“Ide o systematické odstúpenie Spojených štátov zo všetkých dohôd, ktoré ich podľa ich názoru tak či onak zväzovali. Chcela by som pripomenúť, že pred mnohými rokmi USA jednostranne opustili Zmluvu ABM a pred nedávnom opustili Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF). Nedávno uviedli, že neratifikujú Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT). Ale to všetko je súčasťou medzinárodnej stability,” oznámila pre rozhlas Komsomolskaja Pravda.
Moskva podľa hovorkyne odmieta ďalšie obvinenia Washingtonu a sama má voči americkej strane nároky, ktoré sú konkrétnejšie a ktoré už boli zverejnené. Podotkla tiež, že pre vyriešenie sporných otázok existuje zvláštna komisia.
Zacharovová uviedla, že Spojené štáty sa prezentujú ako mimoriadna krajina so zvláštnymi právomocami.
“Prezentovať sa ako krajina, ktorá má osobitné právomoci, nie je viazaná povinnosťami a nehrá podľa pravidiel – to je koncepcia amerického štátu, ktorá sa veľmi jasne prejavuje počas desaťročí. Preto nepotrebujú nič, čo by tento štát vyrovnávalo v právach s ostatnými svetovými hráčmi,” povedala.
Odstúpenie USA zo zmluvy
Odstúpenie USA od Zmluvy o otvorenom nebi oznámil 21. mája prezident krajiny Donald Trump. Ako dôvod v Bielom dome označili neplnenie zmluvných záväzkov zo strany Moskvy, pritom ale nevylučovali vývoj nových dohôd.
V Rusku však opakovane odmietali obvinenia USA a oznámili, že rokovania so Spojenými štátmi budú prebiehať len na základe vzájomnosti. Na Ministerstve zahraničia Ruskej federácie takisto oznámili, že Moskva chce zostávať účastníkom zmluvy, dokiaľ bude platiť.
Krok Washingtonu čelil kritike aj v rámci Európskej únie. Svoje poľutovanie vyjadrili tiež Česko a Slovensko, vo vyhlásení oboch štátov sa však uvádza, že dôvody Washingtonu chápu.
Zmluva o otvorenom nebi bola podpísaná v roku 1992 ako jedno z opatrení na posilnenie dôvery v Európe po studenej vojne. Platí od roku 2002 a umožňuje účastníckym krajinám otvorene zbierať informácie o ozbrojených silách a aktivitách. Podpísalo ju 34 štátov.