Pri účasti na úrovni trinástich percent z roku 2014 sa do Európskeho parlamentu môžu dostať aj úplne malé strany, ktoré však dokážu efektívne mobilizovať svojich voličov. „Výsledky naozaj môžu byť aj prekvapujúce. Pri väčšej účasti by tie tzv. okrajové strany nemali šancu. Skončili by pod päťpercentnou hranicou,“ povedal Hrabko.

Na druhej strane, nízka účasť podľa neho znamená, že istotu postupu nemajú ani „veľké“ strany, ktoré v prieskumoch dlhodobo prekračujú päť percent. Ak nedokážu mobilizovať svoju časť voličov, môžu vo voľbách pohorieť. „Celkom dobre si to uvedomujú aj zástupcovia Európskej komisie na Slovensku. Rozbehli kampaň (na zvýšenie voličskej účasti, pozn. teraz.sk), akú doteraz nerobili a ktorá bola podľa môjho názoru aj veľmi nákladná,“ poznamenal Hrabko s dodatkom, že alarmujúce môžu byť výsledky prieskumov preferencií mladých ľudí, u ktorých vysoko nadpriemerne boduje Kotlebova ĽSNS.

Kampaň pred eurovoľbami označil Hrabko za neslanú – nemastnú, nijako neprekračujúcu rámce kampaní z predchádzajúcich volebných období. „Ak by som ju mal charakterizovať jedným slovom, tak bola rozpačitá,“ povedal Hrabko.

„Konflikt medzi stranami nevznikol iba preto, že všetky chcú Európsku úniu reformovať, ale buď nevedia presne v čom, alebo to nepovedia. A nakoniec, nezáleží to až tak na našich poslancoch, vieme, že hlas Slovenska nepatrí v Európskej únii k tým najsilnejším,“ komentoval chýbajúcu dynamiku diskusie v kampani Hrabko.

Konkrétnejšie predstavy o zmenách v Únii prezentovala v TABLET.TV napríklad Monika Beňová zo Smeru-SD, ktorá hovorila o potrebe čiastočnej daňovej harmonizácie a čiastočnej harmonizácii sociálnych systémov v Európskej únii. „Podľa mňa všetci cítia, že Únia nevie, čo sama so sebou. Že nie je ani maková, ani tvarohová a toto je potrebné vyriešiť najskôr a až potom ísť do detailov, o ktorých hovorí aj pani Beňová. Zatiaľ neexistuje spoločný názor na to, čo má byť Európska únia,“ reagoval Hrabko.

Líder OľaNO Igor Matovič prekvapil svojím plánom kandidovať ako číslo jedna na kandidačnej listine svojho hnutia, v prípade úspechu si však mandát v EP neprevziať. Okrem toho medializoval záväzok vzdať sa aj mandátu v Národnej rade SR, ak v eurovoľbách získa menej ako 50.000 preferenčných hlasov. Napokon však týždeň pred voľbami svoju kandidatúru stiahol s odôvodnením, že chce ponechať väčší priestor Petrovi Pollákovi, ktorý v minulosti za OĽaNO zastával post vládneho splnomocnenca pre rómske komunity.

„Nedá sa to veľmi dešifrovať. Igor Matovič je svojrázny, svojstojný politik. Je to zaujímavé iba pre nás, ktorí sa tomu venujeme. Lebo chcieť poraziť fašizmus a extrémizmus vo voľbách tým, že sa ich nezúčastníme, je naozaj čudné až smiešne. Igor Matovič si možno neuvedomil, že bude ešte častejšie označovaný za politického šaša. A tým, že sa vzdal kandidatúry, sa nevyvliekol z verejného prísľubu, ktorý dal, že ak získa menej ako 50.000 preferenčných hlasov, vzdá sa mandátu v Národnej rade SR. Toto mu bude každý pripomínať,“ reagoval Hrabko.

Na poznámku, že na volebných lístkoch ostane vytlačené meno Igora Matoviča a naďalej môže pôsobiť na voličov, aby dali hlas OĽaNO, ale už bez osobnej zodpovednosti Matoviča za výsledok, Hrabko reagoval, že to na veci nič nemení. „Je možné, že to mal takto vopred premyslené. Ale to nič nemení na tom, že ide o zvyšovanie nedôveryhodnosti. Napokon, v nedeľu večer uvidíme, koľko prednostných hlasov Igor Matovič dostane, či naozaj jeho voliči zachytili správu, že nebude kandidovať,“ uzavrel Hrabko.

Druhá vec podľa neho je, že sa niektorí poslanci OĽaNO verejne vyjadrili, že nebudú v eurovoľbách voliť ľudí z kandidačnej listiny OĽaNO, ale iných. „Igor Matovič nedokázal zabrániť tomu, aby takto verejne nespochybňovali vlastnú kandidátku. Znamená to, že problémy OĽaNO narastajú, uvidíme, až ako ďaleko. Až v nedeľu, po výsledkoch volieb uvidíme, nakoľko je Kresťanská únia, za ktorú kandiduje Branislav Škripek a Anna Záborská, silná strana. A nakoľko silné a súdržné je KDH a ako skončí OĽaNO. Uvidíme, nakoľko sa kresťanskí voliči roztrieštia, alebo dokonca ostanú doma a nepôjdu voliť,“ zhrnul.

Rozhodnutie strany Sme rodina Borisa Kollára verejne sa prihlásiť ku kontroverznej eurofrakcii Európa národov a slobody, združujúcej radikálne pravicové a euroskeptické strany, označil Hrabko za efektívny predvolebný ťah. „Platí zásadná poučka, že čo nie je v médiách, to sa nestalo a v médiách to bolo. To znamená, že bola publicita. Možno ju niekto vníma ako negatívnu publicitu, ale to je jedno, pretože aj to je publicita,“ poznamenal Hrabko. Bratislavu na pozvanie Borisa Kollára navštívila šéfka francúzskeho Národného frontu Marine Le Penová, naopak, Kollár na pozvanie Mattea Salviniho vystúpil na mítingu v Miláne. „Uvidíme, ako to ocenia voliči,“ povedal Hrabko s tým, že niektoré strany boli podľa neho v závere kampane takmer neviditeľné, čo sa o Sme rodina povedať nedá.

Aj Európa národov však zažila týždeň pred voľbami veľký škandál, keď nemecké médiá zverejnili video z ostrova Ibiza z roku 2017, na ktorom vtedajší šéf Slobodnej strany Rakúska Heinz-Christian Strache núkal možnej ruskej investorke štátne zákazky výmenou za predvolebnú podporu. Keď sa škandál prevalil, Strache sa vzdal funkcie vicekancelára, aj predsedu strany. „Nemusel to urobiť, ale zvýšil by tým politické napätie v Rakúsku,“ poznamenal Hrabko.

Prezident Alexander Van Der Bellen následne vymenoval menšinovú vládu, ktorá Rakúsko pod vedením kancelára Sebastiana Kurza (ÖVP) povedie do predčasných volieb. „Prístup nášho pána prezidenta Kisku a rakúskeho prezidenta, keď sa niečo takéto na politickej scéne udeje, je diametrálne odlišný. Tam to bude mať vážne následky,“ poznamenal Hrabko. Aj v rétorike prezidentov vidí Hrabko veľké rozdiely. Van Der Bellen sa nesnažil nálepkovať Rakúsko ako mafiánsky štát, ale išiel presne opačnou cestou. „Povedal: Toto nie sme my, čo sa udialo, to nie je Rakúsko,“ upozornil Hrabko.

Škandál podľa neho určite ovplyvní výsledky Slobodnej strany Rakúska v eurovoľbách a môže mať limitovaný vplyv na voličov aj v Nemecku, podľa Hrabka sa však v iných štátoch neprejaví. „Že by si povedal volič, chcem voliť stranu Borisa Kollára, ale teraz, vzhľadom na to, čo sa stalo v Rakúsku, ho voliť teda nepôjdem?,“ pýta sa Hrabko, ktorý takémuto scenáru neverí.

Hrabko sa vyjadril aj k otázke, do akých frakcií smerujú kandidáti jednotlivých strán. Zatiaľ čo dlhoroční členovia Európskej ľudovej strany (EPP), KDH, SMK a Most-Híd opäť smerujú do nej a Smer-SD už tradične mieri k socialistom do Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D), väčšina iných strán v tom ešte jasno nemá. Monika Beňová upozornila, že kandidáti niektorých strán dokonca mieria do rôznych frakcií.

Napríklad Richard Sulík zo SaS sa hlásil k Európskym konzervatívcom a reformistom (ECR), v čom chce pokračovať aj Eugen Jurzyca, ale Lucia Nicholsonová mieri do Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE). Dvaja lídri SPOLU/PS mieria podľa nej každý inam, Michal Šimečka do ALDE a Vladimír Bilčík do EPP. „Je to taký miš-maš. Nepôsobí to dobre ani na voličov,“ reagoval Hrabko.