Môj profil 
Predplatné
Štokholm 27. septembra (TASR) – Za globálne otepľovanie pozorované od 50. rokov 20. storočia môže s 95-percentnou pravdepodobnosťou ľudská činnosť. Konštatuje sa to v najnovšej, v poradí piatej správe Medzinárodného panelu o zmene klímy(IPCC).
Vo svojom predchádzajúcom hodnotení z roku 2007 vedecký panel patriaci pod OSN uvádzal 90-percentnú pravdepodobnosť zapríčinenia globálneho otepľovania človekom.
"Vo svojom hodnotení stavu vedeckého skúmania v tejto oblasti sme dospeli k presvedčeniu, že atmosféra a oceány sa oteplili, snehová a ľadová pokrývka sa zmenšila, priemerná výška morskej hladiny celosvetovo stúpla a koncentrácie skleníkových plynov sa zvýšili," povedal Čchin Ta-che z pracovnej skupiny, ktorá správu zostavila.
Celá správa má 2000 strán a bude publikovaná až v pondelok, ale jej súhrn určený pre politických činiteľov obsahujúci kľúčové zistenia, vyšiel už dnes. Nenachádza sa v ňom však nič prekvapujúce, lebo väčšina zistení prenikla na verejnosť už dávnejšie.
Podľa očakávania IPCC zvýšil svoj odhad stúpania hladiny morí do konca 21. storočia na 26-82 centimetrov. V 19. storočí stúpla hladina morí o 19 centimetrov. V najhoršom prípade by do roku 2100 mohli hladiny morí stúpnuť až o 98 centimetrov. Predchádzajúca správa pracovala so zvýšením hladiny o 18-59 centimetrov.
Hodnotenie IPCC je dôležité, lebo bude tvoriť vedecký základ rokovaní OSN o novej klimatickej dohode. Vlády jednotlivých krajín majú dohodu skompletizovať do roku 2015, ale zatiaľ nie je jasné, či budú ochotné znížiť objem emisií na úroveň, ktorá je podľa vedcov potrebná na udržanie teploty pod úrovňou, pri ktorej sa ešte dá vyhnúť najhorším účinkom klimatickej zmeny.
Pri použití štyroch scenárov s rozličnými emisnými kontrolami sa v správe odhaduje, že priemerné globálne teploty stúpnu do konca 21. storočia od 0,3 do 4,8 stupňa Celzia.
Iba dva z použitých scenárov, ktoré rátajú s výrazným znížením emisií CO2, sa dostali pod dva stupne Celzia, čo je hranica, ktorú si jednotlivé štáty pri klimatických rozhovoroch stanovili za cieľ, aby sa vyhli najhorším účinkom oteplenia.
Množstvo emisií v súčasnosti stúpa najmä v dôsledku rýchleho rastu Číny a ostatných rozvíjajúcich sa ekonomík. Tie však vyhlasujú, že bohaté krajiny by v množstve emisií mali ísť príkladom, lebo ony vypúšťali oxid uhličitý do atmosféry dlhšie.
Klimatickí aktivisti tvrdia, že správa IPCC by mala motivovať vlády jednotlivých krajín k činom.
"V tejto správe nie je veľa prekvapení, ale zvýšená istota pri mnohých pozorovaniach len potvrdzuje to, čo okolo seba vidíme," povedala Samantha Smithová zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF).
Jednou z najspornejších tém v správe bol spôsob, ako si vysvetľovať údajné spomalenie otepľovania za ostatných 15 rokov. Skeptici tvrdia, že táto "prestávka" v otepľovaní vrhá tieň pochybnosti na konsenzus, ktorý o klimatickej zmene vládne medzi vedcami.
Viaceré štáty mali námietky k spôsobu, ako sa táto problematika riešila v predchádzajúcich pracovných verziách správy, iní sa prikláňajú k názoru, že by ju bolo treba odtiaľ úplne vymazať.
Napokon sa IPCC o tejto problematike len stručne zmienil v sumáre pre politikov, kde zdôrazňuje, že krátkodobé záznamy sú citlivé na prírodnú variabilitu a vo všeobecnosti neodrážajú dlhodobé trendy.
.jpg)
.JPG)
