Poslanec Lipšic zrazil 19. septembra v Bratislave 72-ročného dôchodcu. Nehoda sa stala na križovatke Kutuzovovej a Vajnorskej po 20.00 h. Lipšic šoféroval Škodu Superb, alkohol mu nezistili. Starší chodec skončil po nehode s vážnym poranením hlavy v ružinovskej nemocnici, bol v bezvedomí a krátko po nehode zomrel. Lipšic reagoval vyhlásením, že za týchto okolností by nemohol svoj mandát vykonávať plnohodnotne a preto sa ho vzdáva.

Pri aktuálnej úrovni diskusie v Národnej rade by sa podľa Hrabka osobné útoky proti Lipšicovi dali čakať okamžite, ako by sa pustil do polemiky s koalíciou. Či bol alebo nebol Lipšic vinný, to podľa Hrabka samotný poslanec už dnes tuší, a “my sa to dozvieme po skončení policajného vyšetrovania”.

Ak sa Lipšic vzdal poslaneckého mandátu napriek tomu, že nemá na tragédii žiadnu vinu a spôsobil ju iba chodec, nastavil podľa Hrabka latku aj ostatným poslancom naozaj vysoko. A v takom prípade má podľa neho časom šancu na reštart aj Lipšicova politická kariéra. „V prípade, ak polícia uzatvorí prípad s tým, že nebol vinný. Že sa nijakým spôsobom nepodieľal na tejto tragickej udalosti. Robil to, čo robiť mal, venoval sa riadeniu vozidla… Jednoducho, ak polícia vyšetrí ten prípad tak, že to bola chyba chodca, je možný politický reštart. V opačnom prípade, ak bude spoluvinný alebo vinný, myslím si, že v politike nadobro skončil,“ odhadol Hrabko.

Ďalším z opozičných lídrov, ktorému hrozí strata parlamentného mandátu, je Igor Matovič (OĽaNO). Hoci poslanci majú ústavným zákonom zakázané podnikanie, Matovič si v roku 2013 na 21 dní zabudol obnoviť prerušenie živnosti, za čo ho tento rok parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií potrestal pokutou 12.000 eur. Poslanec sa rozhodol podniknúť proti tomuto opatreniu právne kroky.

Keď mu v septembri 2016 znovu vypršalo prerušenie živnosti, opäť si ho neobnovil. Podľa vlastných slov preto, že na základe svojej právnej analýzy dospel k záveru, že tento krok nie je potrebný. Za druhé porušenie zákona mu však hrozí nútený odchod z NR SR. „Je to ťažká otázka, lebo ani ja si nie som istý, či to urobil naschvál, alebo je iba lajdák a babrák,“ reagoval Hrabko na otázku, prečo líder OĽaNO takto riskuje.

Poznamenal, že argumentácia, podľa ktorej Matovič postupuje podľa vlastného výkladu zákona, neobstojí. „Aj v takom prípade je jeho postup nenáležitý. Je poslancom Národnej rady, mal by rešpektovať zákony a ísť príkladom aj ostatným,“ povedal. „Ak s týmto zákonom nesúhlasí, mal navrhnúť jeho novelu. Alebo dať podanie na Ústavný súd. A kým Ústavný súd nepovie iné, zákon je v poriadku. Je povinný ho rešpektovať a zákon hovorí jednoznačne, teraz nebudem hodnotiť, či je dobrý alebo zlý, ale hovorí jednoznačne, čo sa stane, keď ho poruší poslanec, ústavný činiteľ, každý, koho sa týka,“ dodal Hrabko.

Podľa Matoviča skutočnosť, že nemá pozastavenú živnosť, sama osebe neznamená, že aj reálne podniká. Dodal, že žiadnu podnikateľskú činnosť v skutočnosti nevykonával.

Hrabko reagoval, že si nie je istý, či poslanec neuzatváral obchody dokonca aj v čase, keď mal živnosť pozastavenú. „Netvrdil by som, že nepodnikal. To tvrdí on, môžeme mu veriť, ale nemusíme. Spomínam si na prípad, keď dohadoval s predsedom #Siete obchod, to mi pripadalo skôr, že podniká, ako že nepodniká. Mohol Radoslavovi Procházkovi povedať, aby išiel za jeho manželkou, alebo niekým, kto tieto obchody dohaduje, keďže on s tým nič nemá, keďže nemôže podnikať,“ pripomenul Hrabko.

Ústavný zákon podľa Hrabka celkom jednoznačne hovorí, ako sa postupuje voči poslancovi, ktorý ho poruší druhýkrát za sebou. Ak ho bude výbor pre nezlučiteľnosť funkcií rešpektovať, odporučí plénu Národnej rady SR hlasovať o strate mandátu Igora Matoviča. „Faktom je, že sa teraz budú skúšať rôzne finty a bude sa skúšať ohýbať príslušné paragrafy, ale zákon je v tomto prípade úplne jednoznačný,“ poznamenal Hrabko.

„Samozrejme, výbor to musí odsúhlasiť. Ak s tým výbor nebude súhlasiť, nič sa nedeje, ak bude, musí to posunúť plénu. Ak to plénum najmenej 90 hlasmi schváli, Igor Matovič prichádza o mandát. Má možnosť obrátiť sa do 30 dní na Ústavný súd, aby to posúdil,“ uzavrel Hrabko.

Ak by po Richardovi Sulíkovi (SaS), ktorý sa mandátu v Národnej rade SR vzdal kvôli postu v Európskom parlamente, a Danielovi Lipšicovi (NOVA) skončil v parlamente aj Igor Matovič (OĽaNO), situáciu v opozícii by to výrazne ovplyvnilo. „Znamená to jedno, že vládnej koalícii ide karta. Aj pre hlúpe, alebo lajdácke či babrácke správanie Igora Matoviča. Takto sa problémy, ani s ústavným zákonom, neriešia. Bude to zaujímavé a bude to historické, lebo tzv. lídri opozície jednoducho z parlamentu zmiznú,“ zhrnul Hrabko.

Na otázku, či má zatiaľ skôr menej výrazný štrajk Iniciatívy slovenských učiteľov (ISU) šancu dosiahnuť relevantnú kvantitu, Hrabko odpovedal, že možno áno. „Len jednou vetou, štrajkovať môže každý, nielen odborár. Istú relevanciu iniciatíva učiteľov má, záleží na ostatných učiteľoch, ako sú oni spokojní so súčasným stavom a ako si osvoja ciele iniciatívy. Inými slovami, či tá iniciatíva bude na seba nabaľovať stále ďalších učiteľov, alebo ostane v polohe, v akej je dnes,“ poznamenal Hrabko.

Učiteľom vláda tento rok zvýšila platy spolu o desať percent a minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) chce s ministrom financií Petrom Kažimírom (Smer-SD) rokovať o ďalšom zvyšovaní na budúci rok. Na otázku, či protest ISU zvýši šance Plavčana získať zdroje, alebo naopak minister financií Kažimír s poukazom na to, že protesty pokračujú napriek doterajším finančným injekciám, už ďalšie peniaze neuvoľní, Hrabko odpovedal, že tento scenár neočakáva. „Myslím, že to minister financií nepovie. Aj on je politik a musí brať na zreteľ aj postavenie jeho rodnej strany Smer-SD. Či budú, alebo nebudú peniaze pre učiteľov? Vieme, že na budúci rok to naplánované nebolo, nemali dostať zvýšené nič, ale stále počúvame, ako dobre sa ekonomike darí, takže to by bol dôvod aj na zvyšovanie platov,“ poznamenal.

V diskusii komentoval aj minulotýždňový bratislavský summit Rady Európskej únie. „Pre Slovensko išlo o historickú udalosť. Usporiadali sme ho po prvý raz a skončil sa veľmi dobre z hľadiska technicko–organizačných opatrení,“ poznamenal Hrabko.

Nahradenie pôvodnej myšlienky povinných migračných kvót ideou „flexibilnej solidarity“ považuje za diskutabilné. „Možno sa dá súhlasiť s tým, že kvóty sa skončili, ale neskončil sa problém, ktorý s nimi súvisí. To, čo sa dohaduje, je, ako ochrániť Európu, aby sme znovu nezažívali to, čo v minulom roku. Termín ‘flexibilná solidarita’ u mňa vyvoláva úsmev. Buď ste solidárni s tým všetkým, čo k tomu náleží, alebo nie ste,“ uzavrel Hrabko.