Demokrati: Vláda nerieši skutočné problémy, nastal čas na predčasné voľby

Strana Demokrati dnes (23.5.2025) vystúpila pred Úradom vlády SR s ostro formulovaným posolstvom k aktuálnej politickej situácii. Eduard Heger a Juraj Šeliga kritizovali vládnu koalíciu za neschopnosť efektívne spravovať krajinu, poukázali na konkrétne zlyhania vlády a vyzvali na urgentné riešenie problémov, ktoré považujú za kľúčové pre občanov.:

Transakčná daň a ilúzia konsenzu: Sú prieskumy o daniach vôbec smerodajné?

Na čele ich požiadaviek stojí zrušenie transakčnej dane, ktorú označili za „toxickú“ a škodlivú pre podnikateľské prostredie. Heger argumentoval pritom aj odvolaním sa na výsledky prieskumu verejnej mienky, podľa ktorého sa občania vyslovili jednoznačne proti tejto forme zdanenia.

No práve v tejto súvislosti vyvstáva otázka, do akej miery môžu byť podobné prieskumy smerodajné. Dá sa totiž s istotou predpokladať, že v krajine, kde je akákoľvek zmienka o novej alebo zvýšenej dani vnímaná s nevôľou, by odmietavá reakcia občanov nebola prekvapením pri žiadnej forme zdanenia. Nie sme totiž spoločnosť, ktorá by sa vo väčšine rozhodovala o daniach vo verejnom záujme či dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Dane sú u nás stále vnímané skôr ako „trest“ než ako nástroj fungovania štátu.

Exminister obrany zverejnil výhražný e-mail, jemu i bývalému premiérovi Hegerovi sa vyhrážali smrťou

Politici, ktorí sa odvolávajú na výsledky takýchto prieskumov, preto skôr posilňujú krátkodobý populizmus (naháňajú percentá), než racionálnu diskusiu o daňovej politike. V čase, keď verejné financie čelili a naďalej čelia vážnym výzvam a to bez ohľadu na to, kto sedí vo vláde (konsolidovali by všetci), by sa malo hovoriť o zmysluplnosti a spravodlivosti daní, nie o ich popularite v anketách.

Transakčná daň je bezpochyby sporným riešením, no ak má byť odmietnutá, malo by to byť na základe jej ekonomickej neefektívnosti či negatívneho dopadu na podnikateľské prostredie, nie na základe prieskumu, ktorého výsledok by bol pri akejkoľvek dani vopred predvídateľný. Odmietnutie by malo nasledovať fiškálnymi opatreniami, ktorými by konsolidačný výpadok nahradili.

Kto nesie zodpovednosť za drahotu? Demokrati kritizujú, no na súčasnej drahote nesú leví podiel

Demokrati zdôraznili aj potrebu zastavenia rastúcej drahoty, zlepšenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti a zastavenia odlivu veľkých zamestnávateľov zo Slovenska. Bývalý premiér Eduard Heger varoval, že ak sa koaličné rokovanie skončí bez konkrétnych krokov pre občanov, je namieste volať po predčasných voľbách. Hegerov apel naráža na dôležitý kontext, ktorý dnes vo svojom vystúpení nespomenul, spoluzodpovednosť jeho vlastnej vlády na súčasnom stave.

Drahota ako dôsledok pandémie aj chaotického riadenia

Rast cien a ekonomický tlak na domácnosti sa nezrodili zo dňa na deň. Výrazné základy boli položené už počas rokov 2020–2023, keď Slovensko prechádzalo pandémiou COVID-19. Hegerova vláda (a predtým Matovičova) prijímala rozhodnutia, ktoré v kombinácii s globálnym vývojom prispeli k inflačnému tlaku. Zmätočné opatrenia, meškajúce kompenzácie, chaotické riadenie lockdownov a očkovania, ako aj neschopnosť efektívne využiť európske fondy, to všetko sa podpísalo pod oslabenie dôvery investorov aj domácností.

Navyše, vysoký deficit a rast verejného dlhu sa podpísali pod súčasné rozpočtové napätie. Heger síce často argumentuje, že Slovensko nebolo medzi najhoršími v EÚ, no ignoruje fakt, že fiškálna konsolidácia bola odkladaná a rezervy vytvárané len minimálne.

Demokrati ignorujú fakt, že s potrebou konsolidovať verejné financie po ich hrôzovláde prišiel hneď po nich vládnuci Ódor, nie Fico. Pravdepodobne nechcú pošpiniť svojho potenciálneho koaličného partnera touto pre voliča nepopulárnou agendou. Bol to premiér nominovaný Zuzanou Čaputovou, dnes za PS zohrieva poslaneckú lavicu v Európskom parlamente, ktorý zavnímal nevyhnutnosť začať s ozdravovaním predchodcami rozvrátených verejných financií a vytvoril balík konsolidačných opatrení, tzv. LEGO kocky.

Zdravotníctvo: nevyužitá príležitosť reforiem

Zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti je dnes naliehavou požiadavkou Demokratov – no rovnaký cieľ si kládli aj v čase, keď mali moc. Reforma nemocničnej siete, známa ako “optimalizácia siete nemocníc”, síce vznikla počas ich vlády, no narazila na slabú politickú komunikáciu a odpor regiónov. Zvyšovanie miezd zdravotníkov prebiehalo reaktívne, pod tlakom hrozieb výpovedí, a systémové riešenia, napríklad v oblasti ambulantnej starostlivosti či digitalizácie, ostali rozpracované, nie však implementované.

Hegerová vláda podpísala s LOZ memorandum, granát, ktorého poistku vytiahol Visolajský na konci minulého roka, aby podkopal stabilitu vládnej koalície. Vláda sa nechala dovydierať a dnes nerovnováhu v odmeňovaní zamestnancov štátnej a verejnej správy, aby zachovala sociálny zmier, vypláca zamestnancom verejnej správy odmeny.

Odliv investorov: dlhodobý trend s novými impulzmi

Slovensko v posledných rokoch čelí aj postupnému odchodu veľkých zahraničných investorov. Tento trend však nemožno zvaľovať len na súčasnú vládu. Kľúčovú úlohu zohráva rastúca cena práce, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, slabá dopravná infraštruktúra mimo hlavných ťahov a pomalé povoľovacie procesy. Problémy, ktoré sa tiahnu už viac ako dekádu.

Kauza muž so sekerou. Demokrati podávajú trestné oznámenia na premiéra a nielen to. Tvrdia, že všetko je inak

Pravdou je, že Ficova vláda situáciu nezlepšuje. Nestabilita zákonov, ako aj zavedenie transakčnej dane či zmeny v trestnom práve, vytvárajú dojem právnej neistoty. Tento stav môže v budúcnosti viesť k odchodu firiem, ktoré citlivo reagujú na prostredie, kde neplatia pravidlá rovnaké pre všetkých.

Inovatívne lieky, rozkrádanie a pamäť na mieru: Šeligova kritika a opomínané fakty

Juraj Šeliga sa zameral na kritiku stavu v zdravotníctve, nedostatok inovatívnych liekov a údajné rozkrádanie verejných prostriedkov. „Nie je možné, aby štát nevedel nájsť peniaze na život zachraňujúce lieky, ale dotoval projekty, ktoré končia ako rodinné vily pre vyvolených,“ vyhlásil. Jeho slová znejú naliehavo, ale ani táto kritika nepadá len na súčasnú vládu.

Inovatívne lieky: starý problém s novými výhovorkami

Slovensko patrí dlhodobo medzi krajiny s pomalým a obmedzeným prístupom k moderným liečbam. Tento problém však nevznikol so súčasnou vládou. Už počas rokov 2020–2023, keď bol Šeliga súčasťou vládnej koalície, odborníci aj pacientské organizácie upozorňovali, že pacienti musia často čakať mesiace, ak nie roky, na schválenie inovatívnych liekov. Systém posudzovania účinnosti, nákladovej efektívnosti a úhrady týchto liekov bol ťažkopádny a netransparentný.

Za vlády Eduarda Hegera sa síce pripravovali niektoré zmeny, napríklad reforma kategorizácie liekov, no tie buď neboli dotiahnuté, alebo sa minuli účinku. Dnešná výčitka smerom k Ficovej vláde je teda čiastočne opodstatnená, ale zároveň aj pokrytecká, ako keby Demokrati dnes vyčítali iným to, čo sami nestihli vyriešiť.

Súčasná vláda navyše zrejme situáciu ďalej zhoršuje. Návrh vyhlášky, ktorá môže obmedziť prístup k inovatívnym liekom, je v medzirezortnom pripomienkovom konaní a odborná obec bije na poplach. No nemožno prehliadnuť, že ide o pokračovanie problému, ktorý predchádzajúce vlády nedokázali systémovo uchopiť.

Rozkrádanie: konkrétne obvinenia bez konkrétnych dôkazov

Šeliga spomenul „rozkrádanie“ a „projekty, ktoré sa tvárili ako rozvoj cestovného ruchu, ale skončili ako rodinné domy pre papalášov“. Hoci išlo o silné vyjadrenie, chýbali konkrétne mená, časy, čísla či dôkazy. Zaznela narážka na zneužívanie dotácií, vrátane podozrivých obstarávaní na ministerstve vnútra, ale bez priameho pomenovania zodpovedných.

Tento rétorický štýl, obviniť bez dôkazov, má svoj politický účinok, no oslabuje dôveryhodnosť rečníka, ak sám v minulosti pôsobil v exekutíve, kde k pochybným projektom tiež dochádzalo. Spomeňme si len na kauzy spojené s testovaním počas pandémie, predražené IT riešenia či netransparentné nákupy ochranných pomôcok. To všetko sa dialo v čase, keď Demokrati (ako odídenci z OĽaNO) spoluformovali vládu.

Zlodej kričí „chyťte zlodeja“?

Je preto oprávnené sa pýtať, či dnes nepočúvame len prelakovanú verziu známeho slovenského fenoménu: zlodej s krátkou pamäťou kričí „chyťte zlodeja“. Demokrati si dnes robia obraz zodpovedných kritikov, no kľúčové zlyhania v zdravotníctve, v čerpaní eurofondov, v komunikácii reforiem, sa viažu aj k ich vlastnému obdobiu vo vláde.

Ak má ich apel na obnovu dôveryhodnosti štátu a spravodlivého prístupu k občanom pôsobiť autenticky, bude potrebné viac než len konfrontačné tlačovky. Možno by nezaškodila aj sebareflexia. Aspoň pre začiatok. Lebo pamäť verejnosti je síce selektívna, no nie až tak krátka, ako si to politici často myslia.

Celú tlačovú konferenciu si môžete pozrieť tu:

Okrem sociálnych a ekonomických tém padla aj ostrá kritika adresovaná premiérovi Robertovi Ficovi, ktorého Demokrati obviňujú z centralizácie moci a úpadku politickej kultúry. Koaličných partnerov označili za „stafáž okolo Fica“ a varovali pred narastajúcimi útokmi na opozíciu, médiá a mimovládne organizácie.

Na otázky novinárov odpovedali ostro, miestami útočne. Demokrati ukončili tlačovku bez sebareflexie

Na konci TK dali Demokrati priestor na otázky novinárov, ktoré tradične prinášajú priestor na vyjasnenie pozícií a overenie konzistencie argumentov. V prípade Eduarda Hegera a Juraja Šeligu sa však ukázalo, že hoci majú pripravené silné politické posolstvá, ich odpovede na kritické otázky často unikali do defenzívneho alebo konfrontačného tónu.

Na otázku Markízy ohľadom frekvencie koaličných rád a ich výpovednej hodnoty Heger odpovedal pohotovo, no zároveň ostro. Skritizoval premiéra Roberta Fica za neschopnosť udržať koalíciu pohromade a prirovnal poslancov k „zle plateným hercom“, ktorí síce nechodia do práce, ale mesačne inkasujú tisíce eur. Hoci jeho výpoveď rezonovala ako silný politický výrok, chýbala jej ochota pripustiť, že problémy s legislatívnou efektivitou a dochádzkou poslancov trápili parlament aj počas ich vlastnej vlády.

Kto "vykostí" Demokratov? Jedna osoba by sa našla...

Pri otázke našej redakcie o zodpovednosti Demokratov za súčasný stav verejných financií a potrebe konsolidovať, či neboli základy dnešnej rozpočtovej nerovnováhy položené už za ich vlády, Heger reagoval podráždene. Odmietol, že by ich vláda zanechala rozvrátené financie, a namiesto toho obvinil Fica z „rozprávok o deficite“, pričom sa nevyhol expresívnym výrazom o „myšiach, čo neplatia DPH, keď kocúr spí“. Namiesto faktickej analýzy zaznela opäť silná politická rétorika.

Zrejmé bolo aj vyhýbanie sa jednej z kľúčových tém – možnému zlučovaniu Demokratov s Progresívnym Slovenskom. Hoci otázka padla priamo, Heger sa uspokojil so stručnou odpoveďou o „neexistencii plánu na zlúčenie“, čím síce potvrdil aktuálny stav, no nevyvrátil špekulácie o budúcej spolupráci.

Záver tlačovej konferencie tak napokon nepriniesol nové odpovede ani hĺbkovú reflexiu. Heger a Šeliga vystúpili ako politickí kritici, ktorí vedia pomenovať zlyhania iných, no len veľmi opatrne sa dotýkajú vlastnej minulosti. Očakávané vysvetlenia zostali na polceste, a vo vzduchu ostala otázka, či sa opozícia, ktorá chce pôsobiť ako alternatíva, dokáže pozrieť do zrkadla vlastného vládnutia.