Prvý trend: Podľa expertov z Valdajského klubu je prvým najviditeľnejším trendom v rámci pokračujúcich zmien na politickej scéne v Spojených štátoch a Európskej únii vynorenie sa konzervatívnych síl, ktorých hlavní oponenti, teda neoliberálne elity, plynulo strácajú svoj vplyv.

Programový riaditeľ Fondu rozvoja a podpory Valdajského klubu Oleg Barabanov sa domnieva, že Trumpovo zvolenie môže vyvolať v Európe silný dominový efekt, ktorý dovedie k víťazstvu pravicové politické strany.

Podľa Barabanova tohtoročné prezidentské voľby vo Francúzsku môžu radikálne zmeniť politiku EÚ, ak sa dostanú na vrchol buď republikánsky kandidát Francois Fillon, alebo líderka ultrapravicovej strany Národný front (FN) Marine Le Penová. V prípade ich víťazstva sa francúzsko-nemecká aliancia vedená francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou môže podstatne oslabiť.

“Francúzsko bude pripravené chopiť sa úlohy kritika nemeckej politiky v EÚ,” uviedol Barabanov. Doplnil, že to môže ovplyvniť aj nadchádzajúce voľby v Nemecku, a to znížením šance Merkelovej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) zvíťaziť.

Výskumný riaditeľ Fondu rozvoja a podpory Valdajského klubu Fiodor Lukianov si zas myslí, že politické establishmenty v Nemecku, Francúzsku a Holandsku sa preskupia a prispôsobia sa neustálym zmenám, aby zostali pri moci. “Ich cieľom je zmocniť sa rebélie a vyhovieť požiadavkám verejnosti,” doplnil Lukianov.

Experti predpovedali, že v roku 2017 sa nezhody v EÚ budú naďalej prehlbovať aj v dôsledku brexitu. Okrem toho piliere jednoty EÚ budú nahlodávať ekonomická stagnácia a utečenecká kríza.

Druhý trend: Druhým trendom je potenciálny posun v zahraničnej politike USA vo vzťahu k Blízkemu východu. Podľa programového riaditeľa Fondu rozvoja a podpory Valdajského klubu Dmitrija Suslova je pravdepodobné, že Trumpova administratíva ukončí americkú politiku zameranú na zmenu režimu v Sýrii a ďalších krajinách a sústredí sa na boj proti terorizmu.

“Tu sa budú ruské a americké prístupy úplne prekrývať, takže potenciálna spolupráca bude plodnejšia. Avšak Trumpov tvrdý postoj k radikálnemu islamizmu zostrí napätie medzi USA a Saudskou Arábiou. Navyše nie je jasné, aká bude reakcia americkej administratívy na tento vývoj,” poznamenal Suslov.

Lukianov predpokladá, že potenciálny zahraničnopolitický posun USA neukončí chaos v Sýrii. Hoci Washington a jeho spojenci nedokázali zosadiť sýrskeho prezidenta Bašára Asada, sýrsky konflikt nie je ani zďaleka vyriešený, uviedol. Varoval, že hoci niekto môže očakávať užšiu koordináciu medzi Moskvou a Washingtonom v pozemných operáciách proti teroristom v Sýrii, nedôvera medzi Pentagónom a ruskou armádou by sa nemala podceňovať.

Tretí trend:Tretím trendom je deideologizácia zahraničnej stratégie USA. Podľa Suslova Trumpova administratíva pravdepodobne prijme “pragmatickú” zahraničnú politiku. “Pragmatizmus” Washingtonu však nezabráni USA v potenciálnych konfliktoch s Iránom a Čínou.

“Všeobecné nepriateľstvo Washingtonu voči Iránu pravdepodobne porastie, a to s plnou podporou celého republikánskeho establishmentu a Izraela,” domnieva sa Suslov.

Pokiaľ ide o Čínu, pokračoval, tak Trump a mnohí lídri v jeho zahraničnopolitickom tíme i ďalší realistickí politici v republikánskom establishmente vnímajú túto krajinu ako hlavného rivala USA v ázijsko-tichomorskom regióne a vo svete všeobecne.

Suslov sa domnieva, že Trump sa chystá podmaniť si Čínu tak, ako to urobila administratíva niekdajšieho prezidenta USA Ronalda Reagana v prípade Sovietskeho zväzu v 80. rokoch: Trump môže zvýšiť politický, ekonomický a vojenský tlak na Peking, aby ho prinútil k ústupkom.

“Problém je však ten, že súčasné čínskej vedenie existuje v úplne odlišnej paradigme než sovietska nomenklatúra v 80. rokoch. S najväčšou pravdepodobnosťou bude reakcia Číny zdržanlivá, ale ostrá, čo povedie k zhoršeniu všeobecnej konfrontácie a ku geopolitickému rozkolu v tomto regióne,” povedal Suslov.

S jeho vyjadrením súhlasil aj Lukianov, ktorý navyše upozornil na skutočnosť, že Trump spochybnil politiku “jednej Číny”. Tento manéver novozvoleného amerického prezidenta tak naznačuje, že budúca administratíva USA prehodnotí americko-čínske vzťahy.

Lukianov zároveň predpokladá, že Trump sa pokúsi vraziť klin medzi Moskvu a Peking. “Trump sa rozumne nazdáva, že Obamova administratíva realizovala úplne šialenú politiku, keď vyvíjala tlak rovnako na Čínu i Rusko, čim ich spojila. Je jasné, že Trump chce zvýšiť tlak na Čínu a zmierniť tlak na Rusko, a to len preto, aby si urobil z Ruska, ak nie partnera, tak spojenca na potlačenie Číny. To ale nie je možné, nemám o tom pochýb,” uviedol Lukianov. Dodal, že toto úsilie vytvorí “nový politický kontext, ktorý bude mať závažný vplyv na globálne záležitosti.