Prvým z pozvaných rečníkov bol známy politik a mysliteľ moderných slovenských dejín Ján Čarnogurský. Otvoril svoj príhovor potešujúcou správou: V činohre SND sa veci začínajú utriasať. Ideologicky „slniečkárske” príhovory hercov na konci divadelných predstavení dostali stopku. Môžeme len súhlasiť, že tie tirády narúšali politicky nezávislý charakter tak dôležitej kultúrnej inštitúcie, akou bezpochyby národné divadlo je.

Čarnogurský pozitívne vníma aj vývoj mierových rokovaní USA-Rusko. „Ukrajina do NATO nepôjde,” vyjadril sa. Tým sa naši východní susedia majú stať neutrálnou krajinou, v dôsledku čoho by sme si mohli vydýchnuť z potenciálneho vojnového napätia.Uvidíme, ako sa dohodne medzinárodné spoločenstvo…

Ale čo Slovensko? Kresťanský demokrat by nás rád videl tiež v neutrálnom svetle. Považuje za otázku času, kedy by sme mohli uzavrieť pomyselný pás neutrálnych krajín Rakúsko-Ukrajina-Švajčiarsko.Takže žiaden príklon ku „koalícii ochotných” – môžeme byť radi, že súčasná vláda sa k tej iniciatíve nehlási. Slovensko by sa totiž dobudúcna stalo krajinou nielen podporujúcou, ale možno ajvedúcou vojnu, čo by potenciálne vtiahlo do bojov aj našich vojakov – a kde sa bojuje, tam sa umiera…

Čarnogurský sa potom venoval blížiacemu sa 80. výročiu porážky fašizmu. Zdôraznil, že dominantnú úlohu na víťazstve mala Červená armáda, a z tohto hľadiska je dobré, premiér Fico sa osobne zúčastní osláv v Moskve. Je to podľa jeho slov česť pre celú našu vlasť.

Účastníkom sa potom prihovoril Jalal Suleiman, bývalý podpredseda Komunistickej strany Slovenska. Vo svojom plamennom  prejave upozornil, že vojna nezúri len na Ukrajine; že ľudia trpia aj na blízkom východe – preto si treba upozorniť, že mier nie je samozrejmosťou. A samozrejmosťou nie je ani vlastná existencia SR…

Tu môžeme dodať, že nástup a rozvoj progresivizmuťahá Slovensko preč od suverenity, smerom do hlbšej integrácie v rámci euroatlantických štruktúr. Veď vidíme, ako „konkurenčné” demonštrácie vyrábajú z ľudí „euroobčanov”…

Ondrej Ďurica z hnutia Republika ako ďalší hosťpripomenul, že je to práve ideológia progresivizmu, ktorá sa snaží určovať čo si kto má myslieť a hovoriť. Súčasné vedenie EÚ podľa neho aj napriek zmenám v politike USA trvá na pokračovaní konfliktu na Ukrajine. Ich rétorika je podľa Ďuricu pre svet tou najnebezpečnejšou. Nemôžete predsa očakávať mier, pokiaľ budete hovoriť o pokračovaní vojny…

Vskutku – dostalisme sa do absurdnej situácie, kedy musíme chodiť po námestiach (či prejavovať sa v online priestore) a požadovať niečo, čo by malo byť prirodzené, teda snahu o mier. A nie burcovať, ako to robia herci a mimovládkari.

Za Slovensko a historickú korektnosť bojuje ďalší z rečníkov – Anton Hrnko. Upozornil, že kým sa vyrábajú zbrane, budú aj používané. Jeho návrhom je kontrolovať zbrojársky priemysel, pretože nadbytok výroby sa podieľa na vzniku ozbrojených konfliktov. Pritom aj projekt EÚ bol pôvodne mierovým projektom, zameraným na budovanie ekonomickej spolupráce za účelom zamedzovania konfliktov. A pozrite, kde sme teraz – komu tu ide skutočne o budovanie mieru?

Hrnko pripomenul pochybnú výzvu Bruselu navštíviť namiesto Moskvy v deň oslobodenia Kyjev. Správne uvažuje, čo tam idú vlastne oslavovať – pamiatkuBanderovcov, nebodaj? „Týchto hrdlorezov?” pýta sa historik a politik.

Za Inštitút Petra Šveca z Nitry vystúpil Jozef Prokeš. Analyzoval progresivizmus ako ideológiu s tým, že ju vníma ako synonymum hlúposti: Greedeal považuje napríklad za podvod na občanoch, vo veci očkovania zas súhlasí s Petrom Kotlárom.Vo svojom príhovore sa týmto a ďalším témam venoval podrobnejšie, na odbornej úrovni – s počúvaním nepohodlných právd profesionálov by mali fanúšikovia neziskovky Mier Ukrajine asi nemalý problém…

„Kto má prázdnu hlavu, radšej nech mlčí,” uzavrel svoje vystúpenie Prokeš odkazom ľuďom z progresívneho tábora.

Doktor Peter Lipták ako predposledný rečník najprv vyjadril svoju poctu Hviezdoslavovi. Potom vyzval ľudí, aby sa prebudili, aby nezabudli na jeho odkaz. Požičal si do svojej  reči, kde poukázal na faloš niektorých krajín kolektívneho Západu (s ich besnou koloniálnou minulosťou)aj verše slovenského velikána.

Za kresťanských seniorov napokon vystúpil Viliam Oberhauser. Vyjadril svoju skepsu z toho, čo prišlo po roku 1989: Holý boj o prežitie v ekonomickom, ale aj mediálnom sektore. Keď vlastníte médiá, vlastníte kvázi pravdu – jednoducho necháte vyznieť tie hlasy, ktoré sa hodia vám alebo vašim zamestnávateľom…

Rozvrátená silami zvonka bola aj viera (permanentnou diskreditáciou cirkví) a pocit národnej hrdosti. Oberhauser poukazuje na fakt, že namiesto vedcov z odborných pracovísk dostávajú široký priestor vo verejnom priestore ľudia z mimovládok…

Ktorí sú jedna ruka s progresívnymi politickými silami. Tak o čom sa bavíme?

Po kultúrnej stránke spríjemnil podujatie operný spevák Ivan Ošvát, sólista opery SND. Sám sa stručne vyjadril k aktuálnej otázke očakávaného vystúpenia opernej hviezdy Anny Netrebko. Progresívci sa totiž chystajú protestovať proti jej príchodu k nám v duchu hesla Ty si z Ruska, ty nemôžeš!

Ošváta zaráža, koľko umelcov (či skôr pseudoumelcov) sa vyjadruje k jej návšteve SR. Vyzýva, aby s tým prestali; aby sme nezačali znovu triediť ľudí podľa národnosti.

Má pravdu, veď to už tu raz bolo, a s tragickým koncom…