Washington 21. januára (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Patrick Semansky)

USA: Senát odsúhlasil Trumpových ministrov obrany a vnútornej bezpečnosti

Horná komora amerického Kongresu schválila v piatok uvedenie Jamesa Mattisa do funkcie ministra obrany. Spomedzi nominantov na posty vo vláde nového prezidenta Donalda Trumpa následne získal podporu senátorov aj John Kelly ako minister pre vnútornú bezpečnosť.

Generál námornej pechoty vo výslužbe Mattis vystrieda doterajšieho ministra obrany Asha Cartera, ktorý pôsobil vo vláde prezidenta Baracka Obamu od februára 2015. Republikánski členovia Senátu vyvíjali nátlak, aby bola Mattisova nominácia urýchlene schválená a zabránilo sa tak situácii, keď by bol tento post čo i len krátky čas po piatkovej inaugurácii Trumpa neobsadený.

Na to, aby sa mohol Mattis uchádzať o uvedenú pozíciu, museli obe komory Kongresu schváliť výnimku zo zákona z roku 1947. Táto legislatíva totiž vyžaduje, aby v prípade obsadenia postu ministra obrany bývalým príslušníkom armády uplynulo od jeho odchodu do výslužby najmenej sedem rokov. Mattis pritom odišiel z armády len v roku 2013.

Generál vo výslužbe Kelly povedie ako nový minister pre vnútornú bezpečnosť USA rozsiahly správny aparát, ktorý bol vytvorený po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 a momentálne zamestnáva takmer 250.000 ľudí. V minulosti pôsobil v námornej pechote USA a až do začiatku roka 2016 bol veliteľom Južného veliteľstva ozbrojených síl Spojených štátov (USSOUTHCOM).

Pod ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť spadajú aj pohraničná stráž a colná správa či agentúra pre zvládanie následkov katastrof. Trump v predvolebnej kampani sľuboval, že zastaví ilegálnu imigráciu, postaví múr na hranici s Mexikom a nechá deportovať ľudí, ktorí sa zdržiavajú v USA ilegálne.

Senát schválil obsadenie oboch uvedených ministerských postov iba niekoľko hodín po tom, ako sa stal republikán Trump v piatok 45. prezidentom USA.

Barack Obama v piatok definitívne opustil Biely dom. Vo funkcii prezidenta Spojených štátov vydržal dve funkčné obdobia, teda osem rokov. Zvládnuť náročnú úlohu najmocnejšieho muža sveta mu pomohli aj knihy. Prezradil to v rozhovore pre denník The New York Times.

“Od čias Lincolna tu nebol prezident, ktorý by bol tak zásadne tvarovaný – vo svojom živote, zmýšľaní a nazeraní na svet – čítaním a písaním ako Barack Obama,” opísala svoj rozhovor s odchádzajúcim prezidentom knižná kritička Michiko Kakutami.

Obama povedal, že knihy mali nenahraditeľnú úlohu počas celého jeho života – od blúdivého a niekedy osamelého chlapčenstva, keď mu knihy poskytovali spoločnosť, cez mladíckosť, keď mu knihy pomohli zistiť, kým je, čo si myslí a čo je dôležité, až po obdobie v Bielom dome, keď mu knihy boli zdrojom myšlienok, inšpirácií a porozumenia zložitostí a nejasností ľudskej existencie.

V rýchlych a informáciami presýtených časoch pomohlo čítanie Obamovi spomaliť, nájsť perspektívu a predstaviť si samého seba v situácii niekoho iného. Čítal takmer každý večer. Niektoré diela mu pomohli prepnúť v hlave po dlhom dni plnom politiky a analytického myslenia, iné mu pomohli lepšie pochopiť, čo sa deje v životoch ľudí.

“Bolo to pre mňa neoceniteľné. Neviem povedať, či ma to urobilo lepším prezidentom. Čo môžem povedať je to, že knihy mi dovolili počas tých ôsmich rokov udržať si rovnováhu, lebo toto je miesto, ktoré sa na vás vrhne drsno a rýchlo a už nepovolí,” povedal Obama.

Funkcia prezidenta niekedy podľa Obamu počas náročných chvíľ vyvoláva pocity osamelosti. V takých momentoch siahal po dielach Abrahama Lincolna, Martina Luthera Kinga mladšieho, Mahátmu Gándhího a Nelsona Mandelu, ktoré mu poskytli pocit solidarity.

“Niekedy musíte preskočiť cez dejiny a nájsť ľudí, ktorí sa cítili podobne opustení,” dodal Obama.

Shakespearove tragédie zase pomohli prezidentovi pochopiť, ako sa určité veci medzi ľuďmi znova a znova opakujú. Biografie bývalých prezidentov poslúžili Obamovi v časoch, keď mal pocit, že veci sú priveľmi náročné alebo katastrofálne. “Pomôžu vám zamyslieť sa nad tým, ako sa Roosevelt snažil manévrovať cez II. svetovú vojnu,” vysvetľuje Obama.

Knihy, ktoré Obama prečítal, siahajú od filozofických a ekumenických, cez klasické romány a súčasnú literárnu fikciu, až po priekopnícke diela literatúry faktu. Posledná kniha, ktorú v Bielom dome prečítal, bol román Podzemná železnica od Colsona Whiteheada o hrôzach otrokárstva.

Obama nielen čítal, ale aj písal. Slová sa preňho stali spôsobom, ako sám seba definovať a ako komunikovať svoje myšlienky so svetom. Práve čítaniu a písaniu kníh sa chce Obama venovať aj po odchode z Bieleho domu. Má v pláne otvoriť prezidentskú knižnicu a napísať vlastnú knihu.

“Jedna z vecí, na ktoré sa naozaj teším, je zahrabať sa do veľkej kopy literatúry,” povedal Obama pre The New York Times. V dnešných časoch je podľa Obamu úloha príbehov a ich schopnosť zjednocovať ľudí dôležitejšia než kedykoľvek predtým.

“Je niečo osobitné na tom, keď sa človek utíši a strávi nerušený čas, ktorý je iný než ten strávený pri hudbe, televízii alebo aj najlepších filmoch. Všetci sme dnes zahltení informáciami, ale nemáme dosť času veci spracovať. Náš mozog sa jednoducho snaží dostať sa cez ten deň, a preto robíme rýchle úsudky, k veciam priradíme stereotypy a určité veci zablokujeme,” myslí si Obama.

Bývalý prezident sa neobáva o prežitie románov v čase nových technológií. Rozprávanie a čítanie príbehov je podľa neho v ľudskej podstate.

“Jednou z úloh politických lídrov smerujúcich vpred je porozprávať lepší príbeh o tom, čo nás ľudí spája. Amerika je unikátna v tom, že spája všetky tie rôzne prvky – nie sme jedna rasa, nie sme jeden kmeň, neprišli sme sem všetci v rovnaký čas. To, čo nás drží pohromade, je myšlienka a príbeh o tom, kto sme a čo je pre nás dôležité. Chcem zabezpečiť, aby sme v tom pokračovali,” naznačil Obama svoje ďalšie pôsobenie.

Celkovo 217 ľudí bolo zatknutých a obvinených z výtržníctva počas demonštrácií vo Washingtone, ktoré sprevádzali piatkovú inauguráciu nového prezidenta USA Donalda Trumpa. Šesť policajtov utrpelo pri stretoch s demonštrantami ľahké zranenia.

Médiá o tom informoval úradujúci náčelník polície v americkej metropole Peter Newsham.

Potýčky medzi účastníkmi protestov a policajtmi, ktorí proti nim použili slzotvorné spreje a omračujúce granáty, sa odohrali len niekoľko blokov od ulíc, kadiaľ prechádzal Trumpov inauguračný sprievod. Okrem iných prípadov výtržníctva bolo hlásené aj podpálenie jednej z limuzín, z ktorej stúpal k oblohe čierny dym.

Viacero demonštrácií v okolí washingtonského Kapitolu, kde Trump skladal prezidentskú prísahu, sa zaobišlo bez násilia, približne stovka výtržníkov však podľa Newshama začala “ničiť majetok a hádzať predmety do ľudí či okien”. “Táto skupinka bola z veľkej časti vyzbrojená sochormi a kladivami,” dodal policajný náčelník.

Oslavy spojené s inauguráciou nového prezidenta vo Washingtone pokračujú vo večerných hodinách miestneho času troma plesmi, na ktorých by sa mal zúčastniť aj samotný Trump s manželkou Melaniou. Prezidentský pár sa predtým presunul v slávnostnom sprievode z Kapitolu pred Biely dom, kde sledoval zo špeciálnej tribúny prehliadku armádnych a iných súborov.

Nový prezident USA Donald Trump využil prvý deň vo funkcii aj na úvodné kroky proti reformnému zákonu o zdravotnej starostlivosti, ktorý presadil jeho predchodca Barack Obama. V Oválnej pracovni Bieleho domu podpísal v piatok popoludní (miestneho času) svoje prvé prezidentské nariadenie, týkajúce sa “zmierňovania záťaží” vytvorených touto legislatívou.

Trump nariadil federálnym orgánom, aby v súvislosti s tzv. Obamacare využili možnosti na “minimalizovanie neželaných finančných nákladov” pre štáty, jednotlivcov, poisťovateľov alebo zdravotnícke zariadenia. Podľa hovorcu nového prezdienta Seana Spicera ide o prechodné opatrenie, kým bude tento zákon zrušený a nahradený novým, ako predtým sľuboval.

Demokrat Obama považuje presadenie zákona o ochrane pacientov a dostupnej zdravotnej starostlivosti za jeden zo svojich najväčších vnútropolitických úspechov. Podľa republikánov však nový systém dobre nefunguje a príliš rozširuje právomoci federálnej vlády na úkor občanov a jednotlivých štátov.

Trump podpísal ako prezident prvé oficiálne dokumenty už krátko po svojej piatkovej inaugurácii. Bola medzi nimi legislatíva, ktorá umožní novému ministrovi obrany Jamesovi Mattisovi ujať sa funkcie. Ďalej signoval niekoľko nominácií, ktoré predloží americkému Senátu, a tiež deklaráciu k Národnému dňu vlastenectva.

Nový minister obrany USA James Mattis krátko po svojom uvedení do funkcie vyhlásil, že bude postupovať tak, aby zaistil “pripravenosť armády bojovať dnes aj v budúcnosti”.

Vo vyhlásení určenom členom vojenského personálu a ich rodinám zároveň priznal, že “nijaký národ nie je v bezpečí, ak nemá priateľov”, a prisľúbil, že bude spolupracovať s ministerstvom zahraničných vecí na “upevnení” spojenectiev s inými krajinami. Rezort obrany pod vedením Mattisa sa tiež bude snažiť, aby “vyťažil plnú hodnotu z každého dolára daňových poplatníkov vynaloženého na obranu, a tým získal dôveru Kongresu i Američanov”.

Generál námornej pechoty vo výslužbe Mattis v piatok zložil ministerskú prísahu do rúk viceprezidenta Mika Pencea spoločne s ďalším vyslúženým generálom Johnom Kellym, ktorý prevzal vedenie ministerstva pre vnútornú bezpečnosť. Obaja boli uvedení do funkcií v prvý deň pôsobenia prezidenta Donalda Trumpa, a to len krátko po tom, ako ich nominácie odsúhlasil Senát a nový šéf Bieleho domu podpísal príslušné listiny.

Mattis na nedávnom pojednávaní senátneho výboru pre ozbrojené sily uviedol, že Rusko považuje za jednu z najvážnejších hrozieb pre Spojené štáty. Tie musia byť podľa neho pripravené tejto hrozbe v nutnom prípade čeliť. Bývalý generál však napriek tomuto vyhláseniu podporuje snahu novozvoleného prezidenta Trumpa spolupracovať s Moskvou.

Príchodom nového prezidenta USA Donalda Trumpa do Bieleho domu sa skončilo obdobie, keď bol centrom diania a pozornosti luxusný mrakodrap v centre New Yorku – Trump Tower.

Bolo to epicentrum Trumpovej predvolebnej kampane i prechodu moci, bola to základňa, kde vykonával novozvolený prezident svoju činnosť. Slová Trump Tower zaznievali v médiách počas uplynulých mesiacov prinajmenšom tak často ako slová Biely dom.

Trump je od piatku oficiálne prezidentom USA a jeho sídlom sa stal Biely dom. O Trump Tower bude odteraz v médiách počuť snáď len v súvislosti s prvou dámou Melaniou Trumpovou, ktorá tam bude aj so synom bývať ešte aspoň šesť mesiacov, aby mohol chlapec dokončiť školu v New Yorku.

Koniec éry Trump Tower teší najmä obyvateľov a návštevníkov New Yorku. Od momentu, keď Trump v novembri vyhral prezidentské voľby, platili v okolí tejto budovy prísne bezpečnostné opatrenia vrátane bezletovej zóny. Bezpečnostné zátarasy pred Trump Tower skomplikovali pohyb po Piatej avenue – jednej z najznámejších a najrušnejších ulíc Manhattanu, kadiaľ denne prechádzajú tisícky obyvateľov mesta a turistov.

Sťažený bol nielen pohyb po ulici, ale aj vstup do mrakodrapu. Tí, ktorí si chceli zájsť do reštaurácií alebo do obchodov na prízemí Trump Tower, museli absolvovať bezpečnostnú prehliadku. Rozruch určite netešil ani majiteľov miliónových apartmánov v Trump Tower. Vrásky na čele mali aj majitelia obchodov na Piatej avenue – sťažovali sa na pokles tržieb.

Šesťdesiatosemposchodový mrakodrap Trump Tower bol postavený v roku 1983. Na prvých 26 poschodiach sú luxusné kancelárie, vyššie sú luxusné byty.

Inaugurácia nového prezidenta USA Donalda Trumpa mala v piatok široký ohlas v zahraničí, kde politici, ale aj bežní obyvatelia dávali najavo svoje sympatie či nedôveru.

Medzi prvými reakciami z Európy boli vyjadrenia predstaviteľov euroskeptických strán v Británii a Nemecku. Bývalý predseda Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), europoslanec Nigel Farage ocenil “veľmi dôrazný” inauguračný prejav Trumpa, ktorý si prišiel vypočuť priamo do Washingtonu.

Lídri euroskeptickej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Frauke Petryová a Jörg Meuthen v blahoprajnom telegrame vyjadrili “veľkú radosť” z nástupu Trumpa, ktorý podľa nich výrazne zmení doterajšie smerovanie USA. Nová politika Washingtonu by mala spočívať v “nezasahovaní, riešeniach a poriadku”.

Politička nemeckej strany Zelených Katrin Göringová-Eckardtová skritizovala Trumpov inauguračný prejav, pričom ho zhodnotila ako “reč populistu”. “Zatváranie hraníc, Amerika na prvom mieste a krv vlastencov. Mrazí ma z toho,” napísala na sieti Twitter.

Koordinátor nemeckého ministerstva zahraničných vecí pre transatlantické vzťahy Jürgen Hardt po Trumpovom piatkovom prejave varoval pred rizikom spojeným z politikou izolácie. V rozhovore pre denník Welt vyjadril znepokojenie nad Trumpovou “volebnou rétorikou s neskrývaným nacionalistickým nádychom”.

Nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel takisto varoval pred podceňovaním Trumpovej “nacionalistickej” rétoriky a vyjadril presvedčenie, že odpoveďou Európy by mala byť jej väčšia súdržnosť.

Počas inauguračných ceremónií vo Washingtone demonštrovalo pri berlínskej Brandenburskej bráne proti Trumpovi približne 850 ľudí. Odporcovia Trumpa vyšli v piatok aj do ulíc iných európskych metropol vrátane Bruselu a Londýna.

Litovská prezidentka Dalia Grybauskaité reagovala na Trumpovo uvedenie do funkcie varovaním, že “s veľkou mocou prichádza aj veľká zodpovednosť”. Vo svojom príspevku na Twitteri však dodala, že “dôveruje globálnej vedúcej úlohe USA”. Litva neskrýva obavy o svoju bezpečnosť v súvislosti s pokračujúcim konfliktom na Ukrajine a v uplynulých dňoch uzavrela bilaterálnu zmluvu o spolupráci s USA v oblasti obrany.

Podľa predsedu zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Konstantina Kosačeva položil Trumpov inauguračný prejav základ pre budúce dobré vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou. Nástup Trumpa, ktorý deklaroval záujem naprávať vzťahy s Ruskom, privítal aj ruský premiér Dmitrij Medvedev, pričom vo svojom príspevku na sieti Facebook vyjadril nádej, že “preváži rozum”.

Trumpovi medzitým zablahoželali k uvedeniu do funkcie mexický prezident Enrique Peňa Nieto, egyptský líder Abdal Fattáh Sísí, ale aj pápež František. Ten vo svojom posolstve uviedol, že sa modlí za to, aby sa Trump riadil pri svojich rozhodnutiach “bohatými duchovnými a etickými hodnotami, ktoré utvárali dejiny amerického ľudu”, a to v období, keď “našu ľudskú rodinu sužujú vážne humanitárne krízy, vyžadujúce si prezieravú a jednotnú politickú odozvu”.

Kanadský premiér Justin Trudeau krátko po Trumpovej inaugurácii vydal vyhlásenie, v ktorom poukázal na silné hospodárske väzby medzi Kanadou a USA. Tento zástanca liberalizácie svetového obchodu tak zrejme narážal na možné nezhody ohľadne dohody o zóne voľného obchodu NAFTA, ktorá zahŕňa USA, Kanadu a Mexiko. Trump v rámci svojej predvolebnej kampane vyhlasoval, že chce túto dohodu nanovo prerokovať alebo dokonca od nej odstúpiť.

Prinášame plné znenie inauguračného prejavu nového amerického prezidenta Donalda Trumpa:

“Predseda Najvyššieho súdu Roberts, prezident Carter, prezident Clinton, prezident Bush, prezident Obama, spoluobčania a ľudia na celom svete: ďakujem.

My, americkí občania, sme teraz spojení vo veľkom národnom úsilí znovu vybudovať našu krajinu a obnoviť jej potenciál pre všetkých našich ľudí. Spolu určíme smerovanie Ameriky na mnohé, mnohé nadchádzajúce roky. Budeme čeliť výzvam, budeme zápasiť s ťažkosťami, ale prácu dokončíme.

Každých osem rokov sa stretávame na týchto schodoch, aby sme disciplinovane a pokojne odovzdali moc. Sme vďační prezidentovi Obamovi a prvej dáme Michelle Obamovej za ich láskavú pomoc počas tohto prechodu. Boli skvelí. Ďakujem.

Dnešná slávnosť má veľmi osobitný význam, pretože dnes neprenášame len moc z jednej administratívy na druhú alebo od jednej strany na druhú, ale prenášame moc z Washingtonu a dávame ju späť vám, Američanom.

Pridlhý čas malá skupina v našom hlavnom meste zbierala odmeny vyplývajúce z vládnutia, zatiaľ čo ľudia znášali náklady. Washington prekvital, ale ľudia nezdieľali jeho bohatstvo. Politici prosperovali, ale pracovné miesta sa strácali a továrne sa zatvárali. Vláda ochraňovala samú seba, ale nie občanov našej krajiny. Jej víťazstvá neboli vaše víťazstvá, jej rast nebol váš rast. A kým oni oslavovali v našom hlavnom meste, bolo len málo čo oslavovať v trápiacich sa rodinách v celej našej krajine.

To všetko sa mení práve tu a práve teraz, lebo táto chvíľa je vaša chvíľa, patrí vám. Patrí všetkým, ktorí sa tu dnes zišli a všetkým, ktorí sledujú (túto inauguráciu) po celej Amerike. Toto je váš deň, toto je vaša oslava a tieto Spojené štáty americké sú vaša krajina.

Naozaj dôležité nie je to, ktorá strana kontroluje našu vládu, ale to či je naša vláda kontrolovaná ľuďmi. 20. január 2017 sa bude pamätať ako deň, keď sa ľudia opäť stali vládcami tohto národa.

Zabudnutí muži a ženy tejto krajiny už nebudú viac zabudnutí. Každý vás teraz počúva. Prišli vás desiatky miliónov, aby ste sa stali súčasťou historického hnutia, aké svet predtým nevidel. V centre tohto hnutia je kľúčové presvedčenie, že štát existuje na to, aby slúžil svojim občanom.

Američania chcú výborné školy pre svoje deti, bezpečné mestá pre svoje rodiny a pre seba dobrú prácu. Toto sú opodstatnené a rozumné požiadavky čestných ľudí a čestnej verejnosti.

Ale pre mnohých našich občanov existuje iná realita. Matky a deti uväznené v chudobe v centre miest, zhrdzavené továrne roztrúsené po krajine ako hrobky, vzdelávací systém zaplavený peniazmi, ale zanechávajúci našich mladých a krásnych študentov bez vedomostí. A kriminalita, gangy a drogy, ktoré si vzali priveľa životov a okradli našu krajinu o množstvo potenciálu.

Toto americké krviprelievanie sa končí práve tu a práve teraz.

Sme jeden národ, ich bolesť je naša bolesť, ich sny sú naše sny a ich úspech bude náš úspech. Zdieľame jedno srdce, jeden domov a jeden nádherný osud.
Prísahu, ktorú som dnes zložil, je prísahou oddanosti všetkým Američanom.

Po mnohé desaťročia sme obohacovali zahraničný priemysel na úkor amerického, podporovali armády iných krajín a dovoľovali veľmi nešťastné vyčerpávanie našej armády. Obraňovali sme hranice iných národov a odmietali brániť naše vlastné.

Utratili sme bilióny a bilióny dolárov v zahraničí, kým americká infraštruktúra sa rozpadala a upadala. Iné krajiny sme urobili bohatými, kým bohatstvo, sila a sebaistota našej krajiny mizla za horizontom. Jedna za druhou sa zatvárali fabriky a odchádzali do zahraničia, pričom sa vôbec nemyslelo na milióny a milióny robotníkov, ktoré po nich zostali.

Bohatstvo našej strednej triedy bolo vytrhnuté z jej rúk a prerozdelené po celom svete. Ale to je minulosť. Teraz sa pozeráme len do budúcnosti.

Dnes sme sa tu zišli, aby sme vydali nový výnos, zvesť o ktorom dorazí do každého mesta, do každej zahraničnej metropoly.

Od dnešného bude našej krajine vládnuť nová vízia, od dnešného dňa bude na prvom mieste len Amerika, len Amerika na prvom mieste.

Každé rozhodnutie o obchode, o daniach, o imigrácii, o zahraničných záležitostiach bude urobené tak, aby bolo v prospech amerických pracujúcich a amerických rodín. Musíme ochraňovať naše hranice pred spustošením z druhých krajín, ktoré vyrábajú naše produkty, kradnú naše firmy a ničia naše pracovné miesta.

Ochrana povedie k veľkej prosperite a sile. Budem s vami bojovať, čo mi bude dych stačiť, a nikdy, nikdy vás neopustím.

Amerika opäť začne vyhrávať, vyhrávať ako nikdy predtým.

Prinesieme späť naše pracovné miesta, obnovíme naše hranice, obnovíme naše bohatstvo. Obnovíme naše sny. Vybudujeme nové cesty a diaľnice, mosty, letiská, tunely a železnice v celej našej nádhernej krajine.

Vezmeme ľudí zo systému sociálnej starostlivosti a privedieme ich spať do práce. Znovu vybudujeme našu krajinu americkými rukami a americkou prácou. Budeme sa riadiť dvoma jednoduchými pravidlami: kupuj americké veci a zamestnávaj Američanov.

Budeme hľadať priateľstvá a dobrú vôľu medzi národmi sveta. Budeme tak robiť s porozumením toho, že je právom každého národa dať na prvé miesto jeho vlastný záujem. Nesnažíme sa nanútiť náš spôsob života iným. Namiesto toho ho necháme žiariť ako príklad pre všetkých. Budeme žiariť.

Posilníme všetky spojenectvá a sformujeme nové. Zjednotíme civilizovaný svet proti radikálnemu islamskému terorizmu, ktorý úplne vyhubíme zo zemského povrchu.

Základom našej politiky bude totálna oddanosť Spojeným štátom americkým. A prostredníctvom vernosti našej krajine znovu objavíme vernosť jedného voči druhému. Keď otvoríte svoje srdce patriotizmu, nie je tam žiadny priestor pre predsudky.

Biblia nám hovorí, aké dobré a príjemné je to, keď boží ľud žije spolu v jednote. Musíme otvorene vyslovovať naše myšlienky, úprimne prediskutovať naše nezhody, ale vždy zostávať súdržní.

Keď je Amerika zjednotená, nedá sa nijako zastaviť. Nemali by sme sa báť. Sme a vždy budeme chránení. Budú nás chrániť úžasní muži a ženy našej armády a polície. A hlavne nás bude chrániť Boh.

Na záver: musíme mať veľké myšlienky a ešte väčšie sny. V Amerike chápeme, že národ žije iba vtedy, keď sa snaží. Nebudeme už viac akceptovať politikov, ktorí len rečnia a nekonajú, ktorí sa neustále sťažujú, ale nič neurobia.

Čas prázdnych rečí je za nami. Teraz prichádza hodina činov.

Nedovoľte nikomu, aby vám povedal, že sa to nedá urobiť. Žiadna výzva nie je taká veľká, ako srdce, bojovnosť a duch Ameriky. Nezlyháme. Naša krajina bude opäť rozkvitať a prosperovať.

Stojíme na zrode nového milénia, pripravení odomknúť záhady vesmíru, oslobodiť Zem od utrpenia spôsobeného chorobami a využiť energie, priemyselné odvetvia a technológie zajtrajška. Nová národná pýcha nás povedie, pozdvihne naše pohľady a zacelí našu nejednotu.

Je čas spomenúť si na starú múdrosť, na ktorú naši vojaci nikdy nezabudnú: či sme čierni alebo hnedí alebo bieli, všetci krvácame rovnakú červenú krv vlastencov. Všetci sa tešíme z rovnakých skvelých slobôd a všetci salutujeme pred rovnakou, úžasnou americkou zástavou.

Či je dieťa narodené v mestskom prostredí Detroitu alebo na vetrom ošľahaných pláňach Nebrasky, pozerá sa na tú istú nočnú oblohu, napĺňa svoje srdce rovnakými snami a dostáva dych života od toho istého všemohúceho Stvoriteľa.

Preto všetkým Američanom, v každom meste, ďalekom aj blízkom, malom aj veľkom, od hôr k horám, od oceánu k oceánu, vypočujte si tieto slová: už nikdy vás nebudú ignorovať.

Váš hlas, vaše nádeje a vaše sny určia náš americký osud. Vaša odvaha, dobro a láska nás budú navždy viesť.

Spolu opäť urobíme Ameriku silnou, opäť urobíme Ameriku bohatou, opäť urobíme Ameriku hrdou, opäť urobíme Ameriku bezpečnou, a áno, spolu opäť urobíme Ameriku veľkou.

Ďakujem vám, Boh vás žehnaj Boh žehnaj Ameriku.”