Bagdad 27. júla 2017 (HSP/Warfiles/Foto:TASR-Al Iraqiya TV via AP video)

Iracká vláda má hlavu v smútku, pretože vykonštruovaná americká agresia voči Iraku, zdôvodnená neexistujúcimi zbraňami hromadného ničenia vyvrcholila hrozbou totálneho rozpadu krajiny. Katastrofálnej situácii v Iraku sa venoval Sergej Aksenov na portáli Warfiles.

Posilnenie ruských pozícii vo svete a najmä v oblasti Blízkeho východu viedlo k tomu, že čoraz viac krajín sa orientuje na Moskvu a snaží sa s Rusmi spolupracovať. Okrem Sýrie v posledných dňoch požiadali Rusov o pomoc aj Iračania.

Iracký viceprezident Nouri al-Maliki počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimírom Putinom požiadal ruského lídra o obnovenie úzkych kontaktov a vzájomnej spolupráce. Spolupráca Ruska a Iraku by podľa Malikiho pomohla Iraku zastaviť úpadok krajiny, odstrániť hrozby a pomohla by upokojeniu pomerov v celom regióne.

Podľa slov irackého politika je Bagdad pripravený k spolupráci s Ruskom v ropnej oblasti a energetike, vedeckej oblasti, ekonomike a vojenskej oblasti. Línie spolupráce, ktoré načrtol ruskému prezidentovi iracký viceprezident prekračujú rámec bežnej vojenskej spolupráce a pripomínajú vzťahy, aké existovali svojho času medzi ZSSR a Irakom. Iračania už majú totiž dosť destabilizujúcich vojenských amerických zásahov a snáh Američanov sledujúcich len jeden cieľ – ovládnuť na ropu bohaté iracké územia.

Ruský prezident Vladimír Putin a iracký viceprezident Nouri al-Maliki sa venovali aj téme boja proti ISIS. Iracký viceprezident vysoko vyzdvihol účasť Ruska v sýrskej občianskej vojne, vďaka Rusku sa podarilo zlomiť moc teroristov a proamerických skupín v Sýrii, ktoré v krajine šírili chaos a násilie.

Irak už pred niekoľkými mesiacmi začal s Ruskom intenzívne spolupracovať. Bagdad sa rozhodol kúpiť niekoľko stoviek ruských tankov T-90 v cene okolo 1 miliardy USD. Už v roku 2016 získala iracká armáda prvých 73 tankov T-90, ktoré sa osvedčili v Sýrii a ruskí inštruktori ukončili výcvik irackých posádok.

Iračania tankmi T-90 nahradili staré a koncepčne zastaralé tanky Abrams, ktoré musela od Američanov v minulosti zakúpiť iracká vláda. Staré americké Abramsy nedokázali v bojoch odolať ani útokom starších sovietskych RPG-7 či protitankových komplexov Fagot, ktoré mali k dispozícii teroristi ISIS.

V tomto videu si môžete pozrieť porovnanie T-90 a Abrams

Ešte pred niekoľkými mesiacmi v čase, kedy Iračania politicky lavírovali a spolupracovali s USA, dodali Rusi irackým Kurdom protiraketové systémy ZU-23-2. S Kurdmi sa Rusi dohodli na spoločnej ťažbe ropy a Kurdi očakávajú, že Rusko podporí ich snahy o samostatnosť. Iracký viceprezident al-Maliki je samozrejme odporcom vzniku samostatného Kurdistanu, pretože časť Iraku by sa stala súčasťou novovzniknutého Kurdského štátu.

V septembri 2017 sa pripravuje stretnutie v Erbile, na ktorom budú Bagdad, Teherán, Damask, Istanbul a Moskva posudzovať otázku vzniku Kurdistanu. Kurdi, ktorí sa spoliehajú na americkú pomoc pri vzniku svojho štátu tak budú musieť čeliť rozhodnému iracko-sýrsko-tureckému nesúhlasu a Moskva pravdepodobne zaujme analogický postoj.

Podľa Borisa Dolgova z Centra arabského a islamského výskumu Ruskej akadémie vied by Rusko malo zvážiť  irackú ponuku a postaviť sa k nej pozitívne. Vzťahy, ktoré sa rozvíjajú medzi Ruskom a Irakom sú konštruktívne a ovplyvňujú irackú vládu. Iračania odmietajú čoraz viac USA a do popredia sa v Iraku dostávajú odborníci, ktorí v minulosti študovali v ZSSR. Obnovujú sa staré kontakty a zriadenia Iraku a oslabuje sa americký vplyv v krajine.

Situácia v Iraku je veľmi náročná, existujú obavy z rozpadu Iraku. Odstredivé tendencie sú zrejmé najmä medzi irackými Kurdami, prehlbujú sa v krajine konfesionálne rozpory a vzťahy medzi šiítmi a sunnitmi sú katastrofálne. Množstvo sunnitov podporovalo ISIS a Američania iniciovali a podporovali konfesionálne rozpory medzi Iračanmi. Irak momentálne nedokáže sám vyriešiť množstvo existujúcich problémov a spolieha sa na pomoc Ruska.

Existujúce proamerické elity v Iraku so znepokojením sledujú situáciu v USA, kde je zložitá situácia. Americký prezident Donald Trump je pod tlakom, protitrumpovská opozícia je silná a USA sú rozpoltené. Iračania rátajú, že vnútorný zápas Američanov výrazne oslabí, takže budúci vývoj s vysokou pravdepodobnosťou určovať Rusi, Čína a Irán. Preto sa podľa Dolgova al-Maliki začal prikláňať k Rusku, pretože bez Ruska nie je možnosť riešiť iracké vnútorné problémy.

Dolgov upozornil aj na skutočnosť, že irackí šiíti udržiavajú úzke a priateľské kontakty s Iránom. Rusko a Irán sú spojencami a spoločne riešia viaceré strategické úlohy na Blízkom východe. Takže spolupráca s Ruskom bude podľa al-Malikiho znamenať aj spoluprácu so Sýriou a Iránom, čo už dokáže stabilizovať situáciu v krajine a vyrieši množstvo vnútorných problémov.

Pre Rusko predstavuje momentálna situácia v Iraku možnosť posilniť svoje pozície na Blízkom východe na úkor USA. Posilnenie Ruska na Blízkom východe bude znamenať posilnenie Ruska aj v celosvetovom meradle, ak Američania stratia kontrolu (a vyzerá to tak že stratia) nad strategickými ložiskami ropy v Iraku, ich pozícia sa ešte viac zhorší.

Dolgov okomentoval aj obavy z toho, že Rusko uviazne v Sýrii a v Iraku, podobne ako v minulosti uviazol ZSSR v Afganistane. Podľa Dolgovových slov sa situácia z Afganistanu nebude opakovať, ruský kontingent v Sýrii je svojim poťtom podstatne menší ako bol svojho času sovietsky kontingent v Afganistane. Napriek tomu však početne malý ruský kontingent dosiahol obrovské víťazstvá s minimálnymi stratami a totálne prekvapil svojou modernou stratégiou Američanov, ktorí vďaka Rusku stratili v Sýrii a na Blízkom východe svoj vplyv.

Dolgov však upozorňuje, že iracko-ruská spolupráca bude mať svoje obmedzenia. Rusko určite nebude vstupovať na irackej strane do konfliktu s Kurdami, spoločný postup ruských a irackých jednotiek proti ISIS v podobnom duchu ako sa uskutočňuje dnes v Sýrii je však veľmi pravdepodobný, rovnako ako technická, logistická či materiálna ruská pomoc irackej armáde (vrátane činnosti ruských vojenských expertov a inštruktorov).

Podľa Dolgova netreba zabúdať ani na skutočnosť, že al-Malikiho pozície na irackej politickej scéne sa oproti minulosti oslabili. Napriek tomu je viceprezident a pracuje na tom, aby svoje pozície a vplyv opätovne posilnil. Ostatní politickí pretendenti v Iraku sú podstatne slabší, ak sa al-Maliki posilní s ruskou pomocou, Rusko tak získa silnú figúru v Iraku a cez Malikiho sa môže uskutočniť viacero spoločných projektov. Al-Maliki je pragmatik, ktorý pozorne vníma oslabovanie USA.

Dolgov odpovedal aj na otázky týkajúce sa súperenia Ruska a USA v Iraku. Problematická je najmä pozícia Kurdov, Američania mútia nezávislým Kurdistanom vodu na Blízkom východe a hrozia rozbitím Iraku. Dolgov definoval rozdielne stanoviská Ruska a USA v Iraku a Sýrii, podľa jeho slov obe krajiny budú pokračovať vo vzájomnom súperení, momentálne za kratší koniec ťahajú Američania. Rusko takisto musí zvážiť svoje aktivity v Iraku s ohľadom na záujmy svojho strategického spojenca Iránu.

Momentálne sa Rusko sústredí na dodávky zbraní do Iraku, okrem T-90 Iračania zakúpili aj množstvo sovietskych vrtuľníkov Mi-8 a moderných ruských Mi-28. Okrem toho zakúpilo muníciu, nepriestrelné vesty, elektronické bojové systémy, rakety. Išlo však o menšie objemy ako v Sýrii.

Iracký viceprezident al-Maliki navrhol Rusku obchod s vojenským materiálom, na základe ktorého by sa sila irackej armády vyrovnala vojenskej sile Iránu. Irán sleduje svoje záujmy v Iraku cez šiítov, v šiítskych oblastiach majú pomerne silné pozície aj členovia Zboru stráži islamskej revolúcie. Rusko v Iraku nemá blízkych spojencov, je však možné, že podľa vzoru zo Sýrie Rusi vybudujú vojenskú základňu v irackej Basre.

Na území Iraku sa nachádzajú dnes aj americké základne a turecké základne, Američania na území Iraku pôsobia na základe pozvania irackej vlády. Američania tvrdia, že bojujú proti ISIS, Turci sledujú najmä aktivity Kurdov. Iracká vláda nekontroluje veľkú časť svojho územia, sunniti a šiíti sa nenávidia, spoločne nenávidia Kurdov. Turci za žiadnych okolností nechcú pripustiť vznik Kurdistanu, vzťahy medzi Turkami a irackými šiítmi či sunnitmi sú takisto značne napäté.

Podľa Dolgova má al-Maliki veľmi podobnú pozíciu ako lýbijský generál Haftar. Rusko bude al-Malikimu podobne ako Haftarovi dodávať zbrane, inštruktorov a bude sledovať, ako sa situácia vyvinie. Dôležité je udržiavať Američanov pod tlakom a neumožniť im zlepšiť ich postavenie.

Američania nedokázali stráviť skutočnosť, že sa im ešte v čase, kedy vrcholilo napätie medzi Ruskom a Tureckom (po zostrelení Su-24) nepodarilo prinútiť irackú vládu zakázať Rusom prelety do Sýrie cez Irán a Irak. Šííti v bagdadskom parlamente vtedy blokovali americké pokusy zabrániť Rusom dostať sa do Sýrie, ruské lietadlá teda mohli do Sýrie bez problémov lietať. Rusku vtedy veľmi svojimi aktivitami pomohol Irán, ktorý uplatnil svoj vplyv v Bagdade.

Momentálne sú Američania hysterickí najmä z toho, že v Iraku sú pri moci šiíti. Sunniti sú na vedľajšej koľaji a americké predstavy šiítov veľmi nezaujímajú (nenávisť šiítov voči USA a Izraelu je obrovská, obľube u šiítov sa teší Asad i libanonský Hizballáh). Preto sa Američania snažia destabilizovať Irak pomocou kurdskej karty, podporujú sunnitský radikalizmus a démonizujú Irán. Irackí šiíti za pomoci Iránu a Ruska však dokážu držať irackých sunnitov pod kontrolou a americký vplyv v Iraku viditeľne slabne.

Na záver svojho članku Dolgov znova podčiarkol, že je veľmi dôležité, aby Rusko svoje aktivity v Iraku  vykonávalo v súlade s iránskymi predstavami.