Bratislava 25. októbra 2021 (HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)
Historik a bývalý poslanec NR SR Anton Hrnko už viackrát uviedol, že prijatie zákona o dvojakom občianstve z roku 2010 nijakým spôsobom neovplyvnilo počet strát občianstva občanmi Slovenskej republiky. Keďže v súčasnosti je úprava tejto legislatívy opäť na programe dňa, Hrnko dvíha varovný prst nad jej prispôsobovaním maďarským záujmom.
Hrnko v nedeľu na Facebooku zareagoval na to, že predseda Ústavnoprávneho výboru NRSR Milan Vetrák z hnutia OĽaNO sa podľa neho v posledných vyjadreniach minimálne mýli, ak nie zavádza. “Povedal, že zákon o zmene pravidiel nadobúdania, resp. straty občianstva sa prekladá zo schôdze na schôdzu v dôsledku nedohody medzi koaličnými partnermi ohľadom doby, koľko by mal mať občan trvalý pobyt v zahraničí, aby po získaní cudzieho štátneho občianstva neprišiel o občianstvo slovenské. Nie je to pravda, hoci aj o tomto sa diskutuje. Pravda je niekde úplne inde a podľa mojich informácií poslanec Vetrák je o nej informovaný,” vysvetlil.
Podľa exposlanca Antona Hrnka predovšetkým treba povedať, že náš zákon o podmienkach nadobúdania a straty občianstva bol prijatý v núdzovom stave, keď sa Maďarská krajina rozhodla svojím zákonom anektovať občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. “Kam takéto “anexie” vedú, netreba sa ísť pozrieť ďaleko. Južné Osetsko alebo Abcházsko sú celkom vhodné príklady. Rusko roku 2008 svoje kroky odôvodnilo ochranou svojich občanov na danom území. Toto vie Vetrák, toto vie Dostál, toto vie Grendel a to už nehovorím, že pusypajtášovanie V. Orbána s istým štátom má to isté pozadie ako podobný postup maďarských premiérov v druhej polovici tridsiatych rokov 20. storočia. Hovorí sa tomu iredenta.”
“Náš zákon, ako som už uviedol, vznikol v núdzovom stave. Má svoje nedostatky, avšak v základe bol jasnou odpoveďou suverénnej Slovenskej republiky na zákon cudzieho štátu, snažiaci sa anektovať našich občanov. Ako taký ho schválila Benátska komisia, európska rada, Rada Európy, európsky parlament a Medzinárodný súd pre ľudské práva dokonca jednomyseľne 4. júna 2013 (na výročie Trianonu) vyhlásil náš zákon z pozície medzinárodného práva za legitímny.”
Reklama
Hrnko deklaruje, že nejestvuje žiaden rozpor nášho platného zákona s normami konvencií v oblasti ľudských práv. “Medzinárodné spoločenstvo sa jasne postavilo na našu stranu a to, že dnešná koalícia (OĽaNO) trvá na zmene jeho paragrafov je len ústretový krok maďarskej iredente.”
To, že sa zákon odkladá zo schôdze na schôdzu vôbec nesúvisí s nejakými termínmi. Súvisí to s poznaním, že v Maďarskej krajine majú už vypracované manuály, ako na základe znenia návrhu budú realizovať svoj cieľ. Tým cieľom je – ako sa už povedalo – anexia našich občanov, prenesenie maďarského práva na naše územie, skúpenie našej pôdy… A kde by to podľa plánov Budapešti malo skončiť, nie je ťažko uhádnuť.
Dodal, že Slovensko je najslabší štát v strednej Európe, bez dlhšej tradície vlastnej štátnosti a nemôže preto hazardovať so svojou štátnosťou. “Neverím, že v OĽaNO sú takí otrlí, že im na našej suverenite, na pokoji našich občanov nezáleží. V dnešnej situácií hlasovať za zákon v tomto znení je čisté šialenstvo. To už nehovorím o skracovaní lehôt a ďalšom ústretovom kroku maďarskej iredente. Nenahovárajme si, že neexistuje. V danej situácii vidím jedinú cestu a to je stiahnutie zákona späť do vlády a jeho prepracovanie podľa aktuálnych výziev.”
Anton Hrnko nakoniec zopakoval to, na čo upozorňuje už dlhšie: “Prijatie zákona roku 2010 nijakým spôsobom neovplyvnilo počet strát občianstva občanmi Slovenskej republiky. Dokonca v desaťročí 2010 – 2020 bol nižší ako v predchádzajúcom desaťročí. Pohybuje sa okolo 300 – 400 osôb ročne. Drvivou väčšinou sú to prípady občanov, ktorí získali občianstvo Rakúska alebo Nemecka, ktoré v takomto prípade neumožňujú dvojité občianstvo. Slováci zmenu zákona, ktorú nám odobril celý svet, nepotrebujú. Jediní, kto to potrebujú sú predstavitelia maďarskej iredenty! Páni poslanci z OĽaNO, na ktorej strane stojíte!”