– Mali sme v úmysle ísť v lete na zopár dní do niektorého termálneho kúpaliska, – vysvetľoval som – ale …
– Vari len nevyschol termálny prameň? – prerušila ma.
– Ako sa hovorí, – pokračoval som – termálny prameň je v poriadku…
– V čom je teda problém? – nedovolila mi opäť dopovedať.
– len s naším finančným prameňom to je čoraz horšie, –dopovedal som napokon.
– Netrápte sa, – upokojovala ma – stáva sa to aj v tých najlepších rodinách.
– Ej, kde sú tie zlaté časy? – vzdychol som si pri spomienke na cenovo dostupné podnikové dovolenky.
– Pred nami, pán vedúci, – stíšila hlas – pred nami.
– Tomu už akosi neverím, – pokrútil som hlavou, – a vy kde budete v lete dovolenkovať? Opäť ako obvykle na záhradke?
– Tak to ani omylom, – rozhorčila sa, – my smerujeme takpovediac do hlavného prúdu.
– Pokiaľ viem, tak vy neviete plávať ani v stojatej vode, – pokúsil som sa ju odradiť od nebezpečenstva, ktoré by ju mohlo postretnúť v divokých tokoch.
– Neviem a to je vlastne moja veľká výhoda, – poznamenala pokojným hlasom.
– Musím priznať, že nie celkom dobre tomu rozumiem, – vyšiel som s farbou von, pretože som ani zďaleka nepochopil podstatu tej veľkej výhody.
– Pán vedúci, – pozrela na mňa súcitne, – je to bolestne jednoduché. My v tomto roku ideme do viacrýchlostnej Európskej múmie, prepáčte, chcela som povedať, do únie.
– Na dovolenku? –zareagoval som nechápavo.
– A kde inde by sme mali ísť? – pozrela na mňa.
– Hm, hm, – pokrčil som bezradne plecami.
– Ak sa nemýlim, tak sa mi vidí, že ma celkom dobre nechápete, – postrehla moje nerozhodné správanie.
– Myslím, že sa nemýlite, – priznal som popravde.
– Máme postarší nafukovací čln pre dve osoby, – oznámila celkom nečakane.
– To viem, – pripomenul som jej, – máte tiež aj vedro, aby ste z neho mohli odčerpávať vodu, pretože inak by sa okamžite potopil.
– Som rada, že mi začínate rozumieť, – vyjadrila sa pochvalne.
– Nie som si tým celkom istý, – zatváril som sa bezradne.
– Čomu tu vlastne nerozumiete? – vzdychla si pani Nováková.
– Nechápem, načo potrebujete ten čln, – priznal som, pretože sa mi zdalo, že deravý dvojmiestny čln pre dve dospelé osoby a tri dospievajúce deti nie je práve najvhodnejším dopravným prostriedkom.
– Ten je pre našu pohodovú dovolenku takmer životne dôležitý, – vysvetľovala mierne podráždeným hlasom.
– Deravý čln? –zatváril som sa mierne povedané prekvapene.
– Samozrejme, že je veľmi dôležitý, – nedala sa pani Nováková, – pretože len vďaka nemu nás na brehu štrkoviska zachráni agentúra Európskej múmie alebo únie a odvezie nás do niektorého exkluzívneho prímorského letoviska.
– Skutočne? – zalapal som po dychu.
– Pochopiteľne, – pokračovala s viditeľne sa prejavujúcou cestovnou horúčkou, – mesiac alebo dva si bezplatne užijeme kompletné služby a s nezabudnuteľnými zážitkami a primeraným odchodným sme pred začiatkom školského roka naspäť doma.
– Nenachádzam slov, – priznal som zahanbene svoju nevedomosť, keď som si uvedomil, že tento spôsob dovolenkovania už dlhší čas využívajú milióny záujemcov.
– Ach, tí euroskeptici, – začul som ešte namiesto rozlúčky, keď som sa rezkým krokom pobral k najbližšiemu bazáru športových potrieb pre postarší nafukovací čln. Nemusí byť ani deravý, diery si ochotne zaobstarám svojpomocne.
Ján Dzoba