Môj profil 
Predplatné
Na druhej strane, priestor na ďalší úspešný postup únie už nevidí. „Myslím si, že nateraz by to mohol byť koniec tejto témy. Aspoň do volieb.
UNAS predsa len dosiahol viac, ako mali predtým, ako vstúpili do štrajku,“ poznamenal Hrabko. „A vláda urobila dobrý ťah, keď sa jej podarilo oddeliť Česmad od UNAS-u. Ak by vydržali spolu, dnes by sme sa možno nebavili o tom, že je tu koniec štrajku. Česmad však prijal podmienky, ktoré navrhla vláda, UNAS ostal osamotený a nemá inú možnosť, ako so cťou ustúpiť,“ dodal.
Prímerím sa skončil aj vyhrotený spor vedenia Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) s vedením Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) Zvolen, keď sa obe strany dohodli na postupe až do právoplatného ukončenia súdnej kauzy, ktorú spolu vedú. „Dôležité je, že veci už dnes fungujú tak, ako fungovať majú, a všetky tie slovné ‘hrátky’ a vyhrážky, ktoré sme mali možnosť sledovať počas víkendu, sú za nami. Myslím, že obidve strany sa z toho dokážu poučiť,“ povedal Hrabko.
„Pán Lunter (predseda BBSK Ján Lunter, pozn. TASR) podľa mňa konal, hoci prvostupňové rozhodnutie súdu ešte nebolo ani doručené, nieto ešte právoplatné. To je však už zažehnané, uznal, že treba počkať na právoplatné rozhodnutie súdu a ten čas dovtedy využije a pokúsi sa rokovať so SAD-kou. Aby boli pripravení na to, keď to rozhodnutie už príde a mali dohodu, ako budú postupovať,“ dodal.
Medzinárodná novinárska organizácia OCCRP (Organized Crime and Corruption Reporting Project) ešte na jeseň avizovala, že má k dispozícii 57 terabajtov dát zozbieraných slovenskou políciou pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a v prípade, že by chcel niekto pred voľbami tieto údaje falšovať alebo zneužívať, môže ako nestranný rozhodca zasiahnuť a spresniť, čo v archíve je a čo nie. Zároveň však chce na tomto poli aj sama aktívne hrať a zo záznamov Mariana K. poskytovať slovenským médiám údaje. Ako prvé vybrala tri telefonáty, na ktorých si volavka Mariana K. Alena Zs. dohadovala stretnutie s Andrejom Dankom (SNS), a zaslala ich viacerým slovenským médiám.
Danko sa neskôr bránil, že o identite Aleny Zs. vtedy nemal ani potuchy a k stretnutiu napokon reálne nedošlo.
Na otázku, či nie je organizácia, ktorá je súčasťou Američanmi založenej novinárskej siete v konflikte záujmov, keď 30 dní pred voľbami kompromituje politika známeho dobrými vzťahmi s Ruskom, Hrabko povedal, že jej postup nebol nelegitímny. „Myslím, že je to úplne v poriadku, že to bolo zverejnené, a to najmä z toho dôvodu, že je to pravdivé. Že to nie je vymyslené a to koniec-koncov priznal aj pán Danko,“ povedal.
Zverejnené hovory boli súkromné a neobsahovali žiadnu politiku. Podľa Hrabka však postačuje samotná skutočnosť, že bol Danko v čase telefonátov vo funkcii predsedu parlamentu.
Nemyslí si ani, že zverejnenie súkromných rozhovorov Andreja Danka poškodí strany Za ľudí a PS-Spolu, ktoré medzi prvými na medializáciu telefonátov kriticky reagovali. „Neboli na tom zainteresované. Ja predpokladám, že vopred nevedeli, čo sa objaví v médiách a nevedia vopred, čo je vo vyšetrovacom spise. Samozrejme, že je to účelové, samozrejme, že je krátko pred voľbami a samozrejme, že to má potenciál, ktorý sa zrejme ukáže aj vo výsledkoch volieb,“ povedal Hrabko, podľa ktorého má kauza potenciál poškodiť SNS. Preferenčne by teoreticky mohla pomôcť Smeru-SD, ktorý sa Danka zastal.
Súdna rada SR 27. januára ani na tretí pokus nezvolila predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR. Voľba bola prvýkrát verejná. Ani jedna z kandidátok, ktorými boli Jana Bajánková a Soňa Mesiarkinová, nezískala dostatočný počet hlasov. Voľba bude opäť 30. marca. „Súdna rada porušuje ústavu, lebo NS nefunguje tak, ako podľa ústavy má, teda s normálnym predsedom NS. Ukázalo sa, že verejná voľba nie je všeliek, ako nás presviedčajú niektorí politici,“ reagoval Hrabko. Dodal, že ak Súdna rada nebude dlhodobo schopná splniť svoju ústavnú povinnosť, môže napokon o kompetenciu voliť predsedu NS SR prísť.
.jpg)
