Blaha: Sľúbil som vám, že vás budem konfrontovať s realitou, keď ste povedali, že ste si nikdy neuviedli v životopise rok 1997 a titul PhD. Citujem z článku z Nového času z roku 2014: „V Lipšicovom životopise na vlastnom aj straníckom webe“ – to ste boli, myslím, predsedom strany NOVA, ktorá je dnes vládnou stranou v rámci OĽaNO – „v kolónke vzdelanie svieti: rok 1997 a titul PhD. z právnickej fakulty UK Komenského.“

Denník Nový čas dokonca prikladá fotografiu, pán Lipšic, ktorá vás usvedčuje, že ste klamali. Na tejto fotografii je záber na váš životopis, kde píšete: „Vzdelanie: 1991 – 1996 PF UK Bratislava, JUDr., 1997 PF UK Bratislava, PhD., 1998 – 2000 Harvard Law School, Cambridge, USA… zase máte titul uvedený, dokonca tu uvádzate aj vaše študijné pobyty v Minnesote, Georgetown University, Washington… vy ste teda precestovali tú Ameriku, gratulujem. Ako sa k tomuto vyjadríte? Povedali ste mi do očí, že ste nikdy nemali uvedené v žiadnom životopise rok 1997 a titul PhD. a tu je to čierne na bielom.

Lipšic: Pán poslanec, predpokladom odpovedania na vaše otázky je, že budete počúvať, čo vám hovorím. Ja som vám povedal, že som si nikdy PhD. neuvádzal pri žiadnom mojom mene, rozhodnutí, podpise.

Skúsim to povedať ešte raz. Keďže tam máte vždy ohraničené 1991 – 1996 právnická fakulta, JUDr., 1998 – 2000… a 1997 – pomlčka nič, to znamená, že vtedy som začal doktorandské štúdium, ktoré končí titulom PhD. Nikdy, a to trvám na tom, pri žiadnej mojej publikácii, pri žiadnom mojom podpise – a sú ich tisíce, asi aj viac – som si žiaden titul PhD. nikdy neuvádzal.

Blaha: Pán Lipšic, ja som vôbec nehovoril o tom, či si uvádzate titul za menom, pred menom, kdekoľvek. Ja som hovoril o tom, či si ho uvádzate v životopise. A v životopise je to tuto uvedené. Čiže opakujem, klamali ste.

A v tejto súvislosti vám položím ešte jednu otázku, respektíve tú, ktorú som položil aj pánovi Kyselovi a položím ju každému. Ste ochotný – v situácii, keď máme predsedu vlády, predsedu parlamentu aj ministra školstva plagiátorov – tomuto výboru poskytnúť elektronickú verziu vašej diplomovej a rigoróznej práce? A dokonca teraz, keď som sa dozvedel, že ste napísali niečo veľmi hodnotné o dvojkomorovom systéme v USA, aj túto prácu? Je to možné, aby sme zistili, do akej miery ste čerpali z vlastných, originálnych vedomostí a do akej miery ste odkazovali na cudzie zdroje? Bolo by to možno dobré aj z hľadiska verejnej politickej kultúry, keďže tu máme takéto škandály.

Lipšic: Pán poslanec, len vás opravím, lebo znovu sme sa asi nepočúvali. Ja som nehovoril, že som písal prácu o dvojkomorovom systéme v Amerike. To ste povedali vy. Ja som napísal prácu o dvojkomorovom parlamentnom systéme ako takom. Bola to komparatívna štúdia a je verejne dostupná, pán poslanec, pretože následne ju vydal Inštitút pre verejné otázky. Myslím že ak si pozriete Wikipédiu, je tam aj značka, to znamená, môžete si ju normálne asi aj dohľadať. Nemám problém ju kedykoľvek poskytnúť.

Rigoróznu prácu: v čase, keď som ja končil Právnickú fakultu v roku 1996, sa na Právnickej fakulte diplomové práce nepísali.

Blaha: V poriadku, ďakujem pekne, veľmi sa teším na vašu prácu. Teraz prejdime k otázke, ktorá tu bola nastolená veľmi sympatickým spôsobom – neverím tomu, že to hovorím – pánom profesorom Pročkom (tu sa poslanec Blaha zrejme pomýlil, poslanec Jozef Pročko zatiaľ nemá titul profesora, pozn. red.), ktorý hovoril o tom, že tu je naozaj vážny problém s tou vašou dopravnou autonehodou.

Vy to tak staviate, že to je vaša tragédia. Nepríde vám to trošku sebastredné? Je to v prvom rade tragédia človeka, ktorého ste zabili, vrátane jeho rodiny. Tam cítim tú tragédiu, a teraz ten sebastredný spôsob, akým to predstavujete, mi príde veľmi nesympatický a nemorálny. Ale chcem skôr upozorniť na inú súvislosť.

Pán Pročko hovoril o pánovi Skrúcanom. Ale tu bol predsa prípad v roku 2004, keď bývalý predseda SNS Víťazoslav Moric za prechodom pre chodcov zrazil chodkyňu, nepil ani neprekročil povolenú rýchlosť, no vy ako minister spravodlivosti ste vtedy považovali podmienečný trest za nepostačujúci. Preto to spomínam, aby bola jasná komparácia: vy ste aj prekročili rýchlosť, aj ste zrazili chodca na prechode. To sú diametrálne odlišné veci, tam by mal byť ďaleko prísnejší trest. Ale vo vlastnom prípade vám už podmienka stačila. Môžete sa vyjadriť k tejto komparácii? Lebo to tu ešte nezaznelo…

Lipšic: Pán poslanec, zaznelo. K nehode som sa vyjadril, vyjadril som sa opakovane a povedal som, že bližšie okolnosti tej nehody boli verejne známe a ďalšie práve kvôli rodine pozostalého zverejňovať nebudem.

Blaha: Ja len, že ste hovorili padni komu padni. No u vás zjavne nepadlo. Skúsme ďalej. Veľmi dôležitou otázkou do budúcnosti v prípade postu špeciálneho prokurátora je asi, logicky, či môže byť vydierateľný. Keby ste napríklad mali nejaké milenecké vzťahy a nejaký mafián sa dostal ku kompromitačným dokumentom, tak by ich mohol použiť na vydieranie a podľa toho ovplyvňovať napríklad vaše rozhodnutia.

Ja sa nechcem rýpať vo vašom súkromí, ale práve preto je nevyhnutné zaoberať sa aj komunikáciou, ktorá bola v médiách. Tak som ju našiel, medzi vaším dlhoročným spolupracovníkom, hovorcom, pánom Grendelom, ktorý je dnes, myslím, šéfom vašej strany NOVA, ktorú ste zakladali, a zároveň podpredsedom parlamentu, a novinárky TV Joj, ktorá dnes vedie štvrtkovú televíznu diskusiu, pani Dibákovou.

Ich komunikácia bola veľmi štipľavá, nebudem ju reprodukovať, ale toto sa týka vás. Citujem: „Nemáš pocit, ktorý by ti napovedal, že Dano,“ mysliac tým vás, „sa už chystá vyriešiť svoju dilemu?“

„Je to zlé. Včera som s Beou,“ to bude podľa médií vaša manželka, „volala, dnes mi písala. Kŕče v žalúdku, dnes ďalšie problémy plus bolesti hlavy a ten dement sa vôbec nevie rozhýbať, aj keď to má aj on určite poriadne ťažké. Už by si v tom mohol upratať – rieši Dibáková problémy v Lipšicovom manželstve v jednej z uniknutých esemesiek Grendelovi.“

V ďalšej správe jojkárka hovorí, že Lipšicovo záletníctvo jeho manželke ubližuje. Citujem: „Najhoršie je, že v takej situácii sa ani nič povzbudzujúce nedá hovoriť, už to hraničí so zdravotnými rizikami. Dano robí a hovorí veci, ktoré si možno ani neuvedomuje, ako ju zraňujú.“ Pán Lipšic, mne je ukradnutý váš súkromný život, chcem sa len spýtať; vy ste sa k tomuto nejako nevyjadrili, ale je tu podozrenie, že vás potom niekto môže vydierať, pokiaľ ste robili veci, o ktorých tuto dvaja kolegovia, vaši priatelia hovoria. A do budúcnosti to je bezpečnostné riziko, keby ste boli na takom významnom poste, ako je post špeciálneho prokurátora. Čiže boli by ste taký láskavý a vyjadrili sa k tomu?

Lipšic: Pán poslanec, obávam sa, že ak by som sa mal vyjadrovať, tak by som sa vyjadroval zrejme k webovej stránke, ktorá bola zriadená Mariánom Kočnerom a aj publikovaná ním, čo už je preukazované vo viacerých trestných konaniach. A môžem vyjadriť len ľútosť, že získavate z týchto zdrojov inšpiráciu.

Blaha: Pán Lipšic, pán Grendel aj pani Dibáková túto komunikáciu potvrdili. Mne je úplne jedno odkiaľ to išlo, ja som to našiel v médiách. Bolo by vhodné, keby ste sa vyjadrili, aby sme vedeli do budúcnosti, či ste alebo nie ste vydierateľný. Lebo ak ste žili záletníckym spôsobom života, ako tvrdí tuto váš priateľ pán Grendel, tak potom sa pýtam aj ďalej: čo komunikácia s pani Zsuzsovou, s vrahyňou, ktorá bola veľmi štipľavá?

Vy hovoríte, že to bol hacknutý facebook, ale ja tomu popravde neverím, lebo ona sama potvrdila na súdnom procese, že s vami komunikovala. Podľa všetkých momentálne dostupných metód je to vlastne prejav kajúcničky: ona by mala byť hrdinka ako pán Makó a ďalší. Ona sa priznala k tomu, čo ste spáchali. Tak neviem: bolo by možno vhodné osvetliť vaše záletníctvo v čase, keď si písali pán Grendel a pani Dibáková. Naozaj je to otázka vašej vydierateľnosti.

Lipšic: Pán poslanec, odpovedal som už. A na tú druhú otázku ohľadne Aleny Zsuzsovej vám prečítam jej autentickú komuunikáciu, nie to, čo potom hovorila na súde, kde sa snažili, predpokladám, spolu s obžalovaným Kočnerom dosiahnuť moje vylúčenie zo sporu. Je to komunikácia s jednou osobou z 19. 9. 2014, kde sa táto osoba (nechcem zverejňovať jej identitu, je to v spise) pýta na túto komunikáciu, ktorá už vtedy bola zverejnená, a ona na to odpovedá: „Nejaký…,“ je tam vulgárna nadávka začínajúca písmenom k, „si vybral ženy z jeho priateľov, nabúral sa a vypisoval kompromitujúce hovadiny, aby ho mohol zničiť.“ To je jej autentická komunikácia v spise. Už len dodávam, že žiadna moja komunikácia v spise neexistuje, ani sa nenašla.“

Blaha: V poriadku, rešpektujem, že sa nechcete vyjadriť k vášmu záletníctvu ako o tom hovorí pán Grendel a pani Dibáková, to už si musí verejnosť a aj kolegovia urobiť názor sami, či ste alebo nie ste vydierateľný.

Pýtam sa ďalej. Keď ste boli minister vnútra, tak ste poslali vodné delá, resp. ste obhajovali poslanie vodných diel na protestujúcich proti Gorile a proti Pente, pretože Gorila bola kauza vlády, v ktorej ste sedeli a Penta bola do tohto prípadu zahrnutá. Vy ste tento zákrok, dosť surový zákrok, obhajovali. Mimochodom, keby ste boli ministrom vnútra v rokoch, keď tu boli protesty za slušné Slovensko – aj tam som videl protestujúcich, ako sa zavesili na bránu Úradu vlády a snažili sa ju vylomiť – vy by ste poslali vodné delá aj na nich? Zjavne ide o vašu záľubu… skúste reagovať.

Lipšic: Pán poslanec, k tomu sa rád vyjadrím (Lipšic začal čítať zo svojich zápiskov, pozn. red.). V čase, keď sa začala vyšetrovať kauza Gorila, bolo to na základe môjho rozkazu, ktorým bol zriadený vyšetrovací tím, začali protesty, z ktorých ten najväčší – a jediný, kde bolo použité vodné delo – sa udial 3. 2. 2012. Predtým bol taký menší, neviem či vy ste vtedy boli v parlamente, 27. 1. 2012, ktorý skončil rozbitými dverami, myslím, a boli tam menšie majetkové škody. Vtedy aj bol zámer zo strany vedenia parlamentu podať trestné oznámenie, ja som ich dôrazne žiadal ako minister vnútra, aby ho nepodávali. Nakoniec k tomu neprišlo.

Tretieho februára 2012 teda bola tá najväčšia demonštrácia a v ten deň som zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej som oznámil, že polícia je na strane protestujúcich a bude zasahovať iba v prípade, ak dôjde k násilnostiam. Tá tlačová konferencia je určite verejne dostupná. Bavili sme sa o tom, že polícia má byť pripravená, ale nemá demonštrovať svoju silu, o znamená, že neboli policajné jednotky ani voľne viditeľné vonku.

Demonštrácia začala na Námestí SNP, kde bolo prítomných viac ako desaťtisíc osôb, ale bola veľmi pokojná. Následne sa začala časť ľudí presúvať pred Úrad vlády, kde na obchodnej ulici sa k nim pridalo niekoľko stoviek extrémistov a chuligánov zo známych skupín fanúšikov Slovana a Trnavy, ktorí vôbec na pokojnej demonštrácii na Námestí SNP neboli. Už pred Úradom vlády ovládli tie prvé rady demonštrantov tieto skupiny chuligánov v maskách z Bratislavy a Trnavy, a tie zábery sú stále viditeľné. Skoro prerazili ten železný plot smerujúci do Úradu vlády.

Následne sa presunuli pred Národnú radu, prvé rady boli ovládnuté práve týmito osobami, a začali hádzať po policajtoch vajíčka, banánové šupy, ale aj dlažobné kocky. Keby polícia zasiahla v tom čase – lebo za nimi bolo možno dvetisíc ľudí, ktorí pokojne demonštrovali, aj s rodinami – tak by vznikla panika a tlačenica na preplnenom hradnom kopci a prišlo by k mnohým zraneniam. Už v tom čase bol jeden z policajtov prevezený do nemocnice vo vážnom stave so zástavou dýchania.

Vtedy reálne hrozilo prelomenie policajných bariér. Mali sme obrovské šťastie, ja som celý deň bol v zasadačke Ministerstva vnútra, začala už odchádzať väčšina slušných ľudí v tých zadných radoch a zostali prevažne radikáli, ktorí však boli čoraz násilnejší, začali rozlamovať policajné zátarasy a používať tyče na útok proti policajtom. Vtedy rozhodol veliteľ o zásahu, kde sa použije vodná striekačka.

Teraz sa to možno zdá kontraintuitívne, ale napriek tomu, že bol mráz, išlo o použitie najmiernejšieho prostriedku na zastavenie násilia. Ak by totiž boli poslané do davu špeciálne jednotky na spacifikovanie futbalových chuligánov, prišlo by k mnohým zlomeninám a zraneniam na strane protestujúcich.

Potom ako akcia bola ukončená, som okamžite išiel na hradný kopec, lebo som chcel vidieť miesto činu. Nebol som tam skôr preto, že veliteľ zásahu je len jeden. A čo som na hradnom kopci uvidel, to nikdy nezabudnem. Desiatky policajtov v protiúderových kompletoch, takzvaných korytnačkách, zašpinených od hlavy po päty vajíčkami a zhnitým ovocím – policajtov, ktorí v pokoji v tých predných radoch odolávali čoraz radikálnejším extrémistom.

A išiel som na Kramáre do nemocnice, pán poslanec, kde boli zranení traja policajti, ktorí dostali zásahy dlažobnou kockou do hlavy a do hrudníka. Nasledujúci deň, v sobotu, som mal tlačovú konferenciu, kde som vyhodnotil zásah polície a poďakoval sa zasahujúcim jednotkám.

A potom, pán poslanec, nenastalo nič. Nikto, až do apríla toho roku, nekritizoval policajný zásah. Nikto, ani opozícia. Dva mesiace. A tá kritika vzišla potom, keď boli voľby a začala tá celá kompromitačná kampaň aj voči mojej osobe a toto sa zrazu hodilo. Je možné si to overiť z dostupných zdrojov, kedy zaznela prvá kritika na zásah vodnou striekačkou v roku 2012.

Chcem ešte zdôrazniť jednu vec. Podľa mňa ten zásah bol adekvátny, bol správny a toho dôkazom je, že v ten deň a v nasledujúcich dňoch nebol hospitalizovaný žiaden demonštrujúci. Jediní, ktorí boli hospitalizovaní, boli traja zasahujúci policajti. Nebola to moja zásluha, ale trvám na tom, že zásah bol urobený dobre, a že kritika, ktorá prišla – a išlo o predvolebné obdobie, Smer ma nekritizoval, nikto ma nekritizoval – prišla potom, keď som oznámil svoj zámer, že odchádzam z KDH a mám záujem založiť pravdepodobne nový politický subjekt.

Blaha: Čiže, pán Lipšic, ďalej obhajujete vodné delá, ktoré ste poslali na ľudí. Ja viem o mierumilovných aktivistoch, ktorí tam vtedy boli, a ktorí to schytali – možno neskončili v nemocnici, ale rozhodne to nepovažujem za korektné. Ale v poriadku: pre historické anály vieme, že to ďalej obhajujete, ste s tým spokojný.

Ale viete: posielate vodné delá na demonštrujúcich proti Pente. Potom sa stanete advokátom Penty. Kočner o vás v Threeme píše: „Lipšic a Haščák uzavreli dohodu.“ a „Haščák sa s Lipšicom vysporiadal.“ Ja vás začínam vnímať ako človeka Penty. Povedzte mi ako advokát Penty: keď raz budete šéfom špeciálnej prokuratúry – a všetko nasvedčuje tomu, že keď kvôli vám prijali zákon, tak ním budete – pôjdete aj po Pente? Ako jej advokát? Ako človek, ktorý posielal vodné delá na ľudí, ktorí demonštrovali, ako ten, ktorý sa podľa Kočnera a Threemy vysporiadal s Haščákom? Ja mám pocit, že v tom prípade „padni komu padni“ celkom nebude platiť. Alebo áno?

Lipšic: Pán poslanec, už som spomínal pri Gorile, keď začala byť reálne vyšetrovaná, a dokonca som spomínal aj ďalšie citáty o mne práve v spise Gorila, mám ich tu, ale nebudem tým výbor zaťažovať.

Zastupoval som v minulosti – lebo to už je minulosť – spoločnosť Mecom z Humenného ako poškodeného v trestnom stíhaní za trestný čin vydierania, spolu s ďalšími kolegami. To je pravda a na tom nemám čo meniť. Ale spomenul som aj ďalšiu vec, ktorú považujem za kľúčovú, keď hovoríte o vyšetrovaní Gorily, a som to citoval – ak nie, tak to odcitujem ešte aj teraz.

Bolo to v roku 2019, teda keď som vôbec neuvažoval o pozícii špeciálneho prokurátora, keď som sa pravdepodobne ako prvý vyjadril k tomu – lebo to bola vtedy veľká téma, už sme ju rozoberali – že zvukové nahrávky z Gorily, ktoré boli nájdené pri domovej prehliadke Mariana Kočnera, sú použiteľným dôkazom v trestnom stíhaní. Na tom trvám.

Čiže znovu sa len vrátim k tomu, čo som hovoril: tá moja línia myslím že je čitateľná. Samozrejme, každý ju číta inak, tomu neviem zabrániť, ale to je moja odpoveď.

Blaha: Ďakujem. Ešte k téme bezúhonnosti, ak môžem. Pán Lipšic, ďalšia otázka na vás: v čase, keď ste boli ministrom, tak ako už to naznačili kolegovia, na vašom sekretariáte pracovali títo ľudia: pán minister Krajniak bol vaším poradcom, pán Pčolinský, dnešný šéf SIS, bol šéfom vášho osobného úradu, pán Žilinka, dnešný generálny prokurátor, bol vaším štátnym tajomníkom a pán Grendel, dnešný podpredseda parlamentu a myslím že aj člen výboru na kontrolu SIS (podpredseda, pozn. red.) bol hovorcom ministerstva, teda tiež vaším podriadeným.

Dnes všetci títo páni majú veľmi významné postavenie z hľadiska riadenia štátu, ale najmä bezpečnostných zložiek. Pán Krajniak je v Bezpečnostnej rade, pán Žilinka generálny prokurátor, pán Pčolinský šéf SIS, pán Grendel má na starosti bezpečnostnú politiku najväčšej vládnej strany v parlamente. A teraz by ste sa, dajme tomu, vy stali špeciálnym prokurátorom.

Ja mám pocit, že sa vracia éra vášho sekretariátu: je tu akási organizovaná skupinka, ktorej ste súčasťou – ak jej nevelíte – ktorá dnes koncentruje neuveriteľnú moc v bezpečnostných zložkách štátu. Považujete vy, ako veľký fanúšik bŕzd a protiváh a amerického systému, toto za legitímne?

Lipšic: Celkom neviem, či to bola otázka alebo len prejavenie názoru. Ja som to už povedal a môžem to zopakovať. Spomenul som aj moje tímy na Ministerstve spravodlivosti a Ministerstve vnútra. Vždy som sa snažil obklopiť schopnými ľuďmi, ľuďmi, ktorí sú lepší ako ja, pán poslanec, a preto som trávil týždne a mesiace oslovovaním ľudí, aby do vrcholového tímu na Ministerstve spravodlivosti alebo na Ministerstve vnútra prišli. A teším sa, že títo ľudia sú profesne úspešní vo verejnom živote, a to je všetko, čo k tomu môžem povedať.

Blaha: Tak vás ešte poprosím o poslednú odpoveď na poslednú otázku v rámci tohto kola a potom by sme prešli k ďalším vašim úspechom v advokátskej činnosti v ďalšom kole. Už to tu bolo naznačené: vy ste dostali previerku NBÚ na základe toho, že už spomínaný váš bývalý podriadený a dlhoročný sused, kamarát a neviem čo všetko ešte, minister Krajniak z nejakého čudného dôvodu potreboval pre vás previerku, aby ste mohli robiť jeho poradcu na ministerstve práce. To je mimoriadne zaujímavé – akého poradcu ste mu mali robiť, ak ste na to potrebovali previerku NBÚ? To by ma naozaj zaujímalo, lebo podľa všetkého taká pozícia ani neexistuje.

Ale ja sa pýtam: vy ste ju dostali v decembri 2020. Podľa medializovaných informácií trvala rekordne krátko, dva mesiace. Čiže keď dobre rátam, tak niekedy v septembri-októbri musel pán Krajniak o ňu požiadať, však? A viete, čo som našiel? Že zhodou okolností ste 25. septembra 2020 oznámili verejnosti, že nebudete kandidovať na generálneho prokurátora. Ale práve v tomto istom čase sa začali robiť úkony, aby ste mohli neskôr kandidovať na špeciálneho prokurátora.

Prepáčte, ale mne to tak pripadá, ako keby sa koalícia dohodla, že dobre, Daniel, nepôjdeš na generálneho, pôjdeš na špeciálneho prokurátora, ale potrebuješ previerku a tu Milan ti ju vybaví. Tak to pôsobí – samozrejme to môže byť úplne inak. Len tá nejaká dátumová zhoda tam je… Skúste to vysvetliť. Lebo ak to tak je, ak toto celé bolo už vopred dohodnuté koalíciou, že vy budete špeciálnym prokurátorom, tak načo tu dnes sme? Veď to je celé len šaráda pre verejnosť, komédia.

Je to tak, pán Lipšic, že ste využili svojho suseda a kamaráta na pokyn vlády, koalície, aby ste mohli byť špeciálnym prokurátorom? Skúste tie náhodné zhluky dátumov vysvetliť.

Lipšic: Pán poslanec, najskôr by som možno zopakoval to, čo som už povedal. Podľa informácií, ktoré boli v médiách, ja som ani nevedel, kedy presne bola žiadosť podaná, ale áno, niekedy asi koncom septembra, predpokladám. Kedy som vypĺňal dotazník, neviem, či niekedy ste previerku absolvovali, ten dotazník je veľmi rozsiahly, trvá pár týždňov, teda mne to toľko trvalo, kým som ho vyplnil.

Ale to nie je podstatné. Podstatné je, že NBÚ povedal, že priemerná dĺžka previerky na stupeň prísne tajné trvá 60 dní. Moja trvala 69 dní. Mne to nepríde ako expresne rýchle, ale samozrejme, na to sa názory môžu líšiť.

Ale k tej druhej veci chcem povedať, že ja som zverejnil svoje rozhodnutie, že nebudem kandidovať na funkciu generálneho prokurátora, ale rozhodnutý som bol dávno predtým na funkciu generálneho prokurátora nekandidovať, ani som nerobil žiadne kroky, aby som kandidoval, nerobil som si žiaden projekt generálnej prokuratúry. Pokiaľ sa pamätám, voľba bola vyhlásená niekedy začiatkom septembra, resp. na prelome augusta a septembra, takže nič som si ani nepripravoval.

A poviem vám aj prečo. Som to už zverejnil, ale možno že toto je vhodná doba to povedať. Generálny prokurátor je kľúčová inštitúcia v našom systéme orgánov presadzovania práva, ale je to výlučne manažérska pozícia. Ja som možno tak nastavený aj povahovo, mňa viac baví živé právo. Mňa viac bavia konkrétne kauzy, mňa viac baví účasť na konkrétnych úkonoch, na pojednávaniach, prosto byť v prvej línii alebo v aréne. A preto od začiatku neformálnych diskusií po voľbách aj s kolegami v advokátskej kancelárii som im vždy povedal, že ak by som ašpiroval na nejakú pozíciu, tak to bude pozícia špeciálneho prokurátora.

Blaha: Teraz sa dostaneme k vašej justičnej skúške. Pán Lipšic, podľa Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR tento výbor svojho času prijal uznesenie, ktorým potvrdzuje, že k tomu, aby ste získali justičnú skúšku, potrebujete trojročnú prax a z toho aspoň jeden rok na súde. Vy tvrdíte, že ste mali ročnú prax počas vašej vojenčiny na prokuratúre. Ja som síce laik, ale prokuratúra nie je súd, však?

Čiže vy ste nemali rok praxe na súde, a teda ste nesplnili podmienku na to, aby ste získali justičnú skúšku. Ale v čase, keď ste boli vedúcim služobného úradu na Ministerstve spravodlivosti, vy sám ste mali kompetenciu udeliť si výnimku, aby ste túto justičnú skúšku mohli dostať. Alebo váš nadriadený, stranícky šéf, minister Čarnogurský vám ju mohol udeliť a vy ste to využili a justičnú skúšku, resp. možnosť ju vykonať, ste si takýmto spôsobom pridelili.

Považujete toto za morálne? A ak by tá vaša justičná skúška bola vyhodnotená ako nelegitímna, keďže ste nesplnili podmienky podľa vtedajšieho zákona, vy by ste nemali byť ani advokát. Vy tu vlastne potom nemáte čo robiť. Pán Lipšic, ako je to s tou vašou justičnou skúškou?

Lipšic: Pán poslanec, mám tu uznesenie Ústavnoprávneho výboru, ktoré v tom čase prijali poslanci HZDS a SDĽ a týka sa piatich ľudí. Máte ho asi aj vy, ja vám ho prečítam. Týka sa týchto ľudí: Mgr. Roštárová, Mgr. Posluchová, Dr. Štift, Dr. Lipšic, Dr. Valová. Legitímnosť justičnej skúšky posudzujú príslušné, na to určené orgány. V prípade sudcov to je súdna rada, v prípade advokátov advokátska komora a v prípade notárov notárska komora. Všetky tieto inštitúcie – pretože u troch osôb ide o sudcov a dokonca u jednej osoby o sudcu Najvyššieho súdu SR – posúdili vykonanie justičnej skúšky ako plne zákonné a legitímne. To je pre mňa dôležité.

Blaha: Čiže sa neviete vyjadriť k tomu, či to je alebo nie je konflikt záujmov, pokiaľ ako vysoký štátny úradník si udelíte výnimku, resp. využijete možnosť u svojho straníckeho šéfa, aby vám takáto výnimka bola udelená? Toto nie je konflikt záujmov, pán Lipšic?

Lipšic: Už som sa vyjadril, k žiadnej výnimke neprišlo.

Blaha: Keďže to nie je výnimka, viete o niekom inom, kto by v podobnej pozícii takýmto spôsobom nahradil nahradil trojročnú prax tým, že je štátnym úradníkom na ministerstve a nebol ani rok na súde? Stal sa takýto prípad vôbec v slovenskej histórii?

Lipšic: Pán poslanec, práve som vám prečítal to uznesenie Ústavnoprávneho výboru. Ja sa snažím vás počúvať dôsledne. Ja si myslím, ak ste ma počúvali, tak ste sa odpoveď na svoju otázku dozvedeli.

Blaha: Nedozvedel, ale každopádne ďakujem. Takže iba zhrniem: dva semestre v USA za peniaze amerických daňových poplatníkov, PhD., ktoré ste si uvádzali v roku 1997, ktoré ste však nedokončili, lebo ste nemali čas venovať sa dizertácii, ale mali ste čas behať do Ameriky študovať dva semestre na Harvarde, a zároveň justičná skúška na výnimku. Pán Lipšic, naozaj sa cítite ako dôveryhodný kandidát na šéfa špeciálnej prokuratúry? To je rečnícka otázka.

Lipšic: Pán poslanec, skúsenosť na Harvarde výrazne odporúčam.

***

Toľko prepis videa z vypočúvania Daniela Lipšica, kandidáta na funkciu špeciálneho prokurátora.

Čo dodať na záver? Vládnuca moc pred voľbami a aj po voľbách zdôrazňovala, že bude robiť výberové konania úplne inak ako tá predošlá: žiadne tajné voľby, ale verejné vypočúvania, v ktorých sa ukážu naozajstné kvality uchádzačov. Aká je realita? Doterajšia skúsenosť hovorí, že je takmer jedno, čo kandidáti hovoria, pretože politicky je všetko dávno rozhodnuté a dohodnuté – a tým, že je voľba verejná, je zabezpečená poslušnosť voliteľov – poslancov.

Teraz budeme mať ďalšiu možnosť vidieť ako tá deklarovaná koaličná transparentnosť v skutočnosti funguje: popri troch profesionálnych kandidátoch tu je uchádzač, ktorý vyvoláva veľmi vážne pochybnosti, pokiaľ ide o jeho vzdelanie, osobný život, ale najmä apolitickosť. Má však veľkú výhodu: je politickým insiderom úzko spojeným s jadrom mocenského komanda, ktoré ovládlo republiku. Ako to dopadne? To sa by sme sa mali dozvedieť už čoskoro: presný termín voľby nie je známy, ale podľa posledných informácií by to malo byť na záver aktuálnej parlamentnej schôdze, čiže už na budúci týždeň.

Videozáznam prepísanej časti vypočúvania nájdete tu:

Ivan Lehotský