Zároveň registruje množiace sa vyhlásenia lídrov pravicových strán, ktoré odmietajú povolebnú spoluprácu so Smerom. „Je to čisto predvolebná rétorika. Trochu sa aj usmievam. Na Slovensku je pravidlo, že čím je strana menšia, čím má menej percent podpory, tým viac vylučuje ostatných a rozdeľuje ministerské kreslá,“ vyhlásil.

„My sme nikdy k takejto filozofii nepristupovali. Naša oficiálna pozícia je veľmi jasná. Každý, kto získal viac ako päť percent a je v parlamente, má právo zúčastniť sa rokovaní o zostavení vlády,“ dodal Robert Fico. Pozíciu Smeru ako vládnej strany v predvolebných debatách si uvedomuje, ale za kľúčové považuje úlohy, ktoré budú pred parlamentnými stranami stáť po voľbách.

„V týchto voľbách je 23 strán a 22 proti Smeru. Výzvy, ktoré nás čakajú, migrácia, možný výstup Veľkej Británie z Európskej únie, ale najmä predsedníctvo Slovenska v EÚ si vyžadujú, aby vláda bola stabilná,“ upozornil. „Samozrejme, musíme rešpektovať, že môže vzniknúť aj široká pravicová koalícia o šiestich alebo piatich stranách, ale so všetkými dôsledkami, ktoré sme videli v minulosti,“ pripomenul vládu Ivety Radičovej, ktorá v dôsledku vnútorných rozporov vydržala len polovicu riadneho volebného obdobia.

Na druhej strane, samotná skutočnosť, že bol Smer z posledných desiatich rokoch osem vo vláde, môže podľa politológov spôsobiť únavu ľavicových voličov a ich nižšiu účasť na voľbách. „Počas mojej politickej práce už som dostal aj facky, napríklad v prezidentských voľbách. Dôsledne sa riadim princípom, že politické cintoríny sú plné nenahraditeľných politikov,“ odpovedal premiér na otázku, či počíta s tým, že každé nasledujúce politické víťazstvo je ťažšie.

Smer sa pokúsi vyhrať voľby aj štvrtý krát 

„Je pravda, že môžete nejaké obdobie ťahať na víťaznej vlne, ale pre mňa je dôležité niečo iné. Ak po nejakom čase nejaká generácia politikov v Smere odíde, aby strana ostala v pozícii silnej sociálnej demokracie. Aby som tam videl ľudí, ktorí sú pripravení prevziať opraty,“ vyhlásil. Dodal, že sa pokúsia vyhrať voľby aj štvrtýkrát a potom sa ukáže, či ich výsledky umožnia Smeru účasť vo vládnej koalícii.

Smer už svoje východiská pri rokovaniach o vytvorení budúceho vládneho kabinetu medializoval, jedno z nich je aj požiadavka, aby koalícia nebola príliš široká.

„Druhá vážna téma sú národno–štátne záujmy. Chceme hovoriť o pitnej vode a pôde. My sme vývoz pitnej vody zakázali v ústave a dnes sme vo veľmi vážnom spore s Európskou komisiou. Ale tu ide o veľa, pôjdeme v tomto súboji na hranu,“ povedal.

„Je to aj otázka spoločného postoja k migrácii. Nemôžeme si dovoliť nestabilnú vládu, ktorá by mala v jednej časti názor ‘za’ a v druhej názor ‘proti’. Nikto nás nemôže prinútiť navoziť na Slovensko migrantov, na druhej strane chceme prejavovať solidaritu pri ochrane vonkajších hraníc,“ pokračuje predseda Smeru.

Pre ľavicu je dôležitou aj otázka sociálnych balíčkov a zhoda na predstavách o našom predsedníctve v Európskej únii. „Chceme sa deliť o dobré hospodárske a finančné výsledky s ľuďmi v podobe silných sociálnych programov. Sme pripravení robiť určité zmeny, pokiaľ ide o adresnosť týchto opatrení. A napokon, je to dôsledná príprava na slovenské predsedníctvo v EÚ, od 1. júla, je to veľká šanca na hanbu aj pozitívny imidž,“ zhrnul predstavy Smeru Robert Fico.

Smer ako sociálnodemokratická strana dáva dôraz na dialóg s odbormi. Napriek tomu sa na sklonku aktuálneho volebného obdobia dostal do konfrontácie s protestmi učiteľov a sestričiek. „Za organizátormi týchto podujatí stáli ľudia, ktorí boli jasne napojení na opozičné strany. A nehovorme o štrajku. Ak máme na Slovensku 6700 škôl a zúčastnili sa ho dve percentá, predovšetkým v Bratislave, vidíme tam veľmi veľa politiky,“ reaguje Robert Fico.

Premiér sa nevyhol ani téme štrajkov učiteľov a zdravotných sestier

„My považujeme odbory za našich strategických partnerov a veľa sme dosiahli. A teraz je všetko v ohrození. Lebo, ak príde pravicová vláda, bude zrušený sociálny Zákonník práce, nebude rásť minimálna mzda a budú likvidované pravidlá kolektívneho vyjednávania,“ tvrdí.

„Celkom prirodzene k sebe (s odbormi, pozn. Teraz.sk) inklinujeme, a preto by som určite nezaraďoval to, čo sa udialo medzi učiteľmi a zdravotnými sestrami za štandardnú agendu odborov,“ zdôraznil.

Situáciu konkrétnych sestier, ktoré v dôsledku protestu prišli o prácu, už vláda riešiť nebude. „Musíme rešpektovať právo človeka na podanie výpovede. Niektoré sestry sa rozhodli, že dajú výpoveď a budú vytvárať tlak na vládu. Plne som to rešpektoval. Dokonca boli niektoré vydierané odborárkami, ktoré od nich žiadali pokutu 3300 eur v prípade, že by takúto výpoveď stiahli,“ konštatuje premiér.

„Ale my sme nemohli nechať nemocnice v krízovom stave. Tak nemocnice začali okamžite naberať nových pracovníkov, zdravotné sestry. A teraz si celkom neviem predstaviť, že niekto dá dobrovoľne výpoveď, potom sa vráti naspäť a bude vytláčať človeka, ktorý tam už medzitým nastúpil,“ dodáva. Na individuálnej báze majú riaditelia nemocníc zelenú na rokovania s jednotlivými sestrami, ale sú podľa premiéra limitovaní počtom miest, ktoré majú k dispozícii.

„Povedali sme, že ďakujeme zdravotným sestrám, ktoré ostali, tešíme sa z tých, ktoré sa vrátili, a tie, ktoré sa chcú vrátiť, môžu individuálne rokovať s riaditeľmi nemocníc za rovnakých podmienok ako u tých sestier, čo ostali alebo medzitým prišli,“ uzavrel Robert Fico.

V školstve podľa neho vláda rozbehla viacero dôležitých procesov. „Duálne vzdelávanie je tak reformný krok, ktorý žiadna iná vláda neurobila. Podstata spočíva v tom, že potrebujeme priblížiť potreby praxe k školám. Duálne vzdelávanie umožňuje zamestnávateľovi, aby zobral študenta ešte počas štúdia do zamestnania, na základe učebného plánu. Chlapec si zarobí nejaké peniaze, ale hlavne si ho zamestnávateľ skúša a potom mu môže dať aj pracovné miesto,“ povedal.

Rovnako sa podľa neho začala intenzívna diskusia s rektormi o zmene štruktúry produktu. „Nepotrebujeme toľko sociológov, politológov a sociálnej práce. Potrebujeme predovšetkým ľudí do priemyslu, vzdelaných po technickej a odbornej stránke,“ vysvetľuje premiér.

Zdravotníctvo a školstvo sa podľa neho nedá riešiť len cez prizmu platov, hoci v tomto prípade „išlo vždy len o platy“. „Prizývame všetkých reprezentatívnych zástupcov školstva do tvorby programového vyhlásenia vlády za predpokladu, že budeme jej súčasťou. Garantujeme, že všetky peniaze, ktoré dokážeme ušetriť vnútri v školstve, sa automaticky použijú na školstvo,“ dodal.

Premiér v prípade víťazstva vo voľbách sľubuje opätovné zvyšovanie mzdy

Premiér v diskusii obhajoval sociálne balíčky svojej vlády a odmietol opozičnú kritiku, že by sa použité zdroje dali využiť efektívnejšie. „Slovensko má v Európskej únii najvyšší hospodársky rast. To je meranie z posledného štvrťroku 2015. Klesá nám deficit, verejný dlh a nezamestnanosť. Ak používame peniaze na sociálne balíky, nie je to na úkor vyššieho deficitu alebo verejného dlhu,“ podčiarkol. „Získavame zdroje z boja proti daňovým únikom, lepším výberom daní a šetrením pri reformách, ako je napríklad reforma Roberta Kaliňáka pri verejnej správe. My sme takto získali takmer dve miliardy eur,“ dodal. „Tvrdíme, že tie peniaze treba dať ľuďom. Je nedôveryhodné, ak nám niečo vyčíta opozičný politik, ktorý mal deficit šesť percent a my ideme k vyrovnanému rozpočtu,“ argumentoval premiér.

Voličom sľubuje, že Smer bude v prípade účasti vo vláde tlačiť na stabilitu cien a cez kolektívne vyjednávanie a inštitút minimálnej mzdy podporovať rast miezd. Uvažujú o rozšírení zvýhodnenej sadzby DPH na viac druhov základných potravín a rozširujú pomoc najmenej rozvinutým regiónom.

„Náš plán je do roku 2020 dosiahnuť 85 percent priemeru životnej úrovne EÚ, dnes máme približne 70 percent. Veľmi nám záleží na vytvorení ďalších 100.000 pracovných miest,“ poznamenal Robert Fico.

„Investičná výnimka je téma, o ktorej sa veľa hovorí v Európskej únii. Vieme si požičať veľmi lacno, priblížim to asi tak, že idete do banky, požičiate si 1000 eur a vrátite 980. Takto sa dnes dajú požičiavať peniaze na finančných trhoch. Diskutujeme o tom – a na to treba ústavnú dohodu opozície s vládou – či nie je čas naakumulovať väčšie množstvo finančných prostriedkov a za prísnych podmienok ich vložiť do infraštrukturálnych projektov, ako sú diaľnice a rýchlostné cesty. Je to téma na diskusiu“.

Slovensko je podľa premiéra len tranzitná krajina, migranti tu nechcú ostať. „O to je nezmyselnejšie nútiť krajinu, na území ktorej migranti – moslimovia nechcú ostať, aby ich tu nasilu držala. Prečo nás nútia do niečoho, o čom vieme, že je úplný nezmysel?,“ pýta sa Robert Fico. „Sme solidárni, ponúkame policajtov na ochranu vonkajších schengenských hraníc, dávame peniaze, pomáhame Rakúšanom. Kým nebudeme chrániť vonkajšie hranice a budeme sa pozerať na to, ako do priestoru EÚ každý deň vchádza 4 – 5000 ľudí a nikto s tým v podstate nič nerobí, nie sme schopní situáciu zvládnuť,“ dodal.

Jednou z priorít slovenského predsedníctva v Európskej únii podľa neho preto bude snaha prispieť k riešeniu migračnej krízy posilnením vonkajších hraníc únie a podporou stabilizácie krajín, z ktorých migranti pochádzajú.