“Predĺženie zbrojných sankcií (proti Iránu) bude porušením bodov rezolúcie BR OSN č. 2231 a bude mať nepochybne následky,” povedal Músáví na brífingu.
Dodal, že zodpovednosť za to spadá na krajiny, ktoré podporili predĺženie embarga, ktorého termín vyprší na jeseň.
Irán a šestka medzinárodných vyjednávačov dosiahli v júli 2015 dohodu o urovnaní dlhoročného problému iránskeho atómu. Niekoľkomesačné rokovania skončili prijatím spoločného komplexného akčného plánu, ktorého splnenie má zrušiť všetky ekonomické a finančné sankcie zavedené Bezpečnostnou radou OSN, USA a EÚ.
Dohoda obsahuje bod o tom, že zbrojné embargo bude zrušené počas piatich rokov, že dodávky zbraní sú možné aj skôr, ale iba s povolením BR OSN. Dohoda nevydržala v pôvodnom znení ani tri roky, v máji 2018 USA informovali o svojom jednostrannom vystúpení z nej a o obnovenie tvrdých sankcií proti Teheránu. Avšak, pretože formálne vystúpili z dohody len USA, musia jej ostatní účastníci dodržiavať podmienku o zbrojnom embargu.
Irán chce, aby Interpol zadržal Trumpa
V pondelok iránske médiá informovali, že súdne orgány krajiny chcú od Interpolu, aby zaradil na zoznam medzinárodných zatykačov prezidenta USA Donalda Trumpa za vraždu generála Islamských revolučných gárd Kásema Solajmáního.
“Podarilo sa identifikovať 36 ľudí, ktorí sa podieľali na príprave a zaoberali sa otázkou atentátu na Kásema Solajmáního, medzi ktorými sú politické a vojenské osobnosti Spojených štátov a ďalších krajín,” uviedol teheránsky prokurátor Alí Mehr.
Títo ľudia sú obvinení z “vraždy” a “terorizmu” a na prvom mieste zoznamu je americký prezident Donald Trump.
Podľa jeho slov súdne orgány prijali uznesenie o ich predvedení pred súd a vyhlásení červeného statusu prostredníctvom Interpolu, čo znamená, že bezpečnostné orgány po celom svete budú spolupracovať pri pátraní a zadržanie hľadaného podozrivého.
Veliteľa špeciálnych síl Kuds Kásema Solejmáního zabili tento rok 3. januára pri útoku Spojených štátov. Spolu so Solejmáním zahynulo ďalších desať ľudí vrátane dôstojníkov Iránskych revolučných gárd a vysoko postavených činiteľov šiitskej domobrany Iraku.
Washington svoj krok odôvodnil tým, že iránsky veliteľ stál za útokmi proti americkým silám v Iraku. Vražda vysoko postaveného generála vyvolala novú vlnu napätia na Blízkom východe.