Hrozí rozpad schengenského priestoru?

Bratislava 11. septembra 2024 (HSP/Euronews /Foto: Pixabay)

Nedávne udalosti v Nemecku a Maďarsku spojené s nelegálnou migráciou vzbudzujú vážne pochybnosti o budúcnosti schengenského priestoru. Je schengenský priestor, zóna bez pasových kontrol, ktorá spája 420 miliónov ľudí a predstavuje jeden z najhmatateľnejších a najznámejších výdobytkov európskej integrácie, na pokraji zániku? Odpoveď na otázku skúma redakcia Euronews

Hrozí rozpad schengenského priestoru otvorených hraníc ?Táto otázka by sa zdala radikálna pred desiatimi rokmi, keď sa Európska únia zmietala vo finančnej kríze a snažila sa zachrániť ďalší zo svojich najväčších úspechov – eurozónu. Vtedy bol Schengen akýmsi cenným záchranným kolesom, do ktorého sa dalo vliezť, aby sa zachoval bezproblémový obchod.

Ale masový príchod žiadateľov o azyl v roku 2015 prevrátil politickú agendu naruby a posunul migráciu do popredia, čím sa otvorila nestála, rozhorčená diskusia, v ktorej vlády uprednostnili krátkodobé opatrenia na upokojenie rozzúrených voličov.

Nedotknuteľný Schengen

Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko, Švédsko a Dánsko boli medzi tými, ktoré bezprecedentný prílev migrantov uviedli ako dôvod na opätovné zavedenie dočasných kontrol na svojich hraniciach, čím sa rozbila ilúzia, že Schengen je nedotknuteľný.

Pandémia COVID-19 zasadila Schengenu ďalšiu ranu a krajiny sa ponáhľali uzavrieť hranice v snahe zastaviť šírenie vírusu. Brusel si myslel, že po začatí očkovania a poklese infekcie sa pohyb v rámci bloku vráti do normálneho bezproblémového stavu. Táto nádej sa naplnila, hoci nie na dlho.

Ukončenie krízy v oblasti zdravotníctva vyvolalo neustály nárast migračných tokov do EÚ, čím sa táto pálčivá téma opäť dostala na stôl. Počet žiadostí o azyl v roku 2023 dosiahol 1,12 milióna(!), čo je najvyššie číslo od roku 2016, a miestne orgány od Holandska po Taliansko sa sťažovali, že strediská na prijímanie migrantov sú preťažené. Vo voľbách vzrástla podpora tvrdých a ultrapravicových strán a kedysi nemysliteľná myšlienka presunúť azylové konanie do vzdialených destinácií sa stala hlavným prúdom.

Útok v Solingene

V tejto situácii sa nemecké mesto Solingen stalo koncom augusta obeťou teroristického útoku, ktorý si vyžiadal troch mŕtvych. Útok nožom, ku ktorému sa prihlásila organizácia Islamský štát, spáchal mladý občan Sýrie, ktorého žiadosť o azyl bola predtým zamietnutá s príkazom vrátiť sa do Bulharska – prvej vstupnej krajiny EÚ.

Neúspešná deportácia atentátnika okamžite znovu rozprúdila diskusiu o migrácii: konzervatívci zatracovali spolkovú vládu kancelára Olafa Scholza a požadovali riešenia nad rámec bežných noriem. Scholz pod tlakom prisľúbil tvrdší postup a nariadil sprísnenie kontrol na všetkých deviatich pozemných hraniciach krajiny.

„Chceme čo najviac zredukovať nelegálnu migráciu,“ povedala tento týždeň Nancy Faeserová, nemecká ministerka vnútra. „Na tento účel teraz prijímame ďalšie kroky, ktoré idú nad rámec komplexných opatrení, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú,“ dodala.

Poľský premiér Donald Tusk odsúdil toto oznámenie ako “neprijateľné” a označil ho za “de facto pozastavenie Schengenskej dohody vo významnom rozsahu”. A Rakúsko zatiaľ zdôraznilo, že neprijme žiadneho migranta, ktorého Nemecko odmietne.

EK je opatrná

Európska komisia v Bruseli postupovala mimoriadne opatrne, aby si neznepriatelila Berlín, najvplyvnejšie hlavné mesto bloku, a držala sa reakcie na základe legislatívy: podľa tzv. Kódexu schengenských hraníc sú členské štáty oprávnené vykonávať kontroly na vnútorných hraniciach s cieľom riešiť “vážnu hrozbu, či už pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť, ak sú tieto kontroly nevyhnutné a primerané”.

Odpoveď bola síce presná, ale nepomohla rozptýliť obavy z toho, že Schengen sa môže čoskoro rozpadnúť.

Bezútešný pocit ešte znásobila provokatívna hrozba Maďarska, že “bude autobusmi prepravovať nelegálnych migrantov do Belgicka“ ako odvetu za pokutu 200 miliónov eur, ktorú mu uložil Európsky súdny dvor (ESD). V prípade realizácie tohto plánu by išlo o bezprecedentný prípad použitia tzv. inštrumentalizovanej migrácie jednou krajinou EÚ proti druhej.

Budapešť je tiež pod paľbou kritiky za rozšírenie svojho systému vydávania Národnej karty pre občanov Ruska a Bieloruska. Podľa varovania Komisie by to mohlo umožniť obchádzanie sankcií a ohroziť bezpečnosť “celého” schengenského priestoru.

Hraničné kontroly

Kontroly na vnútorných hraniciach sú vo svojej podstate v rozpore s duchom Schengenu, ktorý má byť rozsiahlym priestorom, kde sa zrušili kontroly a občania môžu bez problémov cestovať po 29 krajinách – v mnohých prípadoch bez toho, aby museli ukázať svoj pas.

Tento prelomový projekt sa opiera o spoločné úsilie o monitorovanie vonkajších hraníc a zabezpečenie spravodlivého a dôsledného riadenia žiadateľov o azyl. Členské štáty si navzájom dôverujú, že si budú plniť svoje povinnosti a uplatňovať príslušné zákony predtým, ako vpustia niekoho na svoje územie.

Túto logiku verejne spochybnili viaceré členské štáty, napríklad Rakúsko a Maďarsko, ktoré tvrdia, že “EÚ ako celok zlyhala v starostlivosti o svoje vonkajšie hranice“ a v dôsledku toho sa “stala neschopnou zvládnuť nelegálnu migráciu“.

Zo záznamov Komisie vyplýva, že od roku 2006 členské štáty predložili 441 oznámení o opätovnom zavedení hraničných kontrol. Len 35 z nich bolo podaných pred rokom 2015. V súčasnosti má kontroly zavedené osem schengenských krajín vrátane Nemecka.

Tieto čísla spochybňujú predpoklad spomínaný v Kódexe schengenských hraníc, že hraničné kontroly “by mali byť výnimočné a mali by sa používať len ako posledná možnosť“. Skôr poukazujú na obrovský rozsah, v akom sa táto možnosť využíva po uplynutí zákonného šesťmesačného limitu.

V správe zverejnenej v apríli Komisia označila tento jav za “vec osobitného záujmu“ a vyzvala krajiny, aby postupne zrušili dočasné kontroly “smerom k udržateľnejšiemu spoločnému riadeniu spoločných výziev“.

Národná suverenita

Členské štáty sa tradične bránia vypočuť výzvu Komisie v záležitostiach, ktoré si horlivo strážia ako svoju národnú právomoc. Odpor voči zrušeniu hraničných kontrol je dobre zdokumentovaný: v roku 2022 Európsky súdny dvor rozhodol, že Rakúsko nezákonne rozšírilo svoje kontroly s Maďarskom a Slovinskom. Napriek tomu však tieto kontroly Rakúsko naďalej uplatňuje, pričom predĺženie odôvodňuje rôznymi dôvodmi.

Zákonnosť hraničných kontrol však nie je jediným skúmaným prvkom – diskutabilná je aj ich účinnosť pri obmedzovaní nelegálnej migrácie. Tieto kontroly sa totiž vykonávajú s rôznou intenzitou a dôslednosťou.

„Pochybujem, že tieto (schengenské) krajiny sú ochotné v blízkej budúcnosti zrušiť hraničné kontroly vzhľadom na signál, ktorý by to vyslalo,“ uviedla pre Euronews Dr. Saila Heinikoski, vedúca výskumná pracovníčka Fínskeho inštitútu pre medzinárodné záležitosti (FIIA).

„Kontroly sú často náhodné a nie veľmi invazívne a myslím si, že sa zachovávajú aj na symbolické účely: ukázať občanom, iným krajinám EÚ a potenciálnym migrantom, že v Európe existuje výnimočná situácia, ktorú vláda rieši,“ dodala.

Reforma Kódexu

Napriek tomu členské štáty na tejto “poslednej možnosti“ Kódexu veľmi lipnú. Začiatkom tohto roka definitívne schválili reformu Kódexu schengenských hraníc, ktorá rozšírila zákonný limit hraničných kontrol zo šiestich mesiacov na dva roky. Limit sa môže dvakrát predĺžiť o ďalších šesť mesiacov, ak krajina argumentuje, že bezpečnostná hrozba pretrváva.

Zmeny obsahujú aj ustanovenia na riešenie mimoriadnych zdravotných situácií a boj proti inštrumentalizovanej migrácii. Reforma ďalej rozširuje vnútroštátne právomoci na monitorovanie pohybu osôb, a to aj znížením počtu hraničných priechodov. Krajiny sa predovšetkým vyzývajú (ale nie sú nútené), aby použili “alternatívne opatrenia“ predtým, ako sa rozhodnú pre hraničné kontroly.

Rozhodnutie Nemecka urobené po tom, ako revízia nadobudla platnosť, dokazuje, že chuť na tieto “alternatívne opatrenia” je stále nízka a že prístupy “ísť na vlastnú päsť” budú s najväčšou pravdepodobnosťou naďalej prevládať.

Koniec koncov, schengenský priestor je vymyslený konštrukt, ktorý vznikol na základe politickej vôle a dá sa rovnako prekrútiť a zmeniť.

„Nemali by sme zabúdať, že Schengen vznikol na základe medzivládnej dohody a že história Schengenu je úzko spätá s históriou azylového systému EÚ, a preto je jeho centrom logika hraničných kontrol zameraných na bezpečnosť,“ povedal Alberto-Horst Neidhardt, vedúci politický analytik Európskeho politického centra (EPC).

„Schengen nie je na pokraji zániku,“ poznamenal.

„Nedávne udalosti však tiež ukazujú, že predstava, že nedávno zavedené reformy by mohli zachovať priestor bez hraníc ako taký, bola ilúziou. Budúcnosť Schengenu bude pravdepodobne aj naďalej poznačená vysokou mierou marazmu a neistoty,“ dodal.

Prečítajte si tiež :

• Vzťahy sa vyostrujú
• Britské rodiny sa sťahujú do Ruska, pretože nechcú žiť v podmienkach “waukizmu”