Význam EÚ z hľadiska jej zahraničnopolitickej relevancie sa napriek ekonomickej sile a deklarovanej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike nezvyšuje. „Stále nevieme nájsť optimálny spôsob fungovania diplomatickej služby, tak aby vedela adekvátne reagovať, no najmä predchádzať bezpečnostným hrozbám v bezprostrednej blízkosti európskych hraníc,“ uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Monika Flašíková Beňová. Plénum EP sa témou bude zaoberať v rámci svojho dnešného zasadnutia.
Pretrvávajúca hrozba terorizmu, ale napríklad aj možné útoky v kybernetickom priestore dostávajú štandardný európsky spôsob života pod tlak. „Treba ukázať spoločnú iniciatívu a lepšiu koordináciu v oblasti obrany a ochrany našich občanov. V opačnom prípade budeme čeliť len ďalšiemu nárastu populizmu a radikalizácie,“ priblížila europoslankyňa.
Týka sa to aj investícií do výskumu a vývoja v prípade obranných technológií. Tie sa napriek vzrastajúcemu napätiu vo viacerých členských krajinách naivne znižujú. „Potrebujeme odstrániť fragmentáciu a duplicitu v európskom obrannom sektore. Schopnosť lepšie reagovať na krízové situácie v blízkosti EÚ si bude vyžadovať aj väčšiu flexibilitu z hľadiska súčasného nastavenia rozpočtových pravidiel,“ uzavrela Monika Flašíková Beňová.
TASR o tom informovala europoslankyňa Monika Flašíková Beňová.