Môj profil 
Predplatné
Analytici Poštovej banky však upozorňujú na to, že ak by sme sa ale pozreli na takzvaný index mizérie, výsledok by príliš optimistický nebol. Pri jeho výpočte sa vychádza z miery nezamestnanosti a inflácie v krajine. Prízvukujú, že tento ukazovateľ je len veľmi všeobecný a má aj množstvo kritikov. Pravdou totiž je, že o stave a bohatstve tej – ktorej ekonomiky nemožno rozhodovať len na základe týchto dvoch veličín.
„Dôležitým ukazovateľom totiž je napríklad aj hrubý domáci produkt pripadajúci na jedného obyvateľa. My sme sa však aj tak pozreli na to, ako by dopadlo Slovensko v porovnaní s krajinami EÚ, keby sa na jeho hospodársku vyspelosť dalo pozrieť takto zjednodušene. Vychádzali sme z údajov Eurostatu,“ uvádzajú analytici Pošrovej banky.
Pripomínajú, že Slovensko vlani dosiahlo najlepší výsledok indexu mizérie od roku 1998, odkedy sú harmonizované údaje o nezamestnanosti dostupné. Index mizérie sa však stále pohybuje nad úrovňou 10 %. Len pre porovnanie, na začiatku nového milénia to však bolo až 31,1 %. Problémom u nás aj naďalej ostáva pomerne vysoká miera nezamestnanosti. Tá sa síce do roku 2008 znížila na jednocifernú úroveň, no príchod globálnej krízy ju zase „vystrelil“ nahor. Slovensko v tom období čelilo aj vysokej miere inflácie, čo sa podpísalo aj pod zhoršenie daného indexu.
Poukazujú na to, že práve vysoká miera nezamestnanosti a inflácie sa totiž vo všeobecnosti považujú za faktory, ktoré negatívne vplývajú na ekonomické prostredie a životnú úroveň, čím znižujú ekonomickú výkonnosť každého hospodárstva. Kým pri nezamestnanosti toto tvrdenie asi len málokto spochybní, v prípade inflácie to také jednoznačné nie je. Zdraviu ekonomiky škodí nielen vysoká miera inflácie, ale rovnako aj, keď spotrebiteľské ceny dlhodobo klesajú. Hrozí totiž riziko rozkrútenia deflačnej špirály. Aj preto sme v súčasnosti svedkami uvoľňovania menových politík mnohých centrálnych bánk vo svete.
V európskom porovnaní obstálo Slovensko z tohto pohľadu nelichotivo. Nachádza sa totiž na konci rebríčka krajín EÚ. Umiestnilo sa až na 23. priečke, teda ako krajina so šiestym najhorším indexom mizérie, na úrovni 11,2 %. Európsky priemer bol v roku 2015 o niečo nižší a dosiahol hodnotu 9,4 %. Priemer za eurozónu bol však veľmi podobný tomu slovenskému, predstavoval 10,9 %.
Pod výšku tzv. indexu mizérie sa v súčasnosti podpisuje najmä miera nezamestnanosti, keďže miera inflácie sa vo väčšine európskych ekonomík nachádza v zápornom teritóriu alebo len tesne nad nulou. Najmizernejšia je situácia v Grécku, kde spomínaný index vlani dosiahol až 24 %, nakoľko tam bez práce bol až každý štvrtý človek.
V porovnaní s rokom 2008 sa v krajine index zhoršil až o 12 p. b. Podľa tohto ukazovateľa je situácia horšia ako u nás už len v Portugalsku, Chorvátsku, Španielsku a na Cypre. Naopak, najlepšia je situácia v Nemecku, kde index mizérie nedosahuje ani 5 %. Výborné druhé miesto obsadili naši susedia z Českej republiky. Lepšie na tom sú ale aj naši zvyšní susedia z V4. V Poľsku index mizérie v roku 2015 dosiahol úroveň 6,8 % a v Maďarsku rovných 7 %.
„Neslávne prvenstvo za uplynulý rok ale získala Venezuela a je tak „najmizernejšou“ ekonomikou sveta. Tá bojuje s recesiou v dôsledku nízkych cien ropy. Medziročná miera inflácie tam ku koncu 3. štvrťroku 2015 dosiahla neuveriteľných vyše 131 %. To, že index mizérie je potrebné brať s istou rezervou potvrdzuje aj fakt, že na pomerne vysokých priečkach rebríčka najmizernejších ekonomík sveta sa nachádzajú aj vyspelé krajiny ako Švédsko, Fínsko alebo aj Kanada, či Austrália. Tie sú vo všeobecnosti považované za krajiny s vysokou životnou úrovňou,“ uzatvárajú svoj komentár analytici Poštovej banky.
.jpg)
.JPG)
