Môj profil 
Predplatné
Na druhej strane však nikdy nedeklarovali, že nebudú rozbíjať sochy, o ktorých usúdia, že sú “polyteistické”, teda v rozpore s islamom vyznávajúcim len jedného boha, Alláha. A tak očití svedkovia onedlho hlásili, že militanti z Islamského štátu zničili 27. júna v Palmýre vápencovú sochu leva z 1. stor. n.l., ochraňujúceho chrám predislamskej bohyne Allát, a spolu s ním i ďalšie sochy. Allát bola jednou z troch hlavných staroarabských bohýň mesta Mekka, rodiska proroka Mohameda. Božskú trojicu tvorili dievča Aluzzá, matka Allát a starena Manát.
A už necelé dva mesiace po zničení kamenného leva, 23. augusta, zničil Islamský štát podľa šéfa sýrskeho pamiatkového úradu Maamúna Abdalkaríma kompletne celý jeden staroveký sakrálny komplex – chrám kanaánskeho boha neba Baalšamína. Chrám bol založený v 2. stor. pred n.l. a v roku 131 n.l. kompletne prestavaný. Aktivisti zo Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR) sídliaceho v Británii však udávajú, že k zničeniu tejto monumentálnej starobylej pamiatky došlo ešte o mesiac skôr.
Ľudskoprávna organizácia SOHR potom 30. augusta ohlásila, že Islamský štát podľa tvrdenia očitých svedkov čiastočne vyhodil do povetria aj ďalšiu impozantnú palmýrsku svätyňu, chrám boha Béla, z ktorého po “zásahu” islamistov zostali len vonkajšie múry. Zničenie chrámu potvrdila 31. augusta aj Organizácia Spojených národov. Chrám bol božstvu zasvätený v roku 32 n.l. Pôvodom mezopotámsky boh Bél bol v Palmýre uctievaný v trojici, ktorú dopĺňali slnečné božstvo Jarchíból a lunárne Agliból.
Svet sa nasledujúci mesiac, 4. septembra, dozvedel, že sunnitskí džihádisti z Islamského štátu zničili tri zo štyroch najzachovalejších tzv. vežových hrobiek – vrátane známej pohrebnej Elahbelovej veže, ktorú dal v roku 103 n.l. postaviť palmýrsky aristokrat Marcus Ulpius Elahbelus.
Mediálne správy 5. októbra informovali o tom, že Islamský štát, kladúci si za cieľ vykoreniť všetko, čo sa vymyká z línie toho najstriktnejšieho islamu, ničí v Palmýre aj budovy, ktoré nemajú náboženský charakter. Medzi ne sa zaradil i Víťazný oblúk rímskeho cisára Septimia Severa z prelomu 2. a 3. stor. n.l. Za Severovcov bola totiž Palmýra riadnou rímskou kolóniou.
V palmýrskej kultúre a náboženstve sa miešali prvky aramejské, arabské, babylonské i grécke. Svoje božstvá si palmýrski kupci v období severovskej dynastie rímskych cisárov priniesli aj do Podunajska – vrátane Panónie, susediacej s dnešným územím Slovenska.
Išlo najmä o kult Nepremožiteľného Slnka (Sol invictus): jeho narodeniny (dies natalis Solis invicti) boli kalendárovou reformou Gaia Iulia Caesara určené na 25. decembra, teda na deň zimného slnovratu. A keďže sa tento kult v Rímskej ríši postupne veľmi rozšíril, v úsilí zatieniť ho položila neskôr na ten istý deň kresťanská cirkev narodenie Ježiša Krista.
.jpg)
.JPG)
