Imigranti – vraj deti – prišli vraj na futbal. Odísť však odmietli… Ďalšia finta ako ich dostať do Európy?

Bratislava 12. júna 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Rozhovor s europoslancom Milanom Uhríkom o najnovších absurditách z Bruselu: okrem toho, ako pomocou nového úskoku dostať do Európy imigrantov, tiež o tom, ako to bolo s prijímaním Covid pasov a prečo aj Salviniho poslanci hlasovali za

Europarlament definitívne schválil Covid pasy. Ako jediný slovenský europoslanec hlasoval proti tomuto návrhu Milan Uhrík (hnutie Republika), keď europoslanci za Smer-SD a Miroslav Radačovský sa zdržali a všetci ostatní hlasovali za zavedenie tohto opatrenia, ktoré bude znamenať ďalšiu novú nezmyselnú právomoc europarlamentu.

Ak dnes do Covid pasov bude zaznamenávané, či sme očkovaní a/alebo testovaní, ktovie, či sa do nich zajtra nebude zaznamenávať aj niečo iné. Konšpiratívne uvažovanie? Možno. Ale ak tajné služby občanov sledujú, majú pred nimi tajomstvá a robia v ich mene všeličo, o čom ľudia nemajú ani tušenie, aká je istota, že práve Covid pasy budú niečím, čo nebudú používať? V súvislosti s touto novou pákou na ľudí, ktorá ak sa raz zaviedla, len ťažko sa bude rušiť, sme europoslancovi Milanovi Uhríkovi položili niekoľko otázok.

Hlavné správy: Európsky parlament prijal Covid pasy. Ako to prebiehalo? Bolo to jednoznačné rozhodnutie?

Uhrík: Diskusia bola veľmi búrlivá a živá. Relatívne dosť veľa poslancov hlasovalo proti alebo sa zdržalo. Tých, ktorí hlasovali za Covid pasy, bolo však približne trikrát viac. To zhruba zodpovedá pomeru medzi progresívnymi a konzervatívnymi poslancami v europarlamente.

Bohužiaľ, Európsky parlament to schválil. V prvom čítaní samotný zámer vytvorenia Covid pasov, v druhom čítaní potom technické detaily toho, ako majú byť tie Covid pasy realizované. Ja som, samozrejme, hlasoval proti tomu, tak ako všetci konzervatívni poslanci, či už z frakcie ID, z frakcie ECR a ďalší. V podstate všetci vlastenecky a pronárodne orientovaní poslanci boli proti tomu, okrem Salviniovcov, čo je zaujímavé.

Hlavné správy: Čím si vysvetľujete, že Salviniho Liga, ktorá má v europarlamente až 29 kresiel, hlasovala za Covid pasy?

Uhrík: V zákulisí to bolo prezentované tak, že Taliani tie Covid pasy podporujú asi kvôli tomu, že Taliansko je veľmi závislé na cestovnom ruchu a oni chcú turistom cestovanie čo najviac uľahčiť, aby ich tam chodilo čo najviac. Je pravda, že všetky juhoeurópske krajiny od Grécka až po Španielsko boli za zavedenie Covid pasov.

Hlavné správy: Potom by tam mohla fungovať aj opačná logika: že severné krajiny mohli byť proti, aby ich občania ostali míňať peniaze v domácom cestovnom ruchu…

Uhrík: Možno. Mňa trochu sklamal postoj slovenských europoslancov. Bol som jediný Slovák, ktorý bol proti Covid pasom aj po poslednom čítaní, keď sa hlasovalo o tom, akú technickú podobu majú mať. Keby to hlasovanie neprešlo, tak by sa to mohlo opäť aspoň odložiť alebo pozdržať. Žiaľ, nepodarilo sa ani to.

Hlavné správy: Čo je nové v Bruseli , pokiaľ ide o problematiku prerozdeľovania imigrantov? Médiá tento týždeň priniesli vyjadrenie nemeckého ministra zahraničných vecí Heiko Maasa, ktorý povedal, že členské štáty musia prísť o právo veta v európskych inštitúciách. Povedal to tvrdo, už nie „mali by“, ale že „musia“. To je samozrejme vec, ktorá veľmi úzko súvisí s imigračným problémom, lebo keby sa veto zrušilo, hneď vzápätí by mohla EÚ rozhodnúť o pridelení kvóty migrantov aj na Slovensko. Je v tomto smere niečo nové?

Uhrík: Nové nie je nič, Brusel sa aj naďalej snaží presadzovať proimigračnú politiku a trestať všetky štáty, ktoré sa nejakým spôsobom vzpierajú a nechcú akceptovať masovú imigráciu, či už Maďarsko, Poľsko alebo iné krajiny. Samozrejme, o tejto veci bola debata aj na tejto plenárnej schôdzi europarlamentu.

Konkrétne bola debata o situácii v Maroku, resp. v dvoch malých španielskych enklávach, ktoré sú na africkom pobreží Stredozemného mora, Ceuta a Melilla. Do týchto enkláv sa nahrnuli marockí imigranti. Vraj deti… Vraj im bolo povedané, že tam je futbal zadarmo, tak tam masovo prišli a nechcú odísť naspäť.

Bola o tom v europarlamente búrlivá diskusia a prijaté uznesenie, ktoré som však ja nemohol podporiť. To uznesenie na jednej strane, celkom prekvapivo, vyzýva Maroko, aby si tie „deti“ zobralo naspäť, ale na druhej strane hovorí o tom, že tým „deťom“ by malo byť poskytnuté ubytovanie, malo by byť o ne postarané, a mali by byť prevezené na európsku pevninu. To je z môjho pohľadu nezmyselné, myslím že nielen mne je jasné, že keby sa to stalo, tak by sa naspäť do Afriky len tak nevrátili.

Hlavné správy: Kvôli futbalu prišli a už nechcú odísť? Kto tomu má veriť?

Uhrík: To uznesenie bolo zaujímavé tým, že tie dve enklávy, Ceuta a Melilla, majú jediné pozemné hranice, ktoré má EÚ s Afrikou. Sú to jediné reálne hraničné „ploty“ medzi EÚ a africkými krajinami, ktoré sú dosť prísne strážené, je dosť ťažké cez ne preniknúť, a predsa sa to „deťom“ podarilo kvôli futbalovému zápasu – teda aspoň takto to tvrdia bruselskí slniečkari. Vidíme, že niekto stále vymýšľa nové spôsoby ako nahnať imigrantov do Európy.

Hlavné správy: Žiadne takéto finty by im však neboli nič platné, keby nemali veľkú podporu u európskych politikov. A čo je najhoršie, aj u mnohých voličov…

Uhrík: Žiaľ, je to tak. Ľudia rozhodnú vo voľbách a ak chcú čosi zmeniť, budú si musieť nabudúce lepšie rozmyslieť, koho budú voliť aj do europarlamentu. Ak niekto na Slovensku hovorí jedno a potom v Bruseli hlasuje naopak, tak to nestačí. Tak ako to robia aj niektoré súčasné opozičné strany: že v europarlamente hlasujú za všetky slniečkárske veci a doma sa tvária takmer ako alternatíva.

A preto treba zodpovednejšie voliť tých ľudí: nemyslím si totiž, že budúcnosť slovenskej diplomacie je Miroslav Lajčák a Monika Beňová, ak mám byť diplomatický.

Ivan Lehotský