Môj profil 
Predplatné
Po piatich rokoch, čo bývalý prezident Nemecka Joachim Gauck vyzval krajinu k väčšej zodpovednosti na medzinárodnom politickom poli, sa nič prakticky nezmenilo. Uvádza Wolfgang Ischinger.
Autor sa domnieva, že Berlín ťažko zvláda dnešné “epochálne geopolitické zmeny”, pretože to potrebuje výraznú zahranično politickú stratégiu, ale Nemecko sa snaží všetkým vyhovieť: silná EÚ, ale žiadne peniaze pre ňu; Severný prúd 2 a súčasne solidarita s Ukrajinou; integrácie v oblasti obrany a jednostranné embargo na dodávky zbraní; strategická autonómia a pevná transatlantická aliancia.
Takáto obratnosť neprispieva k úspechu, a len podkopová dôveru k Nemecku. To isté sa prejavuje v otázke zvyšovania výdavkov na obranu na požadované 2% HDP (NATO). Z jednej strany na pozadí vznikajúcich hrozieb nemecké úrady podporujú posilnenie bezpečnosti, z druhej strany odmietajú zvyšovať výdavky pre armádu a prevedenie riskantných vojenských operácií. Doteraz nie je známe, či Nemecko dosiahne ukazovatele 1,5 % HDP na obranu.
“A potom sa čudujeme, prečo Američania sú znovu nespokojní konkrétne s Nemeckom,” píše šéf Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.
Ischinger zdôrazňuje, že nejde o láskavosť pre hlavu Bieleho domu Donalda Trumpa, ani o zápas o nejaké percentá. Ide o to, aby Bundeswehr bol schopný urovnať krízovú situáciu a zaistiť bezpečnosť hraníc a občanov pomocou zastrašovania. Dnes však nemeckej armáde chýbajú zásoby a skúsenosť. Preto je nutné zvýšenie výdavkov, rovnako ako účinnejšie rozdelenie rozpočtových financií v rámci spolupráce s európskymi partnermi.
Autor článku radí Berlínu schváliť dokument podobný Bielej knihe, kde budú uvedené základné strategické priority, ktorých dodržiavanie bude povinné pre všetky zúčastnené strany. Bohužiaľ, dodáva Ischinger, Nemecko nemá dosť nástrojov na efektívne koordinovanie svojej zahraničnej, obrannej a európskej politiky. Veľmi často znejú z Berlína nejednotné hlasy. Napríklad, relatívne nedávno, šéf nemeckého ministerstva zahraničných vecí Heiko Maas navrhol vytvoriť analógiu SWIFTu, aby bolo možné obísť americké protiiránske sankcie, ale kancelárka Angela Merkelová túto myšlienku odmietla, pretože ju s ňou nikto nekoordinoval.
Kvôli takejto situácii Nemecko stráca svoju “politickú váhu”, sťažuje sa Ischinger. Toto správanie zároveň oslabuje aliancie a organizácie, na ktorých sa v čase súperenia veľkých mocností Berlín stáva veľmi závislý. Ide o EÚ a NATO, píše autor. Preto nemecká vláda potrebuje “nástroj udržiavania disciplíny”, aby sa vyvarovala nesúladu.
Šéf Mníchovskej konferencie pre bezpečnosť navrhuje, aby sa Spolková bezpečnostná rada stala veľkým koordinačným orgánom, v ktorom sa budú uskutočňovať pravidelné zasadnutia na rôznych úrovniach a vytvárať sa potrebné rozhodnutia, je následne budú kancelár a ministri schvaľovať. Podľa Ischinger, takáto prax už dávno existuje vo Washingtone, Paríži a Londýne.
Takýto prístup dovolí posilniť solidaritu a zvýšiť úroveň profesionality, vysvetľuje politik. Nemecko sa musí prestať vyhýbať tvrdým riešením a začať ich prijímať v rámci koordinovaného procesu, a potom je presadzovať v jednotnej fronte na medzinárodnej aréne.
“To je politika, ktorú môžeme označiť za zodpovednú,” uzatvára Wolfgang Ischinger.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
