Henrieta Hajtová z tlačového oddelenia kancelárie prezidentky sa na Instagrame vyjadrila hanlivo o Národnom pochode za život, ktorého hlavnou prioritou je ochrana nenarodených detí pred bezbrehým vraždením. Podľa Čaputovej zamestnankyne sú organizátori, alebo možno aj účastníci pochodu – inkvizítori, pokrytci, pedofili a úchyláci.

Prezidentka Zuzana Čaputová potom prostredníctvom svojho hovorcu odkázala, že sa ostro dištancuje od vyjadrení jej zamestnankyne a že nesúhlasí s takýmito prejavmi a že situáciu s Hajtovou bude riešiť.

“Pani prezidentka sa od spomínaných vyjadrení ostro dištancuje, nesúhlasí s takýmito prejavmi, považuje ich za neprípustné. Sama volá po väčšom rešpekte v spoločnosti. Po návrate z Valného  zhromaždenia OSN v New Yorku bude situáciu riešiť,” povedal hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Henrieta Hajtová sa medzitým za svoje slová ospravedlnila s tým, že šlo o vyjadrenia na jej osobnom účte.

Prezidentská kancelária kvôli jej správaniu na sociálnej sieti plánovala zvolať disciplinárnu komisiu, ktorá mala o Hajtovej potrestaní rozhodnúť do konca októbra. Hajtová ale nakoniec radšej skončila sama.

„Dovoľte mi informovať vás, že Henrieta Hajtová na základe vlastnej žiadosti ukončila pracovný pomer k termínu 31. 10. 2019 dohodou,“ uviedla Martina Goffová z tlačového odboru prezidentky.

Denník Nový Čas oslovil aj Hajtovú, ktorá odchod potvrdila a opäť zopakovala, že šlo o jej osobný status. „Nikdy som verejne žiaden status nezverejnila… Po vzájomnej dohode s KP SR odchádzam na vlastnú žiadosť. Nad touto zmenou som uvažovala už od júna, keď skončil bývalý prezident a jeho tím,“ tvrdí Hajtová.

Politológa postoj prezidentky prekvapil

Politického analytika Jána Baráneka prekvapuje, “že prezidentka síce obsah výrokov odsúdila, no adresnejšie sa k zamestnankyni nevyjadrila. Nevieme ani, či sa o tom vôbec rozprávali,“ hovorí politický analytik.

Prezidentka sa síce v minulosti od obsahu výrokov „ostro dištancovala“, označila ich za „neprípustné“, no Hajtovú priamo nespomínala.

„Je prezidentkou všetkých, teda aj tých 50-tisíc účastníkov Národného pochodu za život, preto verejnosť aj ja osobne sme určite čakali nejaké vyjadrenie, zvlášť, keď sa tomu médiá toľko venovali,“ dodáva Baránek s tým, že aj keby disciplinárka napokon zasadla, zrejme by Hajtovú čakal rovnaký osud.

Predžalobná výzva

Na vyjadrenia Hajtovej reagoval o účastníkoch pochodu aj Pavol Knaperek. Začiatkom októbra jej spolu so svojou manželkou, ktorí boli účastníkmi pochodu, zaslal predžalobnú výzvu. Z pozície blízkej spolupracovníčky hlavy štátu Hajtová, podľa jeho názoru, svojimi slovami celé podujatie resp. jeho účastníkov dehonestovala.

“Vami použitý spôsob symbolického a verbálneho prejavu vnímam ako nekorektné, paušálne nálepkovanie názorovej skupiny, s ktorou v predmetnej oblasti evidentne nezdieľate rovnaké hodnoty. Nedokážem posúdiť, či bola v tomto prípade naplnená aj skutková podstata niektorého z trestných činov tzv. hanobenia resp. podnecovania. Tým sa mohli ex offo zaoberať kompetentné štátne orgány, ja im však k tomu nehodlám podávať žiadny podnet. Každý má ústavou garantované právo vyjadrovať a verejne šíriť svoj názor, pokiaľ tým nepodnecuje k násiliu, nenávisti, či nenabáda k nejakej forme diskriminácie nielen rasových, ale ja náboženských alebo názorových skupín. Dospelý svojprávny človek si však musí byť vedomý aj svojej zodpovednosti a právnych dôsledkov, ak sú jeho výroky nepravdivé resp. spôsobilé privodiť závažnú ujmu (materiálnu, psychickú, morálnu…) inej osobe alebo celej skupine osôb,” píše Knaperek vo výzve.

Ako dotknutý účastník Národného pochodu za život vníma jej konanie mimoriadne citlivo. “Považujem ho za neprípustný zásah do osobnej integrity. V žiadnom prípade seba, ani mojich rodinných príslušníkov nepovažujem za objekt vhodný takéhoto “hejtovania” a dôrazne sa voči tomu ohradzujem,” uviedol Knaperek a dodal, že nechápe akým právom označila aj ich, ako priamych účastníkov pochodu, výrazmi, ktoré “objektívne znižujú dôstojnosť a rokmi budovanú dobrú povesť”.

Podľa jeho názoru Hajtová mala už hneď na začiatku sama požiadať o ukončenie pracovného pomeru.

V závere listu, ktorý označil ako poslednú výzvu, poskytol Hajtovej lehotu na prejavenie účinnej ľútosti a verejné vyjadrenie úcty všetkým dotknutým ľuďom, napríklad rozviazaním pracovného pomeru.

Výzva bola odoslaná 4.10. a lehota na splnenie podmienok bola určená do pondelka 7.10. Knaperka vo výzve ďalej píše, že Hajtovej prípadné  požiadanie o rozviazanie pracovného pomeru bude považovať za “dostatočné zadosťučinenie”. Nevylučuje však, že podobné žaloby nepodajú ďalší dotknutí.

Osobné stretnutie s pápežom

Hanlivé vyjadrenia Hajtovej účastníkov pochodu za ochranu nenarodených detí prišli aj napriek tomu, že sa v decembri 2018 osobne stretla s pápežom Františkom, ktorý kladie značný dôraz na ochranu nevinných nenarodených detí.

“Každé dieťa, ktoré sa hlási k životu v lone ženy je darom, ktorý mení dejiny jednej rodiny: otca, matky, starých rodičov i malých súrodencov. A toto dieťa potrebuje byť prijaté, milované a opatrované,” hlása pápež.

Pápež František reaguje aj na výčitky voči postoju katolíkov k potratom, keď sa mylne tvrdí, že je to problém našej viery. “Nie! Je to prednáboženský problém. Nie je to vec viery. Nezhadzujme na vieru niečo, čo jej neprislúcha v prvotnom zmysle. Je to ľudský problém.”

Pomôžu nám to podľa jeho slov pochopiť dve otázky. “Po prvé: je dovolené eliminovať ľudský život, aby sa vyriešil problém? Po druhé: je dovolené prenajať si nájomného vraha? Odpoveď je na vás. To je ten bod. Nezabiehať do náboženského, pokiaľ ide o to, čo je ľudské. Nie je to dovolené. Nikdy nemožno eliminovať ľudský život ani si prenajímať nájomného vraha, aby sa vyriešil problém.”

Hajtová bola pri stretnutí s pápežom súčasťou delegácie vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku. Témou rozhovoru s pápežom bola rodina, pokora a odpúšťanie.

Tatiana Stará