Môj profil 
Predplatné
Mediálnym pranierovaním Matice slovenskej sa vec okolo videa neskončila. Aktuálne sa ním zaoberá špeciálny prokurátor. Hovorkyňa Jana Tökölyová informovala, že Úrad špeciálnej prokuratúry publikované video posúdi, vyhodnotí a rozhodne o ďalšom postupe.
Matica slovenská následne predmetné video z webu YouTube stiahla. Podľa zdroja z Ministerstva kultúry SR, ktorý si želá zostať v anonymite, hlavným dôvodom stiahnutia videa má byť politický nátlak ministra kultúry Mareka Maďariča. Informuje o tom portál Napalete (viac TU).
O stanovisko k aktuálnej situácii týkajúcej sa predmetného videa “Bez 14. marca” sme požiadali experta a historika európskeho významu, ktorý sa dejinám prvého Slovenského štátu venuje v mnohých publikáciách, profesora Milana Stanislava Ďuricu.
„To, čo sa tu deje, je iba potvrdením, že na Slovensku sme veľmi ďaleko od slobodného objektívneho štúdia našich najmä novších dejín. Príliš dlho sme boli závislí od Čechov a ich politici a historici diktovali pohľad na naše novšie dejiny,“ vysvetlil.
„Teraz určité zmeny prišli, ale v podstate všade na zodpovedných miestach ostávajú sedieť osoby, ktoré tam vymenoval a usadil český komunistický režim. Kým sa tu niečo podstatné nezmení, je číra ilúzia očakávať reálne zmeny,“ dodal.
Ako dobrý príklad zmien uviedol profesor Ďurica Nemecko. „V Nemecku po nedávnej zmene režimu prepustili 1005 profesorov. Neprenasledovali ich, zaručili im na tri roky platy, aké dosiahli, ale zo škôl museli preč.“
„Bez výmeny osôb sa v spoločnosti nič podstatného zmeniť nemôže,“ zdôraznil na záver profesor Ďurica.
Profesor Milan Stanislav Ďurica
Milan Stanislav Ďurica je katolícky kňaz a historik európskeho významu. Študoval v Turíne, Ženeve, Louvaine. Postgraduálne štúdium absolvoval vo Viedni, v Padove, Bonne a Kolíne. Za doktora politických vied sa habitoval v roku 1961 v Padove tézou Slovensko a jeho vzťahy s Treťou ríšou od Mníchovskej dohody do vypuknutia druhej svetovej vojny.
Profesor Ďurica sa zároveň podieľal na Druhom vatikánskom koncile. Bol odborným poradcom pápežskej komisie pre disciplínu kléru a laikov. V roku 1969 tiež otvoril stredisko východoeurópskych štúdií.
Taliani si jeho prácu vo veľkej miere vážia, čo dokázali aj viacerými oceneniami. Udelili mu najvyššie občianskej vyznamenanie Veľkého dôstojníka Radu za zásluhy Talianskej republiky. Vyznamenia mu odovzdal taliansky prezident. Rímska Accademia Teatina per le Scienze ho vyznamenala titulom čestného akademika.
Od roku 1993 pôsobil ako profesor cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Založil Slovenský historický ústav v Ríme a Ústav dejín kresťanstva. Napísal mnoho monografií o období prvej Slovenskej republiky, monografie o Jozefovi Tisovi i Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Aktuálne je na dôchodku.
.JPG)
.jpg)
