanskej republiky za nezávislé štáty je podľa Majerského neakceptovateľné a ide o porušenie medzinárodného práva.

“V tomto okamihu je kľúčové podniknúť principiálne a jasné kroky k tomu, aby sme primäli Rusko vrátiť sa k rokovaciemu stolu. Ten musí chrániť životy, tak Ukrajincov, ako aj Rusov, a medzinárodnú cestu mieru,” poznamenal Majerský.

Aliancia uviedla, že Ruská federácia opakovane porušuje medzinárodné dohody a medzinárodné právo. Zmena hraníc suverénneho štátu je rovnako neakceptovateľná, ako požiadavky Ruska smerom k NATO, tvrdí. Konflikt je podľa Aliancie potrebné riešiť diplomatickou cestou. Jednotný a razantný postoj by mali mať aj slovenskí politici. Vyzýva preto tých, ktorí ukrajinsko-ruský konflikt použili na politický boj a podnecovanie nenávisti, aby s tými praktikami prestali.

Strana Spolu odmieta ruskú agresiu na Donbase a plne podporuje nezávislosť a teritoriálnu integritu Ukrajiny. Vyzýva vládu na podporu Ukrajiny, a to ďalšími dodávkami zdravotníckeho materiálu a, ak to bude potrebné, aj dodávkami munície a zbraní.

“Obrana slobodnej a demokratickej Ukrajiny je strategickým záujmom SR,” skonštatovalo Spolu. Tvrdí, že tí slovenskí politici, ktorí podporujú Putinove kroky na Ukrajine nerešpektujúce hranice ani medzinárodné zmluvy a dohody, “tancujú na hrane ústavy, podieľajú sa na rozklade slovenskej štátnosti a ohrozujú demokratickú a samostatnú budúcnosť našej krajiny”.

Občianska konzervatívna strana (OKS) odsudzuje eskalujúcu agresiu Ruska proti Ukrajine a “plne podporuje Ukrajinu a jej ľud zoči-voči tejto agresii”.

Hlas-SD vyzýva na mierové vyriešenie konfliktu na Ukrajine

Mimoparlamentný Hlas-SD vyzýva zainteresované strany, aby využili všetky dostupné možnosti na mierové vyriešenie konfliktu na Ukrajine. Silové riešenie považuje za prehru pre všetky strany. TASR o tom informovala hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

Zásadným záujmom Slovenska je dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva, predovšetkým princípu územnej celistvosti a suverenity štátov. “Slovensko musí byť v tomto smere konzistentné. Tak, ako odmietlo uznať porušenie územnej celistvosti Srbska po vyhlásení nezávislosti Kosova, nemôže uznať ani anexiu Krymu alebo vyhlásenie nezávislosti Donbasu,” tvrdí Hlas.

Dodáva, že pre existenciu Slovenska je dôležité, aby všetky problémy Ukrajiny boli vyriešené v rámci princípu územnej celistvosti.

Východiskom z krízy je podľa strany podpora aktivít Francúzska a Nemecka v rámci Normandského formátu, ktoré spolu s Ukrajinou a Ruskom rokujú o budúcom štatúte Donbasu. Za jediné riešenie považuje dôsledné napĺňanie tzv. Minských dohôd, predovšetkým poskytnutie osobitného štatútu Doneckej a Luhanskej oblasti v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN z roku 2015.

“Silové riešenie nebude mať žiadneho víťaza, bude znamenať prehru pre každého účastníka tohto konfliktu, Rusko, USA, Európsku úniu, ale predovšetkým samotnú Ukrajinu,” skonštatoval Hlas-SD. Strana upozorňuje, že otvorená vojna na Ukrajine bude mať rozsiahle negatívne dosahy na celú Európu, a to od energetickej cez ekonomickú až po migračnú krízu.

Kosovom sa otvorila Pandorina skrinka

Kritikou voči západu však nešetrí Anna Belousovová. Tvrdí, že západ je síce krokom Putina zdesený, ale prvotný  motív prišiel už dávnejšie zo západu.

„Keď Západ uznal Kosovo, začal sa rúcať svet. Týkalo, týka a bude sa to týkať všetkých… Teraz sa tvária zdesene, keď Putin uznal Donecko a Luhansko ako samostatné republiky. Kosovo bola Pandorina skrinka,“ upozornila na súvislosti Belousovová.

Uznanie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky považuje opozičný politik Ľuboš Blaha skôr za mierové riešenie, ako za agresivitu zo strany Ruska.

„Buďme realisti. Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku mali pod kontrolou proruskí povstalci. Nič sa nemení. Len je tu konečne nádej, že skončí vojna na Donbase. Ak na Donbase konečne zavládne trvalý mier, bude to dobre pre všetkých miestnych obyvateľov. Pre Rusov aj pre Ukrajincov,“ myslí si poslanec.

Tvrdí, že nie Rusko, ale Ukrajina je zdrojom napätia v danej oblasti. „Ukrajina nedodržiavala Minské dohody, ktoré sama podpísala. Provokovala, vyhrážala sa, ohrozovala Rusko. A Západ ju úplne nezmyselne hecoval. Tu je výsledok,“ krúti hlavou Blaha.

Západ sa podľa neho nemá čo starať do rusko-ukrajinských sporov. Ukrajina nie je členom NATO a ani sa ním stať nesmie, pokiaľ západ nechce vyvolať vojnový konflikt obrovských rozmerov.

„Ukrajina má dnes dve možnosti. Zatiahnuť národ a možno aj celú Európu do agresívnej a nezmyselnej vojny, ktorú nemôžu vyhrať. Alebo konečne začať rozmýšľať mozgom. Nezahrávať sa s ohňom a vzťahy s Ruskom upokojiť. A Európa a svet má tieto isté dve možnosti. Buď bude ďalej viesť s Ruskom vojny, prijímať hlúpe sankcie a prehlbovať rozpory. Alebo konečne začne chápať aj ruské záujmy a uzatvorí mierový kompromis.  Dnes to nie je o tom, kto je proruský či proukrajinský. Je to o tom, kto chce mier a kto vojnu. My, Slováci chceme mier. A ja som presvedčený, že aj prezident Putin,“ zdôraznil Blaha.

Západ si buduje na Ukrajine inštalácie, Rusko chce len garanciu bezpečnosti

Putin týmto krokom podľa exministra školstva Juraja Draxlera len vyslal západu jasný signál, že Rusko zo svojich pozícií viac ustupovať nebude.

„Vo veľmi dlhom prejave ruský prezident dosť podrobne opisoval, ako si západné sily už dnes budujú inštalácie na území Ukrajiny. A najmä podčiarkol, prečo Rusko nemôže v žiadnom prípade nechať tak, aby sa z Ukrajiny stalo nepriateľské teritórium,“ upozorňuje Draxler.

Teraz je úlohou férových médií, aby toto posolstvo Vladimira Putina zverejnili. Je to potrebné kvôli vytvoreniu objektívneho obrazu o príčinách a následkoch v rusko-ukrajinských vzťahoch.

„Takisto by sa žiadalo, aby každé férové  médium spravilo “factchecking”, aby som použil taký populárny výraz, toho, čo Putin hovoril. O konkrétnych inštaláciach na Ukrajine, o spôsobnostiach rakiet Tomahawk, atď. Pretože dnes je to naozaj tak, akoby jeden sused tvrdil druhému, že je jeho suverénne právo na svojom pozemku zhromažďovať zbrane a na toho druhého mieriť,“ prízvukuje Draxler.

Podľa jeho názoru uznaním Donecka a Luhanska k žiadnej invázii nedošlo. Je to len jeden z mnohých krokov, ktoré Rusko urobilo pre to, aby dostalo garancie svojej bezpečnosti. Teraz je loptička na strane západu, aby mu tie garancie poskytlo.

Je potrebné sa zaviazať k tomu, že vo východnej Európe nebudú nikdy zbrane, ktoré by boli schopné zasiahnuť Rusko, nedopustiť inštaláciu systémov, ktoré by mohli byť použité voči druhej strane a prestať šíriť informácie o rozširovaní NATO smerom na východ.

„Reči o tom, aká je to čisto obranná aliancia sú prázdne už od akcie v Juhoslávii a v Afganistane. Takisto odvtedy, čo sa za člena prijalo Albánsko. Čím taká krajina asi tak aliancii môže prispieť? A pred čím potrebuje mohutnú obranu NATO? Aký iný dôvod to malo, okrem toho, že USA potrebujú pod dáždnikom NATO rozširovať teritóriá, kde si potom budú stavať letiská, alebo tvoriť ďalšie inštalácie?“ poukazuje Draxler.

„Toto naozaj nie je spor ‘rusofilov’ a ‘prozápadných síl’. Je to čisto racionálna otázka. Otázka, či potrebujeme pokračovať v tejto konfliktnej situácii, alebo, či si my v Európe vieme povedať, že treba zostaviť taký systém kolektívnej bezpečnosti, aby sme vedeli spolunažívať v mieri,“ dodal na záver exminister školstva Juraj Draxler.