Viedeň 18. septembra (TASR) – Guvernér Rakúskej národnej banky (ÖNB) Ewald Nowotny varoval pred nebezpečenstvom, že plán na vytvorenie európskeho bankového dohľadu, môže skončiť sklamaním. Pri 6000 bankách v EÚ môže zasahovať dohľadový orgán začlenený do Európskej centrálnej banky (ECB) len vo výnimočných prípadoch. Bežný dohľad nad úverovými ústavmi musí zostať v členských štátoch. Nowotny to povedal v pondelok (17. 9.) vo večerných hodinách v pódiovej diskusii vo viedenskom Dome EÚ. Na nej sa zúčastnil aj bulharský prezident Rosen Plevneliev a rakúsky eurokomisár Johannes Hahn.
Nowotny sa vyslovil proti rýchlemu budovaniu inštitúcií EÚ. Netreba sa utiekať k veľkým utópiám, ktoré skôr vyznievajú ako výhovorky. Nie je isté, či je múdre a inšpirujúce snažiť sa o prehĺbenie politickej únie, keď sa pred niekoľkými rokmi nevydaril pokus s Ústavou EÚ. "Pokladám za nebezpečné, aby sa zvrchu vytvárali nové inštitucionálne štruktúry," povedal guvernér. Bolo by lepšie, keby sa riešili konkrétne veci, napríklad, aby sa prijímali vážne opatrenia na vytvorenie bankovej únie.
Nowotny je presvedčený, že v dohľadnom čase by sa mohla finančná kríza skončiť. Taká kríza trvá päť až sedem rokov. Z nich už štyri roky prešli. V roku 2020 môže nastať nová fáza vzostupu.
Hahn povedal, že v prípade bankovej únie ide o zámer, aby sa kontroly všade robili podľa jednotných štandardov. ECB bude mať podľa posledných návrhov Európskej komisie (EK) právo robiť kontroly, ale ináč všetko zostane ako doteraz – dohľad na národnej úrovni.
Hahn sa vyjadril optimisticky, že sa do bankového dohľadu zapoja aj skeptické štáty, ktoré zatiaľ nevstúpili do menovej únie. Poľsko a Švédsko sú skeptické, námietky Veľkej Británie sa už oslabili. V minulých mesiacoch sa však integračné opatrenia uskutočnili aj so spoluúčasťou "britských priateľov".
Prezident Plevneliev povedal, že Bulharsko zatiaľ nevstúpi do menovej únie. Mnohí Bulhari sa obávajú, že keby sa krajina stala jej členom, doľahol by na nich "slovenský problém". "Tam prebiehajú diskusie, že pri priemernej mzde 1000 eur, musia zachraňovať grécke pracovné sily, ktoré pracujú priemerne za 3000 eur". V prípade eura treba vyčkať, kým sa veci "nevyčeria".
Dlhová kríza v Grécku si vyžaduje nové úsporné opatrenia. "Riešenia gréckeho problému sú jasné. Treba zvýšiť výkonnosť. V Grécku vedia, že sa musí začať privatizácia. To sa však vedelo už pred štyrmi rokmi," pokračoval.
Informovala o tom agentúra APA.