Islamský štát sa spreneveril svojmu sľubu ničiť len polyteistické sochy (fíčer)

Damask 14. marca 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Zdĺhavej občianskej vojne v Sýrii, ktorá sa začala rozsiahlymi protivládnymi protestmi presne pred piatimi rokmi, v polovici marca 2011, padlo už za obeť aj veľkolepé staroveké mesto Palmýra, založené pred tromi tisíckami rokov v oáze uprostred sýrskej púšte

Keď ho oddiely teroristickej skupiny Islamský štát (IS) vlani v máji dobyli a vstúpili do jeho antických ruín, nemali vôbec podľa svojich vyhlásení v úmysle túto lokalitu, nachádzajúcu sa aj na zozname svetového dedičstva UNESCO, ničiť. Dokonca necelý týždeň po získaní kontroly nad Palmýrou zverejnili poldruhaminútový videozáznam, na ktorom bolo vidno jednoznačne nepoškodené stavebné objekty ako stĺporadia, chrám boha Béla či rímske divadlo.

Na druhej strane však nikdy nedeklarovali, že nebudú rozbíjať sochy, o ktorých usúdia, že sú “polyteistické”, teda v rozpore s islamom vyznávajúcim len jedného boha, Alláha. A tak očití svedkovia onedlho hlásili, že militanti z Islamského štátu zničili 27. júna v Palmýre vápencovú sochu leva z 1. stor. n.l., ochraňujúceho chrám predislamskej bohyne Allát, a spolu s ním i ďalšie sochy. Allát bola jednou z troch hlavných staroarabských bohýň mesta Mekka, rodiska proroka Mohameda. Božskú trojicu tvorili dievča Aluzzá, matka Allát a starena Manát.

A už necelé dva mesiace po zničení kamenného leva, 23. augusta, zničil Islamský štát podľa šéfa sýrskeho pamiatkového úradu Maamúna Abdalkaríma kompletne celý jeden staroveký sakrálny komplex – chrám kanaánskeho boha neba Baalšamína. Chrám bol založený v 2. stor. pred n.l. a v roku 131 n.l. kompletne prestavaný. Aktivisti zo Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) sídliaceho v Británii však udávajú, že k zničeniu tejto monumentálnej starobylej pamiatky došlo ešte o mesiac skôr.

Ľudskoprávna organizácia SOHR potom 30. augusta ohlásila, že Islamský štát podľa tvrdenia očitých svedkov čiastočne vyhodil do povetria aj ďalšiu impozantnú palmýrsku svätyňu, chrám boha Béla, z ktorého po “zásahu” islamistov zostali len vonkajšie múry. Zničenie chrámu potvrdila 31. augusta aj Organizácia Spojených národov. Chrám bol božstvu zasvätený v roku 32 n.l. Pôvodom mezopotámsky boh Bél bol v Palmýre uctievaný v trojici, ktorú dopĺňali slnečné božstvo Jarchíból a lunárne Agliból.

Svet sa nasledujúci mesiac, 4. septembra, dozvedel, že sunnitskí džihádisti z Islamského štátu zničili tri zo štyroch najzachovalejších tzv. vežových hrobiek – vrátane známej pohrebnej Elahbelovej veže, ktorú dal v roku 103 n.l. postaviť palmýrsky aristokrat Marcus Ulpius Elahbelus.

Mediálne správy 5. októbra informovali o tom, že Islamský štát, kladúci si za cieľ vykoreniť všetko, čo sa vymyká z línie toho najstriktnejšieho islamu, ničí v Palmýre aj budovy, ktoré nemajú náboženský charakter. Medzi ne sa zaradil i Víťazný oblúk rímskeho cisára Septimia Severa z prelomu 2. a 3. stor. n.l. Za Severovcov bola totiž Palmýra riadnou rímskou kolóniou.

V palmýrskej kultúre a náboženstve sa miešali prvky aramejské, arabské, babylonské i grécke. Svoje božstvá si palmýrski kupci v období severovskej dynastie rímskych cisárov priniesli aj do Podunajska – vrátane Panónie, susediacej s dnešným územím Slovenska.

Išlo najmä o kult Nepremožiteľného Slnka (Sol invictus): jeho narodeniny (dies natalis Solis invicti) boli kalendárovou reformou Gaia Iulia Caesara určené na 25. decembra, teda na deň zimného slnovratu. A keďže sa tento kult v Rímskej ríši postupne veľmi rozšíril, v úsilí zatieniť ho položila neskôr na ten istý deň kresťanská cirkev narodenie Ježiša Krista.