Schyľovalo sa k tomu už dávno. Minulý týždeň Bidenova administratíva zaviedla agresívne obchodné obmedzenia, ktorých cieľom je zabrániť zdieľaniu mikročipovej technológie novej generácie s Čínou. Ministerstvo obchodu oznámilo 7. októbra nové kontroly vývozu a de facto potenciálne sankcie pre čínsky priemysel polovodičov. Dôsledky pre svetový priemysel od nadobudnutia účinnosti týchto obmedzení boli podľa analýzy Micaha Meadowcrofta na portáli The American Conservative okamžité a dramatické.

Cieľom obmedzení je skomplikovať Pekingu snahu o rozvoj polovodičového priemyslu a zabrániť tomu, aby čínske spravodajské služby získali „citlivé technológie s vojenským využitím”, uviedol vo vyhlásení námestník ministra obchodu USA pre priemysel a bezpečnosťAlan Estevez.

Bidenova administratíva teraz chce, aby sa k nemu pridali aj ďalšie krajiny. „Uvedomujeme si, že jednostranné kontroly, ktoré zavádzame, časom stratia účinnosť, ak sa k nám nepridajú ďalšie krajiny… A riskujeme, že poškodíme vedúce postavenie USA v oblasti technológií, ak zahraniční konkurenti nebudú podliehať podobným kontrolám. Toto zapojenie ďalších krajín je pre ministerstvo obchodu prioritou,” povedal jeden z vysokopostavených úradníkov americkej administratívy.

Osobitne pozoruhodný je zákaz americkým občanom pomáhať čínskym výrobcom čipov, keďže americkí občania a držitelia zelených kariet museli odstúpiť z pozícií v čínskych spoločnostiach alebo sa vzdať spolupráce s čínskymi klientmi. Hoci sa diskutuje o tom, do akej miery tento krok vážne zabrzdí vývoj čínskych špičkových technológií, najmä výskum a aplikácie umelej inteligencie.

Ak obmedzenia obchodu úspešne zabrzdia čínsku výrobu mikročipov v dlhodobom horizonte a podporia zameranie priemyslu na výrobu a trhy v USA, budetento politický prístup pravdepodobne definovať nasledujúce desaťročie. Spojené štáty sa nachádzajú v chimérickej pozícii, keď zostávajú hlavným hegemónom v globalizovanom, ale deglobalizujúcom sa svete: mnohé nástroje liberálneho medzinárodného poriadku, ktorý Amerika vybudovala po druhej svetovej vojne, majú USA naďalej k dispozícii, ale udržateľnosť voľného pohybu peňazí a ľudí prostredníctvom inštitúcií globálneho riadenia je jasne spochybnená, pričom postupne degraduje. V posledných rokoch sa ukázalo, že dodávateľské reťazce sú krehké, a populistické politické hnutia požadujú väčšiu sebestačnosť a bezpečnosť na celom svete.

Úplná hospodárska sebestačnosť v „pevnosti Amerika“ je nepravdepodobná a možno dokonca nežiaduca, ale zdá sa, že nástup multipolarity a regionálneho obracania sa dovnútra tu i v zahraničí je nevyhnutný. Keďže globalizmus sa rúca, tento druh internacionalistického protekcionizmu môže byť súčasťou predstierania toho, že to USA robia zámerne, na základe ich vlastných podmienok.

V pozadí toho všetkého je, samozrejme, Taiwan. Americkí zahraničnopolitickí myslitelia vojenského aj ekonomického zamerania sú medzi sebou naďalej rozdelení v otázke, čo presne by mali Spojené štáty urobiť, aby zabránili invázii čínskej komunistickej strany na tento ostrov. V čom sa môžu zjednotiť, hoci väčšinou viac v rétorike ako v praxi, je nariekanie nad závislosťou USA od taiwanskej výroby polovodičov, ktorá je pre mnohých z nich veľkou súčasťou toho, čo robí nezávislosť ostrova strategickou prioritou. Hoci existujú námorné geografické dôvody, pre ktoré by sa dalo uvažovať o obrane Taiwanu, pre väčšinu čínskych jastrabov, ktorí ignorujúideologické kázne o demokracii, ide o poker: hrá sa o čipy.

Obmedzenia Bidenovej vlády teraz zvyšujú stávky. Odrezaním Číny od medzinárodného trhu s polovodičmi dali americkí politici jasne najavo, že sú odhodlaní brániť Číne v ceste k technologickej prevahe a sebestačnosti. Zároveň tým zatraktívnili priemyselnú základňu Taiwanu v oblasti špičkových technológií.

Čína sa dostala do medzinárodného povedomia predovšetkým dumpingom západnej pracovnej sily, ale aj kopírovaním západnej technológie. V tomto ohľade sa jej polovodičový priemysel nelíši od ostatných. Tieto nové obmedzenia sú účinné, pretože Čína je naďalej nesmierne závislá od amerických vedeckých poznatkov a výskumu. „Konštruktéri a inžinieri narodení v zahraničí spolu s Číňanmi so zahraničnými pasmi alebo pobytom v zahraničí už dlho zohrávajú kľúčovú úlohu v technologickom rozvoji krajiny,” uvádza agentúra Bloomberg. „Šesť zo siedmich kľúčových vedúcich pracovníkov výskumu a vývoja popredného čínskeho výrobcu polovodičových zariadení Piotech Inc. sú americkí občania. Mnohí z vrcholového manažmentu spoločnosti Piotech vrátane jej predsedu a generálneho riaditeľa sú tiež Američania.”

A ako uvádza Wired, popredný čínsky výrobca čipov SMIC zaostáva za taiwanskými, kórejskými a americkými spoločnosťami o niekoľko generácií. SMIC vyrába 14-nanometrové čipy v porovnaní s modernejšími 5- alebo dokonca 3-nanometrovými čipmi, pričom holandský výrobca litografických strojov ASML, potrebných pre výrobu najnovšej generácie čipov, má v súčasnosti americkými sankciami zablokovaný vývoz do Číny. Si Ťin-pching tvrdí, že vytvorí légiu domácich talentov, aby sa Čína stala technologickým lídrom; teraz bude nútený zistiť, či sa im to podarí.

Podobne ako v prípade ruskej ekonomickej odolnosti v rámci sankcií by však prípadný úspech Číny mohol byť vysokou cenou za takéto donucovacie sankčné opatrenia. Ruské hospodárstvo je však postavené na bohatých prírodných zdrojoch. Čína sa usiluje byť ekonomikou dvadsiateho prvého storočia, a ak bola pri dosahovaní svojich vedeckých a technologických pokrokov závislá od kupovania zahraničných výskumníkov a kradnutia zahraničného výskumu, potom sa jej pohľadisto obracia späť k Taiwanu. Keďže nie je schopná vyrábať to, čo potrebuje, a teraz to už nie je schopnáani kupovať, na pokračovanie prechodu od výroby s nízkymi mzdami k priemyslu s vyspelými technológiami, sa v rámci národného kongresu komunistickej strany určite nájdu čínski plánovači, ktorí sledujú ostrov vzdialený len 100 míľ od pobrežia s „trochu väčším záujmom“. Preto nebolo prekvapením, keď minister zahraničných vecí USA Antony Blinken v pondelok na Stanfordskej univerzite vyhlásil, že Peking je „odhodlaný pokračovať v zjednotení v oveľa rýchlejšom tempe”.

Skôr či neskôr sa dozvieme, či Čínska komunistická strana blufovala a USA naozaj zohrali silnú partiu v čipovom pokri. Znepokojujúcou skutočnosťou však je, že americkí politici sú momentálne „plne nasadení v Európe” a nič v nedávnej minulosti nenasvedčuje tomu, že by boli dobrí v hraní dvoch hier s vysokými stávkami naraz.

Nad tým, ako zareagovala Čína na tieto sankčné obmedzenia sa zamýšľa aj portál POLITICO: Čína ostro odsúdila nové vývozné obmedzenia Bidenovej administratívy týkajúce sa polovodičov, čím sa ešte zvýšilo napätie v už aj tak napätých vzťahoch medzi najväčšími svetovými ekonomikami. Čínsky minister zahraničných vecí sa ostro vyjadril o nových kontrolách vývozu polovodičových technológií, ktoré zaviedla Bidenova administratíva: „USA v snahe udržať si svoju vedecko-technickú hegemóniu zneužívajú opatrenia na kontrolu vývozu na zlomyseľné blokovanie a potláčanie čínskych spoločností,” povedal cez víkend hovorca Mao Ning. Reakcia Pekingu nasledovala okamžite po oznámení nových pravidiel zverejnených v piatok, ktorými sa pridali obchodné obmedzenia pre spoločnosti vyvážajúce čipy a súvisiace zariadenia do Číny a uplatnili sa nové požiadavky na vývozné licencie na menej pokročilé čipy určené pre čínske spoločnosti. Ning tiež varoval, že toto rozhodnutie „izoluje a spätne poškodí” americké aj čínske spoločnosti.

Reakcia priemyslutiež nenechala na seba dlho čakať. Asociácia polovodičového priemyslu USA, ktorá zastupuje záujmy podnikov, vo svojom vyhlásení vyzvala Ministerstvo obchodu, aby „implementovalo pravidlá cieleným spôsobom – a v spolupráci s medzinárodnými partnermi – s cieľom pomôcť vyrovnať podmienky a zmierniť nezamýšľané škody na inovačnom potenciáli USA”.

Tieto nové pravidlá sú len prvým zo série očakávaných opatrení Bidenovej administratívy a Kongresu do konca roka 2022, vrátane jedného výkonného nariadenia, ktoré posilňuje federálny dohľad nad americkými investíciami v Číne, a ďalšieho, ktoré obmedzuje zhromažďovanie údajov od čínskych firiem, uvádza POLITICO.

Pochopiteľne Čína, podobne ako v prípade sankcií voči spoločnosti Huawei, hľadá aj iné spôsoby (okrem pripojenia Taiwanu), ako tieto obchodné obmedzenia a opatrenia prekonať. Investuje miliardy dolárov do vzdelávania, vedy a rozvoja alternatívnych kvantových a grafénových technológií na výrobu čipov a vývoja vlastných litografických strojov. V konečnom dôsledku tieto protekcionistické opatrenia USA, ktoré sú v príkrom rozpore s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), privedú k ešte hlbšiemu technologickému rozdeleniu sveta.