Bratislava 16. októbra 2019 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Zo SaS odchádza množstvo skúsených politikov. Nechceli by ich prijať v novo založenej strane Vlasť? Na túto a ďalšie otázky Hlavných správ odpovedal sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a líder strany Vlasť Štefan Harabin

Hlavné správy: Čo je nové v strane Vlasť? Zo strany SaS odchádza teraz veľa ľudí a oni chúdence teraz nebudú mať kde svoju stranícku hlávku skloniť, sú „bezpartajní“. Nechceli by ste si ich zobrať do vašej strany? Sú medzi nimi aj naozaj veľmi skúsení poslanci Národnej rady…

Harabin: Ja som práve v tejto súvislosti včera natočil video. Pán Sulík, keď odprevadil odídencov zo svojej strany, konštatoval: „Čo vlastne chceli? Veď mali všetky privilégiá a výhody, tak o čo im išlo?“ No ale tým zároveň povedal, akú má on a jeho partia predstavu o politickom vládnutí. My vieme, čo sú toto za ľudia, napríklad pán Rajtár, o ktorom vieme ako postupoval v rozpore so zákonom, nehovoriac už o pánovi Galkovi, ktorý dal sledovať novinárov.

Ja chcem zdôrazniť to, čo som propagoval ako kardinálnu ideu strany Vlasť: ak chceme, aby naša vlasť bola vlasťou, aby sa nešírila chudoba, aby ľudia nezomierali na vyliečiteľné choroby, aby naši dôchodcovia mohli dôstojne žiť, je potrebné, aby sa nekradlo, aby skorumpovaná politická kasta nemala svoje výhody, privilégiá a zákony nastavené tak, aby mohli kradnúť. Sulík možno ani nechcel, ale povedal to veľmi presne. Skorumpovaná politická kasta má svoje výhody a privilégiá a ostatní ľudia živoria. Toto treba zmeniť a toto budem presadzovať ako líder strany Vlasť: aby naša vlasť bola naozaj vlasťou.

Politické prostitútky treba vyhnať aj z parlamentu. Treba zaviesť normálny systém parlamentnej demokracie: keď si raz zvolený za politickú stranu, stotožnil si sa s jej politickým programom, tak potom keď odtiaľ vystúpiš alebo budeš vylúčený, mal by si stratiť mandát. Nie je možné akceptovať, aby poslanci prebiehali z jednej strany do druhej. A navyše, oni to nerobia z dôvodu politického presvedčenia či svedomia, ale podľa toho, kde viac za hlasovanie dostanú: za misu šošovice.

Toto treba zmeniť, inak tu nikdy nebude právna stabilita ani poriadok. Strana vlasť znamená poriadok, spravodlivosť a rovnosť pred zákonom pre všetkých.

Hlavné správy: Niektorí ľudia vyslovujú obavy, pokiaľ ide o sčítavanie hlasov v nadchádzajúcich voľbách. Myslíte si, že sú oprávnené?

Harabin: O tomto som hovoril už v prípade prezidentskej kampane, keď sa so mnou stretli pozorovatelia z OBSE. Upozornil som ich, že tu je konflikt záujmov, lebo jeden kandidát je zjavne podporovaný Esetom, a súčasne Eset spočítava hlasy. S týmto sa bude musieť vysporiadať štátna volebná komisia. Viem, že aj vtedy sa to riešilo v štátnej volebnej komisii, jeden člen to oponoval, ale akosi to zaniklo, zrejme zámerne. Toto je otázka na štátnu volebnú komisiu, ale aj na vládu, keďže Štatistický úrad SR je jedným z ústredných orgánov štátnej správy, kde má menovaciu kompetenciu práve vláda. Je povinnosťou a zodpovednosťou štátu ustrážiť, aby sa takéto konflikty záujmov nediali.

Hlavné správy: Ako hodnotíte výsledky voľby sudcov Ústavného súdu?

Harabin: Ja som už viackrát povedal, že Ústavný súd ako taký treba zrušiť a vytvoriť ústavnoprávne kolégium na Najvyššom súde. Nové personálne zloženie je výsledkom politických kalkulácií a hier, veď sa to krásne ukázalo v parlamente. Ústavný súd nemôže byť závislý na politikoch a kupčení s politickými stranami. Už samotná verejná voľba sudcov Ústavného súdu, ako sa to stalo teraz, je výsmechom občanom Slovenskej republiky.

Nie je predsa možné, aby poslanci hlasovali a diskutovali o tom, či budú alebo nebudú dodržiavať zákon. Zákon platí pre každého a jasne hovorí, že aj opakovaná voľba sudcov Ústavného súdu je tajná. Ľudia, ktorí odhlasovali opak, nepatria do Národnej rady, ale do celkom iného zariadenia. Viete si predstaviť, že vy s manželkou od zajtra prestávate platiť dane a odvody, lebo ste sa tak doma uzniesli? Alebo dvaja policajti v aute si odsúhlasia, že oddnes sa môže chodiť aj na červenú? A to je presne to, čo robia títo poslanci. Oni si myslia, že sú polobohovia, že sú nad ústavou a pre nich zákon neplatí? A teraz sme v situácii, keď polovica sudcov bola volená tajne a druhá polovica verejne. Toto je skvelá príležitosť a nástroj pre advokátov, aby robili obštrukcie vo vzťahu k sudcom Ústavného súdu.

Hlavné správy: Čo hovoríte na konkrétne mená, ktoré napokon prešli?

Harabin: No čo mám povedať napríklad k voľbe sudcu Duľu, Kaliňákovho mopslíka, ktorý deformoval trestné kolégium, keď sme rozhodli o tom, že policajná inšpekcia nemôže byť priamo pod  ministrom vnútra… V roku 2015 sme rozhodli, že vtedajší minister Robert Kaliňák si túto inštitúciu zobral pod Ministerstvo vnútra nezákonne, ale sudca Duľa ako predseda trestného kolégia sa snažil to rozhodnutie zoslabiť a pripravil nezákonným spôsobom návrh stanoviska trestného kolégia tak, aby kryl túto Kaliňákovu evidentnú trestnú činnosť. Škoda aj dodávať, že existujú fotografie, na ktorých títo dvaja páni spoločne popíjajú.

A sudca Duditš z krajského súdu v Košiciach? Toho som ako minister spravodlivosti na minútu vyhodil zo stáže, keď som zistil jeho nezákonné praktiky. Celé ministerstvo spravodlivosti si pamätá, aký zeleno-fialový vtedy vyšiel z mojej kancelárie.

Hlavné správy: Myslíte si, že spoločnosť musí prejsť celkovou očistou?

Harabin: Dnešní poslanci v Národnej rade sa cítia byť nad Bohom: Boh uplatňuje božiu spravodlivosť, ale pre týchto pánov neplatí ani tá, oni neuznávajú vôbec nič. Ich zaujímajú len ich vrecká, na ostatných kašlú. A umierajú tu ľudia celkom zbytočne. Je normálne, keď sa dve nemocnice už dva mesiace hádajú, kto má operovať človeka?

Je normálne, ak v nitrianskej nemocnici zoperovali nesprávne koleno a štát, resp. štátna nemocnica toho človeka ani po troch mesiacoch doposiaľ neodškodnila? Teraz ho šikanujú druhýkrát, ešte aby sa súdil… Štátna nemocnica pochybila a namiesto toho, aby toho človeka na druhý deň odškodnili a dali mu ešte aj určitú satisfakciu za to, že trpel, oni sa s ním ešte idú súdiť, že pýta vysoké odškodné. Keby aj pýtal príliš veľa, ale oni mu predsa mali vyplatiť sumu, ktorú považujú za primeranú, a o zvyšok nech sa teda súdi – lenže oni mu zatiaľ nedali ani cent. Kde to sme, čo je toto za štát?

Podľa Eurostatu u nás ročne zomiera sedem- až jedenásťtisíc ľudí na vyliečiteľné diagnózy. To sú ľudia, ktorí nemali zomrieť. Dokonca aj naše oficiálne miesta priznávajú tri- až päťtisíc ľudí. Keby sme vzali len to nižšie číslo z Eurostatu, tak za desať rokov je to sedemdesiattisíc ľudí. Denne tu zomrie dvadsať a možno tridsať ľudí celkom zbytočne. Len preto, že v systéme nie sú peniaze, pretože ich niekto odtiaľ kradne a v dôsledku toho sa znižuje počet lekárov, počet sestier, nekúpi sa CT za pol milióna ako v Česku alebo v Rakúsku, ale za dva a pol milióna. Aj dnes, žiaľ, na Slovensku práve zomiera dvadsať či tridsať ľudí zbytočne, v podstate na niečiu nenažranosť a bezohľadnosť. Toto sa musí skončiť.

Ivan lehotský