Grécko: Biskup hovorí o zneistení a zúfalstve

Atény 4. júla 2015 (HSP/kath.net/ KAP/Foto:TASR/AP-Petros Karadjias)

Aténsky arcibiskup a solúnsky metropolita vyzýva za európsky kurz Grécka. Výzva k národnej jednote

O „hlbokom zneistení“ a zúfalstve gréckeho obyvateľstva vzhľadom na referendum hovoril katolícky arcibiskup z Atén v piatok v Rádiu Vatikán: „Ľudia nevedia dosť, nevedia, čo majú zvoliť,“ povedal arcibiskup Sevastianos Rossolatos. Najhoršie je, že v súčasnosti nikto nevie, čo sa bude od pondelka diať. Premiér Alexis Tsipras síce ohlásil, že v deň referenda podpíše v Bruseli dohodu o prijatí požiadaviek veriteľov. Aké to sú, je však neznáme.

Súčasné výzvy v Grécku sú mimoriadne protirečivé: „Štátna televízia sa nás pokúša presvedčiť, aby sme volili NIE, ako to chce vláda. Všetky televízne stanice však pritom ohlasujú, že vystúpenie z eurozóny by znamenalo zničenie hospodárstva,“ informoval Rossolatos.

Podnikatelia organizujú „vzburu“, pretože ozdravenie hospodárstva mimo eura možno očakávať iba s veľkou námahou a až po rokoch. Dokonca aj primátori Atén a Solúne verbovali v televízii otvorene za ÁNO.

V súčasnosti sa v Grécku odohrávajú dramatické scény, ako povedal arcibiskup: „Dôchodcovia tvoria dlhé rady pred bankami, aby si vyzdvihli 60 eur, niektorí kolabujú pre horúce počasie, alebo vstávajú v noci, aby o 3. h. ráno zaujali prvé miesta v rade.“  Dokonca ani diecézy a fary nemôžu vyplatiť svojich zamestnancov bez návštevy banky. Vzhľadom na „úplnú neistotu“ je to „zúfalá situácia“.

Metropoliti za zotrvanie v Európe

Rastú pochybnosti o zmysle referenda, ktoré premiér Alexis Tsipras krátkodobo vyčaroval z klobúka. O jeho právoplatnosti musela rozhodovať aj štátna rada v piatok. Kritika sa ozvala aj z pravoslávnej cirkvi – prišla od solúnskeho metropolitu Anthimosa (Roussasa): „Hlasujte, ako len chcete, ale tento raz mám aj ja právo vysloviť vyznanie: Ja budem hlasovať za Európu,“ tak znelo jeho vyhlásenie pri bohoslužbe. Podľa „Orthodox News“ niektoré veriaci zatlieskali, iní volali „nie, nie“.

Veľkú pozornosť vyvolal spontánny 45-minútový rozhovor prezidenta Prokopiosa Pavlopoulosa s hlavou Cirkvi Grécka, arcibiskupom Hieronymosom (Liapisom) na aténskom Areopágu po večernej liturgii slávenia sv. Petra a sv. Pavla. V centre rozhovoru bolo rozsiahle humanitárne nasadenie pravoslávnej cirkvi Grécka, ktorá sa od počiatku krízy pokúša mnohorakými spôsobmi zmierňovať núdzu na okraj spoločnosti vytlačeného obyvateľstva.

Arcibiskup Hieronymos vyzval Grékov k národnej jednote a k zotrvaniu v „spoločnej európskej rodine“. Varoval pred „jedom rozkolu“, ktorý duše krajiny infiltruje a je „zločinom na budúcich generáciách“.

Svätá synoda Cirkvi Grécka nedávno apelovala na „vedúce osobnosti“ EÚ, aby našli kompromis s gréckou vládou. Doslova sa v otvorenom liste synody uvádza: „S hlbšou zodpovednosťou vzhľadom na utrpenie gréckeho ľudu a so starosťou o budúcnosť krajiny prosí Svätá synoda vedúce osobnosti EÚ, aby znova raz prejavili porozumenie a solidaritu, aby sa mohlo nájsť prijateľné riešenie pre ekonomické problémy Grécka.“ Biskupi sú presvedčení, že s dôverou v Krista je takéto riešenie aj možné.

Rozdielne tendencie v cirkvi

V komentári „Orthodox News“ zo stredy sa poukazuje na to, že Pravoslávna cirkev Grécka v nedávnej histórii už viackrát prijala ťažkú úlohu národného zmierenia. … Dnes je situácia zaťažená tým, že Grécko muselo prijať nepomerne vysoký počet utečencov, ako uvádza „Orthodox News“. V cirkvi sú dve tendencie: prúd nepriateľský voči zahraničiu a druhý, ktorý sa obracia proti každému šovinizmu a ťažko s krízou zápasiacim Grékom pripomína, že aj emigranti si zaslúžia úctu a súcit.  …

Pápež sa modlil za Grékov

Vo vyhlásení vatikánskeho hovorcu pátra Federica Lombardiho sa v stredu uvádzalo, že pápež František vyjadril želanie „dať celému helénskemu národu pocítiť svoju blízkosť so zvláštnou myšlienkou na mnohé rodiny, ktoré sú ťažko postihnuté zložitou a bolestnou ľudskou a sociálnou krízou. „Dôstojnosť ľudskej osoby musí zostať v centre politických a technických diskusií, a treba robiť aj zodpovedné rozhodnutia,“ uviedol pápež a pozval všetkých veriacich, aby sa spojili v modlitbe za blaho milovaného gréckeho ľudu.“

Pri podobnej kríze v Argentíne v r. 1998-2000 Jorge Bergoglio vtedy ako arcibiskup zdôraznil: „Každý v našom národe má právo, aby sa rešpektovala jeho dôstojnosť a nešliapala nohami. Dôstojnosť ženy, muža, dieťaťa, starého človeka šliapať nohami je závažný hriech, ktorý volá do neba.“

Krátko po nástupe premiéra Tsiprasa v Aténach, pápež prijal vo Vatikáne gréckych biskupov. V texte príhovoru chýbali ostré slová.  Konštatoval, že Grécko „v tejto chvíli potrebuje viac ako kedykoľvek dialóg medzi politickými a kultúrnymi zložkami, aby sa chránilo a napomáhalo verejné blaho“. František žiadal, aby biskupi neúnavne „napomínali všetkých k dôvere v budúcnosť a pôsobili proti tzv. ‘kultúre pesimizmu’“.

Cirkev Talianska: Nielen starosť o grécke banky

Európania by sa mali podľa názoru Biskupskej konferencie Talianska (CEI) starať nielen o čísla a banky, ale predovšetkým o ľudí. „Treba znova získať vedomie, že človek stojí v centre konania spoločnosti,“ povedal generálny sekretár CEI arcibiskup Nunzio Galantino pre katolícku televíziu TV2000. „Preto je potrebná zmena perspektívy.“ Taliansko je po Nemecku a Francúzsku tretím najväčším veriteľom Grécka