Hrnko o stykoch Sulíka a Matoviča s Kočnerom i o Kiskovi a Trubanovi: “Dnes je mantrou všetkých ohlupovačov slovo slušnosť. Ale ak je tu niekto neslušný, neúprimný, tak sú to práve tí, čo sa za slušných vydávajú”

Bratislava 28. októbra 2019 (HSP/Foto:SITA-Martin Medňanský, Alexandra Čunderlíková)

Podľa podpredsedu SNS Antona Hrnka je doslova neuveriteľné, akým spôsobom sa postavili ku “kočneriáde” – teda ku tragikomédii, ktorá dnes ovládla celú mediálnu sféru, hlavní aktéri tejto frašky.

Anton Hrnko v komentári ku aktuálnemu politickému dianiu uviedol, že akokoľvek sa pozeráme na zverejnené komunikácie, jediný človek, ktorý s Kočnerom dokázateľne rozprával a dohadoval politické záležitosti, bol predseda SaS Richrad Sulík.

“Nuž a ešte jeden politik priznal, že s Kočnerom mal siahodlhé rozhovory. Týmto človekom, ktorý robí z vážnych vecí komédiu a tým pomáha všetko zamiesť pod koberec, je nejaký I. Matovič, pravdepodobne utečenec…”

Poznamenal, že aj keď všetci vedia, že tieto “úniky” sú veľmi selektívne, jemu osobne to pripadá presne, ako to pomenováva jedno slovenské porekadlo, ktoré by sa do dnešnej reči dalo prepísať. “Sulík kričí: “Chyťte Sulíka!” alebo Matovič kričí: “Chyťte Matoviča!”.”

“Ale v politike nikdy nejde o fazuľky. Ľudia si musia uvedomiť, že za každým politickým cieľom, za každým politickým subjektom sú konkrétne záujmy. Tieto záujmy sa maskujú rôznymi eufemizmami (slovami, ktoré zahmlievajú skutočnosť a smerujú k dosiahnutiu cieľa ohlupovaním radových občanov). Dnes je mantrou všetkých ohlupovačov slovo slušnosť. Ale ak je tu niekto neslušný, neúprimný a plný eufemizmov, tak sú to práve tí, čo sa za slušných vydávajú. Lebo vám nehovoria alebo len čiastočne, čo chcú so Slovenskom urobiť.”

Uviedol aj príklad z histórie. “Keď sa pozrieme do minulosti po roku 1989, tak sme tu mali takých strán ohlupovačov veľmi veľa. Prvou bola hneď Verejnosť proti násiliu. Pod maskou slobody a demokracie začali s procesom, ktorý vytváral bohatých a chudobných a dôsledkom ich politiky sú nakoniec i javy, akým je aj dnešná kočneriáda.”

“Ale pozrime sa sine ira et studio na dnešné politické strany, ktoré sa zaštiťujú slovom slušnosť a prečo sú v stave, v akom sú. Sloboda a solidarita vznikla s jediným cieľom: Dostať Sulíka do premiérskeho kresla a vyskúšať na Slovákoch ako na pokusných králikoch neoliberálne teórie, ktoré sa nikde na svete nerealizovali a pravdepodobne ani nerealizujú. Keď táto idea skrachovala a vidina Sulíka ako premiéra sa rozplynula, strana sa rozletela ako skala pod dynamitom a nevyzerá to s ňou príliš optimisticky.”

Anton Hrnko poukazuje na to, že dnes tu máme ďalšie a ďalšie strany, ktoré sa oháňajú slušnosťou, ale ich zámery vôbec nie sú slušné. “Rozoberme si ich hlavné ciele po poriadku: Strana Za ľudí. Ich cieľom je zlomiť vôľu Slovákov byť nezávislým národom, chrániť si svoje tradície a obyčaje. Nuž a cestu, ako to dosiahnuť, je dotiahnuť na územie Slovenska (pre nich Tejto krajiny) cudzie základne. Aby to bolo ľahšie, tak sem potrebujú navoziť cudzie prvky z Afriky a Blízkeho východu, aby Slováci mali existenčné problémy na uliciach svojich miest a dedín a neotravovali svojimi “nezmyselnými požiadavkami” ohľadom národnej suverenity.”

“Alebo sa pozrime na ďalších slušných, ktorí sa grupujú okolo Trubana a Beblavého. Ich ciele sú podobné ako Kiskove, ale okrem toho chcú dekriminalizovať drogy a zrušiť tradičnú slovenskú rodinu a nahradiť ju LGBTIQ faktormi, takže nakoniec nám zatvoria ústa tým, že sa trestným stane ako vo Veľkej Británii obhajovanie normálnosti.”

Dodal, že potom sú tu strany, ktoré majú rozbiť ich oponentov tým, že ich oberú o percentá tak, že nakoniec oni sa pohodlne zmocnia vlády. “Slovenky, Slováci, v týchto voľbách vôbec nepôjde o slušnosť, ani o pravicu alebo ľavicu. Pôjde o to, aký charakter bude mať Slovensko. Či zostane tradičnou krajinou nadväzujúcou na svojich predkov, alebo sa podarí Slovensko prekódovať do podoby, že už nikdy nebude tradičným Slovenskom, ako ho poznáme dnes!”