Môj profil 
Predplatné
Ženy z feministickej organizácie Women of the Wall prišli dnes k Západnému múru, najposvätnejšiemu miestu judaizmu, prvýkrát odvtedy, čo izraelský súd pred mesiacom potvrdil ich právo modliť sa tam. Liberálne zmýšľajúce ženy nosievajú tradičné modlitebné šály a vykonávajú obrady, o ktorých sú ultraortodoxní Židia presvedčení, že ich smú robiť výlučne muži. Chcú sa domôcť rovnoprávnosti v prístupe k Múru nárekov, pri ktorom mali – na rozdiel od mužov – vyhradenú len jednu časť, oddelenú od mužskej.
V minulosti izraelská polícia na inkriminovanom mieste, ktoré je pozostatkom biblického jeruzalemského chrámu, zatkla viacero aktivistiek za náboženské práva židovských žien.
Policajný hovorca Micky Rosenfeld dnes podľa agentúry AP informoval, že v blízkosti Múru nárekov sú zátarasy, aby oddelili skupiny modliacich sa. Dodal, že po dnešných potýčkach policajti za výtržníctvo zatkli troch mužov – študentov ješivy.
Podľa izraelského servera Ynetnews.com bolo medzi ultraortodoxnými Židmi aj niekoľko desiatok žien, ktoré na účasť na proteste proti Women of the Wall vyzvali rabíni Ovadia Josef a Aharon Lajb Šteinman. Títo požiadali študentky kurzov hebrejčiny a židovskej kultúry (ulpan), aby dnes pri Západnej stene zorganizovali spoločné modlitby s cieľom znemožniť hnutiu Women of the Wall akciu naplánovanú na rovnaký čas. Rabíni vo svojej výzve zdôraznili, že sa treba vyhnúť provokáciám a násilnostiam.
Na miesto, kde došlo k potýčkam medzi príslušníkmi oboch táborov, ako aj medzi civilistami a policajtmi, prišli aj dve poslankyne izraelského parlamentu – Miri Regevová zo strany Likud a Tamar Zandbergová za Merec.
Kým Zandbergová označila incident za búrlivý a uviedla, že tí, ktorí sú proti právu žien modliť sa na posvätnom mieste, “sami dokazujú, že si želajú antagonizmus za každú cenu”, námestník jeruzalemského starostu Isaak Pindar (Jednotný judaizmus Tóry) označil Women of the Wall za hnutie “žien provokácií”. Dodal, že len ultraortodoxné židovky (charedim), ktoré dnes na výzvu rabínov prišli k Múru nárekov, sú “skutočnými ženami pri Múre”.
Reformný rabín Gilad Kariv, ktorý tiež prišiel na miesto incidentu, uviedol, že vodcovia charedim “znesvätili posvätnosť” Múru nárekov, keď povolali ultraortodoxných veriacich, aby šli do konfrontácie s liberálnymi aktivistkami.
Rabín Múra nárekov Šmuel Rabinovič pre Ynetnews.com povedal, že dnešné násilnosti sú veľmi smutným obrazom. “Židovská Tóra má zjednocovať a ja prosím Boha, aby dal každému múdrosť prekonať spor”. Dodal, že kompromis ohľadom rozdelenia priestoru pri Múre nárekov na sektory pre jednotlivé skupiny modliacich sa prijal najvyšší súd, ale malá skupina ľudí ho chce spochybniť a zvrátiť.
Múr nárekov je pozostatkom vonkajších hradieb jeruzalemského chrámu, ktoré nechal rozšíriť Herodes Veľký. Po zničení Jeruzalema rímskym vojskom v Prvej židovskej vojne (roku 70) zostala väčšina múrov, okrem Múru nárekov a Malého múru. zbúraná pod úroveň terénu. Mnohé časti hradby sú dnes často súčasťou domov v moslimskej štvrti, ktoré sú pristavené k Múru nárekov.
Dnešným konfliktom sa do popredia opäť dostala náboženská rola Západného múru, ktorý neslúži len ako miesto modlitieb židovských mužov a žien v oddelených sektoroch, ale je zároveň aj miestom konania slávnostných štátnych obradov, akými bývajú prísahy vojakov či iné aktivity.
.jpg)
