INEKO a EK: Na Slovensko treba doviezť cudzincov, lacných domorodcov nie je dosť

Bratislava 2. mája 2018 (HSP/Foto:HSP)

Bude Slovensko chrániť svoj trh práce a tlačiť tak na zamestnávateľov, aby zvyšovali mzdy, aj za cenu hrozieb zo strany zahraničných korporácií, že od nás odídu? Alebo naši volení zástupcovia v našom mene radšej zvolia sociálny dumping a otvoria dvere prílevu pracovníkov z krajín, kde platy sú nižšie v porovnaní so Slovenskom a sociálna sféra menej vyspelá?

Seminár za účasti vysokej úradníčky EK

V priestoroch Európskeho parlamentu v Bratislave sa konal spoločný seminár Zastúpenia Európskej komisie v SR a inštitútu INEKO s názvom „Potrebuje slovenský pracovný trh viac imigrantov?“ Riešil sa problém nedostatku pracovnej sily pre firmy, ktoré pôsobia na Slovensku, pričom odpoveď bola naznačená už v názve seminára: státisíce Slovákov, ktorí odišli za lepšie platenou prácou do zahraničia, vytvorili na pracovnom trhu medzeru, a túto firmy požadujú zaplniť dovozom pracovnej sily zo zahraničia.

Riaditeľka Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie v Európskej komisii Barbara Kauffmann vo svojom vystúpení konštatovala, že nezamestnanosť v SR je na európskej úrovni a sú tu aj podobné problémy ako v ostatných krajinách EÚ, napríklad nedostatok pracovných síl, najmä kvalifikovaných pracovníkov, a tiež dlhodobá nezamestnanosť a nezamestnanosť mládeže. Za kľúčový problém označila kvalifikáciu pracovnej sily. „Na Slovensku veľa spoločností hovorí, že má problém zohnať pracovnú silu, prvýkrát od globálnej finančnej krízy je to najvážnejší problém pracovného trhu. A nielen v automobilkách, ale aj v IT sektore, textilnom, chemickom, spracovateľskom, všetci informujú o nedostatku vhodných pracovných síl.“

Ďalším problémom je podľa nej dlhodobá nezamestnanosť, malá šanca zamestnať sa pre niektoré skupiny, ako sú ľudia s nízkou kvalifikáciou, mládež, Rómovia či matky s malými deťmi. Podiel dlhodobo nezamestnaných, ktorí tvoria až dve tretiny zo všetkých nezamestnaných, je na európske pomery príliš vysoký. B. Kaufmann uzatvorila svoje vystúpenie výrokom „Investovanie do domáceho ľudského kapitálu je kľúčovou podmienkou socioekonomického rozvoja a malo by byť prioritou, táto investícia bude nevyhnutná pre budúce výzvy na slovenskom pracovnom trhu.“

Ale kto má tú investíciu urobiť a kto z toho bude profitovať? V duchu hesla „privatizácia ziskov a socializácia strát“ by to zrejme mali byť slovenskí daňoví poplatníci, ktorí by mali lepšie financovať vzdelávanie pracovnej sily pre potreby nadnárodného priemyslu, ktorý na Slovensku chce dosahovať zisky.

Štatistika sú čísla – ale čo je za nimi?

Marián Valentovič, generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny hovorí že na jednej strane je tu obrovský nárast voľných pracovných miest a dopyt zo strany zamestnávateľov po kvalifikovanej pracovnej sile, na druhej strane však ešte stále máme v evidencii dosť uchádzačov o zamestnanie, a nie sú to len dlhodobo nezamestnaní.

V súčasnosti je v SR v evidencii 190 tisíc uchádzačov o zamestnanie, z toho 150 tisíc pripravených hneď nastúpiť. Priemerná nezamestnanosť dosahuje 5,5 percenta, pričom sú tu obrovské regionálne rozdiely: kým Trnava má nezamestnanosť menšiu ako 2 %, v Rimavskej Sobote je to takmer 18 %. Najmä v západných okresoch podnikateľom chýbajú voľné pracovné sily a čoraz viac využívajú pracovníkov zo zahraničia.

Riaditeľ INEKO Peter Goliaš predstavil výsledky ankety medzi 115 podnikateľmi, ktorú v prvej polovici apríla uskutočnila Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO. Podľa tejto ankety až 85 % firiem hlási nedostatok pracovných síl. „Nedostatok pracovníkov sa podnikatelia snažia riešiť najmä zvyšovaním efektívnosti (68 % firiem), ale 38 percent firiem už musí odmietať zakázky, pretože v dôsledku nedostatku pracovných síl často pociťujú aj obmedzenie vo výrobe. Polovica firiem sa snaží riešiť tento problém hľadaním pracovnej sily v zahraničí, v EÚ aj mimo EÚ, a zhruba 19 % sa snaží zamestnávať aj znevýhodnené skupiny, napríklad dlhodobo nezamestnaných, matky na materskej dovolenke alebo Rómov.“

Zaujímavá štatistika. Takže až 19 percent firiem neberie iba smotanu, ale sa dokonca znížili k tomu, že kreatívne pracujú s trhom práce, aký tu máme, a dokonca zamestnávajú aj Rómov…

Ako ďalej vyplynulo z ankety, cudzincov firmy zamestnávajú z dôvodu nedostatočnej ponuky pracovnej sily na domácom trhu (40 % firiem), ale aj preto, že voľní pracovníci z domáceho trhu majú podľa nich mzdové nároky nezodpovedajúce ich schopnostiam a zručnostiam (29 %), prípadne nemajú pracovnú morálku (21 %) či kvalifikáciu (11 %).

Jednoduché vysvetlenie

Suché čísla o tom, prečo sa na domácom trhu ťažko hľadajú ľudia, vyzerajú naoko komplikovane. Lenže čo ak majú spoločného menovateľa (hoci tejto možnosti sa účastníci seminára úzkostlivo vyhýbali)? Môže sa za nimi totiž ukrývať prostá skutočnosť, že čo šikovnejšie a menej viazané rodinnými či inými lokálnymi väzbami už poutekalo za lepším do cudziny a z toho, čo zostalo, už len málokto je ochotný pracovať za tie smiešne sumy – radšej sa živia kadejako inak, len aby nemuseli robiť za pár eur v otrokárňach.

Prezident Zväzu obchodu Martin Katriak prednedávnom upozornil na to, že v odvetví je 2 700 neobsadených pracovných miest, keďže príliš nízke platy sú jedným z dôvodov, prečo Slovákov práca v obchode až tak neláka. Podobne prebehla pred časom médiami správa ako Samsung v dôsledku príliš nízkych platov má problém s nedostatkom pracovníkov a zvažuje odchod zo Slovenska. Pravda priniesla koncom minulého roka článok o tom, ako tridsať odborníkov z jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach podalo výpoveď pre nespokojnosť s výškou platov… a podobných správ by bolo možné uviesť celý rad.

O situácii v teréne hovorí na základe praktickej skúsenosti Jakub Fekiač zo spoločnosti Lugera & Maklér, s.r.o.: „Situácia v regiónoch nie je dobrá. Mladí ľudia odtiaľ odišli a už sa nikdy nevrátia. Ja som v prvej línii s firmami, nielen tými veľkými, ale aj menšími, a vidím, že majú neskutočný problém s ľuďmi, pretože klesá morálka, je vysoká fluktuácia…“

Predom daný záver

Seminár vyústil v konštatovanie, že domáce zdroje v požadovanom množstve a kvalite nestačia a odvolávajúc sa na potrebu rastu a demografické starnutie populácie dospel k záveru, že Slovensko potrebuje viac pracovných imigrantov z tretích krajín. A ďalej, že treba zmeniť imigračný systém, aby pružne reagoval na požiadavky zamestnávateľov. Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR Marián Valentovič informoval, že podmienky pre príchod cudzincov sa podľa neho uľahčia od 1. mája vďaka novele zákona o službách zamestnanosti, a to najmä pre nedostatkové pozície v okresoch s nezamestnanosťou nižšou ako 5 %.

Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský tvrdí, že ďalší rast ekonomiky bude z dôvodu nedostatku pracovníkov limitovaný. Podľa neho potrebujeme v najbližších desiatich rokoch inteligentnú pracovnú imigráciu 100 až 200 tisíc cudzincov.

Tu je však hneď niekoľko otáznikov. Čo sa rozumie pod „rastom ekonomiky“? Nové automobilky? A čo náš vzdelávací systém? Ten neponúka vhodné kádre? A ak, tak prečo? Je Slovensko taká demograficky špecifická krajina, alebo majú podobné problémy aj iné krajiny? A ak áno, bude tu aj v budúcnosti k dispozícii „nekonečná“ zásoba vhodných lacných cudzincov, ktorí k nám ochotne prídu pracovať namiesto našincov? Pýtal sa niekto obyvateľov, či tu chcú „rast ekonomiky“ aj za cenu prílevu státisícov cudzincov?

Podľa rôznych údajov v Európskej únii a v zámorí žije okolo 300 tisíc Slovákov, ktorí sú tzv. novodobými pracovnými emigrantmi. Veľká časť z nich by sa veľmi rada vrátila domov, keby tu zarobili toľko, čo v cudzine – to sa však nikdy nestane, ak namiesto motivácie zamestnávateľov zdvíhať platy budeme radšej dovážať lacných cudzincov.

Čo by sa stalo, keby sme si začali chrániť trh?

Keď bol pracovnej sily nadbytok, bol to argument, prečo sú mzdy nízke. V trhovom hospodárstve nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily by mal prirodzene spôsobiť rast jej ceny – práve okrem prípadu, že ju dovezieme z cudziny. Lenže je v záujme nás, obyvateľov tejto krajiny, obsadzovať naše pracovné miesta cudzincami? Dozaista nie, nech obhajcovia imigrácie akokoľvek tvrdia, že prílev cudzincov nebude mať pre domorodcov žiadne negatívne dôsledky. V skutočnosti nebyť imigrácie, zamestnávatelia by sa museli prispôsobiť okolnostiam… a zrejme zarobiť o niečo menej. Pochopiteľne, na úkor domorodcov.

Zvykne sa argumentovať, že ak by sa štát príliš staral o záujmy zamestnancov na úkor zamestnávateľov, tak investori odídu inam. No, niekto by asi odišiel a niekto nie, ale táto argumentácia je hlavne nemorálna. Na pochopenie jej nemorálnosti nie je treba viac štúdia, než absolvovanie predškolskej rodičovskej výuky na tému „nehádž smeti na zem, lebo keby to tak robil každý, ako by to tu vyzeralo“. Keby si všetky európske krajiny povedali, že nebudú podporovať životnú úroveň vlastných obyvateľov a radšej uprednostnia výhody pre zahraničné korporácie, potom by naozaj podmienky trhu práce v celej Európe určovali najlacnejší dostupní cudzinci. Lenže vidíme, že to takto nie je. V skutočnosti sa naši politici nemusia obávať fungovania trhu: naopak, mohli by si lepšie všímať jeho prejavy. Napríklad fakt, že nedostatok pracovnej sily spolu s relatívne vysokou nezamestnanosťou by mal byť signálom na zvýšenie atraktívnosti ponuky zamestnávateľov pre občanov Slovenska.

Realita je žiaľ taká, že migračné závery, ku ktorým seminár dospel, sú do značnej miery realistickým odhadom toho, čo sa stane. Za daných okolností, pri našom členstve v EÚ, otvorených hraniciach a jednotnom colnom priestore má štát v skutočnosti len obmedzené možnosti, ako situáciu zmeniť, ak chce ostať krajinou poslušnou a vzornou. Beztrestne môže robiť opatrenia na zlepšovanie a optimalizáciu vzdelávacieho systému, aby zamestnávatelia mohli maximalizovať výťažnosť z práceschopnej populácie v tejto krajine, môže uľahčovať alebo sťažovať migrantom príchod a pobyt a môže ešte pár vecí, ktoré nenahnevajú zahraničné spoločnosti natoľko, aby odišli a nechali tu prázdne haly. Všetko ostatné by bola rebélia a naši politici by dostali poznámku do žiackej knižky.

Ale dá sa na to dívať aj tak, že dať naše pracovné miesta cudzincom, pretože našinci sú drahí, je jednoducho zrada. A seminár Európskej komisie spolu s inštitútom INEKO, medzi podporovateľov ktorého patrí napríklad Veľvyslanectvo USA v Kyjeve, Nadácia ESET, CIPE (jeden z inštitútov National Endowment for Democracy), Veľvyslanectvo USA v Bratislave (kompletný zoznam podporovateľov nájdete tu: http://www.ineko.sk/onas/podporovatelia-ineko ) je potom možné vnímať ako jeden zo spôsobov na „odbornú“ legalizáciu tejto zrady.

Ivan Lehotský