Irán ľutuje, že neprišiel s vlastnou verziou oscarového filmu. Iránska revolúcia sa v Argo zmenila na reklamu pre CIA

Teherán 25. februára (TASR/HSP – Foto:TASR)

Irán tvrdí, že udelenie Oscara filmu Argo je reklamou pre CIA

Irán dnes znevážil udelenie ceny Oscar v kategórii najlepší film psychologickému thrilleru Argo o tom, ako Hollywood pomohol spravodajskej službe CIA pri záchrane šiestich Američanov počas iránskej krízy.

Iránska štátna televízia dnes snímku, ktorú nakrútil Ben Affleck, označila za “reklamu pre CIA”, zatiaľ čo mnohí Iránci vnímajú ocenenie ako politické vyhlásenie Ameriky k jej nelichotivému zobrazeniu udalostí po vypuknutí islamskej revolúcie v Iráne v roku 1979.

Ako pripomína agentúra AP, film Argo sa pritom v Iráne ani neobjavil v distribučnej sieti kín, ale tisíce ľudí ho videli na pirátskych kópiách DVD. Na čiernom trhu sa kópia DVD dá kúpiť za menej ako dolár.

Diskusia o filme Argo pritom svedčí o generačnej priepasti medzi tými Iráncami, ktorí sa zúčastnili alebo zažili islamskú revolúciu, a mladou generáciou s úplne iným názorom na túto časť iránskych dejín.

Kým 21-ročná študentka v rozhovore pre AP konštatuje, že chce “len vedieť, čo hovorí druhá strana,” poslankyňa teheránskej mestskej rady Masúme Ebtekárová, ktorá bola medzi študentmi, čo v roku 1979 obsadili americké veľvyslanectvo a bola hovorkyňou študentov, tvrdí, že film zveličuje násilie v dave, ktorí v novembri 1979 útočil na komplex ambasády.

Skupinu 52 Američanov zadržiavali na ambasáde ako rukojemníkov 444 dní, pričom sa však hŕstke zo zamestnancov veľvyslanectva podarilo dostať pod ochranu kanadského veľvyslanca. Ich únik z obsadenej ambasády je hlavným motívom filmu Argo, ktorý nakrútil Ben Affleck.

Príliš veľa politiky na Oscaroch

Polooficiálna agentúra Mehr uviedla, že oscarový večer bol politicky motivovaný, keďže kategóriu najlepší film v priamom prenose z Bieleho domu uvádzala prvá dáma USA Michelle Obamová.

Iránska štátna televízia film označila za reklamu pre CIA a minister kultúry Mohammed Hosejní kritizoval Hollywood za to, že prekrútil časť dejín jeho krajiny v rámci toho, čo v Iráne označujú za tzv. soft war, čiže kultúrny vplyv Západu na Irán.

Film však bráni penzionovaný učiteľ Rezá Abbásí, ktorý revolúciu zažil na vlastnej koži: “Viem, že Hollywood obyčajne pozmeňuje realitu, aby bola atraktívnejšia pre filmových fanúšikov, ale Argo viac-menej zodpovedá realite”.

Irán zaspal dobu. Najväčšie obdobie modernej histórie necháva nepovšimnuté

Iní radoví Iránci sa domnievajú, že práve Argo poukazuje na to, že iránski filmári by mali venovať viac pozornosti témam z obdobia islamskej revolúcie. Umiernený denník Hamšárí napísal, že Argo sa sústreďuje “na kultúru a civilizáciu Iránu,” ale pripomína, že Iráncom stojí za to vidieť ho, lebo je to “iný pohľad na udalosti, ktoré viedli ku kolapsu vzťahov medzi USA a Iránom.”

“Je to čierny bod pre našu televíziu a filmový priemysel, že za tri desaťročia nevyrobili nič (o obsadení ambasády),” konštatuje denník.

Iránsky štátny filmový priemysel bojkotoval tohtoročné udeľovanie prestížnych Oscarov v dôsledku videoupútavky filmu zosmiešňujúceho proroka Mohameda, ktorá sa vlani koncom leta objavila na internete prostredníctvom YouTube a vyvolala veľké protesty v celom moslimskom svete.

Irán však vlani na oscarovom galavečere zaznamenal úspech, keď režisér Asghar Farhádí získal zlatú sošku v kategórii najlepší zahraničný film, čo bolo prvé takéto ocenenie pre Irán. Mesiac predtým – v januári 2012 – však iránske úrady nariadili nezávislému združeniu filmárov Dom kinematografie, aby po viac ako 20 rokoch existencie ukončil činnosť. Členom združenia bol aj Oscarom ocenený Farhádí.