Sigmar Gabriel zároveň vyzval svoju stranu, aby v prípade, že sa von der Leyenová stane šéfkou Komisie, aby ukončila koalíciu s CDU-CSU.
Pôvodne išlo o to, že na summite navrhli k voľbe dvoch nominantov, Nemca Manfreda Webera CSU a sociálneho demokrata Holanďana Fransa Timmermannsa. Hlasovaním v parlamente sa malo rozhodnúť, kto z nich nastúpi do funkcie.
Weber však stroskotal na odpore francúzskeho prezidenta. Timmermans, ktorého presadzoval svojím veľkým vplyvom v EÚ kruhoch Martin Schulz (SPD), sa potom už zdal byť jasným víťazom. Toho však za žiadnu cenu nechcela Merkelová a viaceré východné krajiny. Ako sa jej ho podarilo zrušiť, a čím si veľmi pohnevala Schulza, o tom sa v nemeckých médiách nepíše.
A ani o tom, ako presvedčila veľkú časť EÚ parlamentu, aby proti vlastným pravidlám akceptoval ako nominantku von der Leyen, ktorá nemala na to absolútne nijaký demokratický nárok. A tí, ktorí ju dobre poznajú, tvrdia, že na to nemá ani potrebné schopnosti.
Sigmar Gabriel je z týchto nedemokratických machinácií extrémne rozhorčený a robí všetko pre to, aby SPD donútil k tomu, aby nomináciu von der Leyen prekazila.