Hrnko o “novom politikovi” Beblavom: Nech hovorí hocičo, ale je nepopierateľné, že to bol práve Kočner, kto bol “krstným otcom” úspechu SDKÚ

Bratislava 24. septembra 2019 (HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)

Kedy a ako začal kontroverzný podnikateľ Marian Kočner nadobúdať vplyv v slovenskej politike? Podľa podpredsedu SNS Antona Hrnka mal človek, ktorý je dnes obvinený z objednania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, vplyv na kariéru mnohých politikov, ktorí teraz vykrikujú o jeho prepojeniach na vládu a vysokých štátnych funkcionárov.

“Asi som bezvýznamná osoba na slovenskej politickej scéne, keďže som nikdy nevidel Kočnera naživo, nikdy som s ním nemal žiadnu komunikáciu, ale zato mám dobrú pamäť i schopnosť dávať fakty do súvislostí. Však ma v tomto školili tí najlepší slovenskí historici a aj množstvo prečítanej teoretickej literatúry zanechalo nejaké stopy. Takže pozrime sa na Kočnera tak trochu nezaujato,” začal svoj komentár na Facebooku Anton Hrnko.

Poslanec za SNS tvrdí, že dnes sa osoba Mariana Kočnera označuje dobre že nie za šedú eminenciu slovenskej politiky, ktorá všetko ovláda, všetko kočíruje a na všetko má vplyv. “Ale pozrime sa bližšie na Kočnerove tance okolo slovenskej politiky, kde a kedy sa objavil a aký to malo vplyv na ďalší chod našej politickej existencie. Priznám sa, že vždy som mal problém pochopiť, ako mu niektoré veci môžu prejsť, ale možno keď hlbšie začrieme do jeho “slovenských” tancov, azda niečo pochopíme.”

Hrnko zdôrazňuje, že predovšetkým sa treba pozrieť, kedy sa táto “obskúrna postavička” periodicky objavuje. “Prvý významný zásah do diania na Slovensku bola jeho účasť na okradnutí firmy Technopol, myslím, že roku 1992. Som presvedčený, že na ulúpenie niekoľko “melónov” vôbec nepotreboval nejakého holobriadka Michala M. ml. Prečo ho potom do tohto vtiahol? Odpoveď musíme vidieť v postojoch jeho otca Michala Kováča, ktorý z vtedajšej špičky HZDS mal popri A. M. Húskovi najpriamejší ťah smerom k samostatnosti Slovenska. No na rozdiel od Augustína Mariána jeho presvedčenie bolo podložené vynikajúcou znalosťou problematiky financií a nebolo ho možné len tak previesť suchou nohou cez potok.”

“Takže uvažujme! Michal Kováč starší bol zvolený za prezidenta, odklonil sa od HZDS a potom niekto vytiahol kauzu jeho syna. Dôsledky sú už ďalej všeobecne známe,” píše Hrnko.

Druhýkrát sa Kočner objavil tesne pred voľbami roku 1998. Hrnko si spomína, ako Kočner “svojím agresívnym vytrhnutím do televízie Markíza vyvolal priam hystériu protimečiarovských politických skupín, ktoré sa vydali “zachraňovať” Markízu”. “Skutočné pozadie sporu aj v súvislosti s dnešnými zmenkami sa dá len ťažko vystopovať, ale nemožno uprieť, že hystéria okolo zachraňovania Markízy výrazne pomohla k odstaveniu V. Mečiara od vedúcej pozície v slovenskej politike. Nech Mirko B. hovorí o svojej novej tvári a novej politike hocičo, ale je nepopierateľné, že to bol práve Kočner, kto bol “krstným otcom” úspechu SDKÚ a konečne aj jemu pomohol do vládneho kresla.”

“Tretíkrát sa nám táto ostrakizovaná osoba objavila v súvislosti s kauzou Sasanka, teda s rokovaním vtedajšieho predsedu parlamentu R. Sulíka s M. Kočnerom ohľadom voľby generálneho prokurátora. Predpokladám, že predohrou stretnutí týchto starých kamarátov z mokrej štvrte bola Sulikova snaha nedržať v koalícii len balónik, ale reálne sa spolu podieľať s Miklošom a Dzurindom na moci a jej profitov.”

Podľa Antona Hrnka je absolútne samozrejmé, že takéto rokovanie by v normálnom štáte definitívne vyradilo každého človeka z politického života, avšak na Slovensku je to podľa neho inak. “Nuž a ešte pripomeniem jeden Sulikov faux pas, keď ako predseda slovenského parlamentu v rozhovore pre akési noviny na otázku, aký je jeho sen, odpovedal: Vlastniť nejaký ostrov pri Austrálii a tam si užívať. Nuž Slovákov chce použiť ako pokusné králiky jeho neoliberálnych programov, ktoré sa nikde na svete neurobili, a potom zdúchnuť tam, kde by ho nikto nebral na zodpovednosť. Skutočne liberálne!”

“No a štvrtýkrát ho máme na tanieri teraz! Už sa vyrojili ľudkovia, ktorí majú všetko jasné! Už sa pasovali do úloh vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov i katov, aby na politickú objednávku podobne ako začiatkom 50. rokov minulého storočia krágľovali nepohodlných politikov. Ale keď si dáme do súvislosti všetky tieto štyri prípady, vychádza nám niečo úplne iné!”