Je nosenie rúšok v školách efektívne? Visolajský by ich zaviedol opäť. Niektorí odborníci to považujú za kontraproduktívne a za spôsob trestania detí

Bratislava 26. októbra 2021 (HSP/Foto:TASR – František Iván)

Dnešné deti nielenže v dôsledku pandémie strávili takmer celý školský rok mimo školy, ihrísk, rovesníkov či záujmových činností, po opätovnom otvorení škôl po prázdninách museli mať na tvárach istý čas rúška. A tie by lekár Peter Visolajský najradšej vrátil naspäť. A navyše, deti sú niektorými označované aj za vinníkov pandémie

Pediater Peter Visolajský si vôbec nemyslí, že by zrušenie rúšok v školách bolo dobrým riešením. Vyjadril sa tak na sociálnej sieti.

„Hoci ich deti v triedach na Slovensku už nemusia mať ( Slovensko sa viac spolieha na ‘prehlásenie o bezinfekčnosti’), odporúčam rodičom aby rúška deti nosili.“ Opiera sa pri tom o tvrdenia viacerých medzinárodných organizácií, vrátane Americkej pediatrickej spoločnosti, či amerického CDC, a WHO.

Pri tomto svojom tvrdení argumentuje výskytom postcovidovho Multisystémového inflamačného syndrómu (MIS-C), čo je v podstate následným opätovným ochorením, vyskytujúcim sa po prekonaní covidu-19 a to aj pri bezpríznakovom priebehu. Vyznačuje sa vysokými horúčkami, zvýšeným CRP, začervenaním očí, bolesťami brucha a podobne. Sám ale uznáva, že syndróm nie je zložitým zdravotným problémom.

„Pri skorej a dobrej liečbe je prognóza veľmi dobrá a ťažkosti ustupujú krátko po začatí liečby, avšak syndróm treba včas a správne diagnostikovať a liečiť,“ priznáva lekár, no napriek  tomu tvrdí, že rúška majú svoje opodstatnenie. Pomáhajú znížiť vírusovú nálož u detí a tým aj minimalizovať rizikom MIS-C.

Deti ako hrozba?

O tom, že štát pandémiu v súvislosti so školopovinnými deťmi zvláda úplne zle, je presvedčená novinárka Andrea Hajdúchová, ktorá spolu s rodičmi, učiteľmi, študentmi a psychológmi založila iniciatívu Dajme deťom hlas. V rozhovore pre denník Pravda skritizovala najmä negatívne vyjadrenia kompetentných voči deťom. Nepáči sa jej, že štát vníma deti ako hrozbu a ich potreby a záujmy dosiaľ prehliada.

Prejavilo sa to počas prvých dvoch vĺn pandémie, kedy sa u nás „zavreli školy v októbri 2020 a deti prestali pre nás existovať až do mája 2021. A ešte sme ich celý čas strašili, že keď vyjdú z detskej izby, môžu zabiť starých rodičov,“ prízvukuje novinárka. K náprave tohto postoja nedošlo napriek mnohým negatívnym javom u detí a mnohým upozorneniam kompetentných orgánov, že takýto prístup deťom veľmi škodí.

Pri uvoľňovaní opatrení boli deti opäť posledné, na ktoré štát myslel. Najprv sa otvorili nákupné centrá, reštaurácie, bary, fitnescentrá a deti prišli na rad až ako posledné. Následkom takéhoto postupu a úplnej izolácie detí bolo podľa Hajdúchovej zhoršenie psychického zdravia, ktoré sa prejavovalo najmä depresívnymi stavmi, sebapoškodzovaním, pokusmi o samovraždu, či častejším výskytom závislostí.

„Zhoršenie prospechu, zvyšovanie telesnej hmotnosti a nedostatok pohybu, zhoršenie sociálnych zručností pri tom vyznievajú len ako ‘zanedbateľné’ detaily. Skutočnú závažnosť dosahov však uvidíme až v budúcnosti,“ myslí si novinárka.

Za kľúčové teraz považuje zabezpečenie prístupu k nepretržitému vzdelávaniu a tiež podporu záujmových aktivít u všetkých detí. Bez zbytočného podmieňovania očkovaním alebo čímkoľvek iným.

„Nemám ambíciu rozporovať prínosy vakcinácie pre rizikovú skupinu. No chápem, že pre rodičov detí od 12 rokov ide o citlivé rozhodnutie, pri ktorom berú do úvahy výhody a riziká pre konkrétne dieťa, skúsenosť, ktorú už možno mali vo svojom okolí so samotným ochorením COVID-19, alebo, naopak, s vakcínou a jej ochranným účinkom alebo, naopak, nežiaducim účinkom,“ vyjadrila sa Hajdúchová.

Skritizovala aj režim OTP, ktorý u nás platí pre všetky deti od 12 rokov. Toto je snáď unikátom Slovenska. Máloktorá iná krajina pristúpila na takéto tvrdé podmienky účasti detí na mimoškolských aktivitách, ako práve Slovensko. „Náš prístup je úplne absurdný,“ zdôraznila Hajdúchová.

Pripomína pritom, že aj WHO niekoľkokrát zopakovala, že prenos vírusu je omnoho častejší z dospelých na deti. Väčšina detí sa infikuje práve v domácom prostredí. Do pozornosti pritom dáva výskum švajčiarskych z Zürišskej univerzity, v ktorom sa venovali úlohe detí a škôl pri šírení infekcie. „Skúmali výskyt ohnísk na školách, prevalenciu protilátok u detí, ale aj postoje rodičov a detí k rúškam v školách. Podľa ich štúdie vznikajú ohniská na školách aj v čase vysokého komunitného prenosu len zriedkavo,“ dodala Hajdúchová.

Silné infekcie u detí

Na ďalší problém ktorý súvisí s nosením rúšok a dlhodobou izoláciou detí upozorňujú aj českí lekári na portáli tn.nova.cz. Ide najmä o náhly výskyt rôznych vírusových ochorení, ktorý v dôsledku nedostatočnej stimulácie imunitného systému za posledných niekoľko mesiacov spôsobuje u detí silné infekcie. Mnohé z detí končia až na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

„Dôvodom, prečo je rapídne viac chorých detí, je okrem iného koronavírus. V období posledných 12 mesiacov sa deti nestretávali tak často ako teraz. “Prejavilo sa to určite znížením ich imunity a hlavne hovoríme o takzvanej slizničnej imunite,” zdôrazňuje Petr Dominik, primár zástupca námestníka Detskej nemocnice Brno.

Infekcie sú podľa Jan Boženský, primár detského oddelenia Nemocnice Agel Ostrava-Vítkovice Jana Boženského tak silné, že ich nie je možné zvládnuť v domácej liečbe.

„Sú to ťažké stavy, ktoré často vyžadujú niekoľkodennú hospitalizáciu, infúznu terapiu alebo aj kyslíkovú podporu. To naozaj nie sú stavy, ktoré by sa dali liečiť doma,” varoval Boženský s tým, až 80 – 90 percent hospitalizácií vyžaduje intenzívnu starostlivosť na JIS.

Nútenie detí nosiť rúška považuje za alibistickú praktiku a nezmysel, ktorým sa zbytočne trestajú deti aj český biochemik Zdeněk Hostomský. Uviedol to pre portál CNN Prima NEWS.

„Ide o amatérizmus, nie je to založené na vede. Nútiť deti nosiť rúška a myslieť si, že to zachránime… Delta sa šíri rýchlo, nemôžeme používať praktiky z minulého roka,“ dodal Hostomský.