Čo pri volebnom systéme, kde víťaz berie všetko, stačilo len na dvoch poslancov. Reálny súboj prebehol len v Banskobystrickej župe, kde ich kandidát čelil zoskupeniu všetkých politických strán a médií. Dalo sa preto očakávať, že takúto presilu pri vyššej volebnej účasti neporazí. V ostatných krajoch išlo ĽSNS zrejme len o predstavenie kandidátov a kampaň na županov s výnimkou Nitry sa prakticky ani neviedla. Kandidáti v ostatných krajoch mali na kampaň vyčlenených cca po 10 tisíc eur každý a obsadili tretie a štvrté miesta. Strana tak v pomere k volebnej účasti a získaných hlasov zaznamenala podľa politológa Chmelára mierny vzostup. Oslavovať prepad tak môžu jedine mimovladkári, že sa nenaplnili ich  absurdné predpovede o tom, že kotlebovci získajú nadpolovičnú väčšinu mandátov vo väčšine krajov. Smútiť zas môžu Kotlebovi priaznivci, ktorí týmto hlúpostiam uverili a potom boli z výsledku sklamaní.

Na videu „expert“ na politiku Smatana, vysvetľuje mechanizmus, akým Kotlebovi kandidáti obsadia väčšinu poslaneckých miest v župných zastupiteľstvách.

Matematicky model, ktorý predstavil denník SME

Smer paradoxne doplatil na jednokolovú voľbu, ktorú si sám pre seba schválil. Ak by sa volieb zúčastnilo 17 % voličov, ako tomu bývalo v minulosti, bol by uspel. Pokazila mu to však takmer dvojnásobná účasť, ktorú vyburcovali média v súvislosti s Kotlebom a hlavne to, že nemal média na svojej strane. Pod dohľadom médii napríklad ich kandidát do Prešovského kraja Chudík, už ani neriskoval získavanie hlasov v rómskej osade, kde pravidelne dostával 80 % hlasov. Tentoraz sa podľa RTVS na rozdiel od minulosti zúčastnilo volieb v osade Lomnička len 5 % obyvateľov.

Voľby rozhodol bežný volič, ktorí ma o súvislostiach v politike len veľmi chabé predstavy a riadi sa len tým, čo povrchne zachytí v médiách. Ak by mal Smer na svojej strane média, ktoré by o ňom informovali len pozitívne, ako v prípade Kisku, ktorý sa vďaka tomu mohol stať prezidentom, tak by bežný volič proti Smeru nevolil. Keďže však média  bežného voliča posledné roky informujú, že Smer je zodpovedný za korupciu, ten išiel preto voliť opozíciu, hoci tá v skutočnosti nie je žiadnym východiskom z tohto stavu. A paradoxne jediný kto nemôže byť obvinený z korupčného správania – Kotleba, bol médiami u bežného voliča odpílený prívlastkom fašista, ktorého sa nezbaví, pokiaľ nebude mať veľké média na svojej strane.

Smer tak doplatil na to, že dovolil Maďaričovi urobiť z RTVS slniečkársku televíziu, ktorá mu spolu s ostatnými médiami pomohla vytvoriť u bežného voliča obraz korupčnej strany a naopak z opozície zodpovedných politikov, ktorí korupciu odstránia. Ak si Smer nezabezpečí, aby Rezník, ktorého menovanie pre tieto voľby prišlo neskoro, vyčistil  RTVS a nedosiahne, aby o Smere informovala pozitívne a o opozícii negatívne, bude mať u bežného voliča problém aj pri parlamentných voľbách. Z toho dôvodu zrejme daroval Fico aj 30 miliónov eur pre mimovládky, aby do volieb neútočili proti Smeru.

Bežný volič sa totiž rozhoduje len podľa toho, čo povrchne zachytí v médiach a o dianí v politike nemá žiadny prehľad. Voliť chodí väčšinou proti niekomu, keď z médii zachytí signál, že je v ohrození. Ak v ohrození nie je, tak zväčša volí toho, kto je pri moci a osvedčil sa. Rozhoduje sa len na základe akejsi mediálnej ozveny. V prípade Kotlebu to je ozvena, „fašista“, „zamestnal rodinu“, „kúpil si vilu“. V prípade Smeru, „Baštrnák“, „korupcia“, v prípade opozičných strán, „odhalenie kauzy“, „pochod proti korupcii“.

Bežný volič tvori väčšinu elektorátu. Bez veľkých „ozvenotvorných“ médií tak nie je možné zvíťaziť vo voľbách. A keďže veľké média vlastnia oligarchovia, uspieť môžu len strany, ktoré poslúžia ich biznisu. Rôzne hlúpe a evidentne klamlivé titulky v médiach sa môžu človeku na prvý pohľad zdať kontraproduktívne a smiešne až do chvíle kým si uvedomí, že nie sú určené jemu, ale „bežnému“ voličovi. Bežný volič je tak poistkou, že žiadny nesystémoví kandidáti nemôžu uspieť. Putinovu 80% podporu v Rusku tiež tvoria bežní voliči a ani Orbánova podpora v Maďarsku tiež nie je výsledkom toho, že by 50% Maďarov prekuklo zákulisie politiky.

Ako už povedal ktosi múdrejší, ak by voľby mohli niečo zmeniť, už dávno by ich zakázali.

O smerovaní krajiny sa rozhoduje na iných úrovniach politiky a bežný volič toto smerovanie už len potvrdzuje vo voľbách, bez ohľadu na to, či je pre národ pozitívne, alebo negatívne.

Už Churchill povedal, že najsilnejším argumentom proti demokratickým voľbám je päťminútový rozhovor s bežným voličom. V spise gorila zas majiteľ finančnej skupiny Penta rovno hovori, že „volič je hovno“. Tuto tragickú situáciu vystihuje aj pohľad na facebookovi profil Borisa Kollára, kde dostáva v súvislosti s voľbami do VUC gratulácie od fanúšikov, pritom jeho hnutie Sme rodina získalo 0 poslancov a 0 županov.

Tomáš Andrejko